Dnes prinášam štyri posledné citáty od dona Miguela Ruiza ako ucelený celok. Týkajú sa toltéckeho učenia:
“Toltécka mytológia nám hovorí, že anjel smrti je s nami stále, pripravený všetko nám vziať. Všetko patrí anjelovi smrti. Nič nie je naše vlastné, ani to fyzické telo nie. Keď si to uvedomíme, vzdávame sa anjelovi smrti a akceptujeme transformáciu života.
Anjel smrti nás učí žiť v tu-a-teraz, čo je jediný okamih, ktorý skutočne máme.
To, čomu toltékovia hovoria “vzdať sa anjelovi smrti”, môžeme nazvať aj “odstup”.
Odstup neznamená, že prestaneme mať niekoho alebo niečo radi; znamená to len toľko, že akceptujeme, že nijako nedokážeme zmeniť či zastaviť transformáciu života.”
(Toltec mythology tells us that the angel of death is always beside us, ready to take everything away from us. Everything belongs to the angel of death. Nothing is ours to keep, including our physical body. Knowing this, we surrender to the angel of death and accept the transformation of Life.
The angel of death teaches us to live in the present moment, which is the only moment we truly have.
What the Toltec call “surrendering to the angel of death” can also be called “detachment.”
Detachment doesn’t mean that we stop loving someone or something; it only means we accept that there is nothing we can do to stop the transformation of Life.)
Zaujímavé, že keď mi pred rokmi Gabriel opisoval Asraelovu energiu, použil slovo “akceptujúca”. 🙂
Pre mňa bol “anjel smrti” vždy kamarát. Dvere zo sveta, v ktorom som musela, do sveta, kde som mohla – mohla som byť čímkoľvek, čím som chcela. 🙂 A tie dvere boli stále trochu pootvorené a nechcelo to viac než odvahu postaviť sa presne do nich – a odrazu som mohla aj v svete, v ktorom som musela. 🙂
Lenže na tú odvahu bolo treba prestať lipnúť na ľuďoch, veciach, predstavách i živote ako takom. Lenže keď nelipnete, tak je vlastne všetko ďaleko od vás – aj keby sa vám to sebaviac páčilo, nedovoľujete si k tomu vytvoriť úzky vzťah (pocit patrenia). A tak nepatríte.
Myslím, že Všetko-čo-je sa niekedy musí cítiť hodne osamelo. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Je to tak, aj naopak: V posledné dni som hypoteticky pripustila, že 21.12. končí tento svet a naplnilo ma to nesmiernou láskou ku všetkému tu a teraz, Nie je to lipnutie, je to obdiv k “tomu, čo je” a k vychutnávaniu všetkého, čo prichádza, bez rozdielu. Podvoľujem sa každému okamihu s vedomím jeho zázračnej neopakovateľnosti – takže mi to pomohlo “byť tu a teraz” a tešiť sa zo všetkých blízkych a zo všetkého okolo mňa viac, ako roky meditácií 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Predvčerom bol u nás výpredaj; šli sme tam s kamarátom. Už sme stáli v šóre na kasu, keď kamarát objavil nejakú baterku a doniesol mi ju, že stojí len 0,5 €. Pýtam sa ho: “No a čo?” On: “Nechceš kúpiť?” Ja: “Načo? Nepotrebujem!” On: “Ale keď ide koniec sveta, možno sa zíde!” Ja: “Práve, keďže bude koniec sveta, nemá význam nič kupovať – už to nebudeš potrebovať.” 😀
Vtedy sa ku mne obrátila jedna pani zo šóry a pýta sa: “Ppreboha, vy tomu naozaj veríte?” Ako keby sa dalo na tú tému vtipkovať, keby som tomu verila… 😀
Buď koniec sveta bude a potom to je jedno, pretože to bude “koniec sveta” a nie “koniec sveta pre jedných a pokračovanie pre iných”, alebo… koniec sveta nebude. 🙂 V oboch prípadoch je úplne zbytočné tomu venovať čo len jednu jedinú myšlienku, pretože ani milión myšlienok na tom nič nezmení. 🙂 Ale ak sa koniec sveta nebude diať, tak potom zopár ľudí stratilo rok a viac zbytočným nervačením. 🙂 Nech im padne na úžitok.
Páči sa miPáči sa mi
Chcem tým povedať, že pre mňa je “koniec sveta” to isté ako “anjel smrti” – nikdy som to neriešila, ale keď už na to myslím, je to pre mňa veľmi užitočné v tom zmysle, že riešim (alebo skôr užívam si) prítomnosť a netrápi ma minulosť ani budúcnosť. Skvelý pocit, byť plná toho, čo je. (možno aj Všetko-čo-je má z toho skvelý pocit)
Páči sa miPáči sa mi
Koncept anjela smrti je vlastne toltécka technika nelipnutia.
Páči sa miPáči sa mi
prosím, vy znáte naguala?
Páči sa miPáči sa mi
Heli, myslíš, že to je pocit nepatrenia a osamelosti? Píše tam, že “akceptujeme, že nijako nedokážeme zmeniť či zastaviť transformáciu života.” myslím, že to sa nevylučuje s pocitom sunáležitosti a spolupatričnosti, ale určite je tam tenká hranica, kedy sa ten odstup už dá stratiť. Keby to bolo o osamelosti alebo pocitu vyčlenenia, ja by som ten odstup nechcela.
Páči sa miPáči sa mi
Len si trepte o konci sveta 😀 nebudete vedieť ani hodiny, ani dňa, ani sekundy, 😕 kedy na vás prídem …Najprv sa musíte naučiť cestovať ku koncu Hviezdneho neba 😛 Mayovia svoj kalendár používali 104 000 rokov a on obsahuje všetky veky napr. Vek býka,Vek vodnára atď…. a koniec týchto vekov bude 21 decembra. Kalendár sa otočí, ako vy otáčate kalendár na nový rok 😀 a príde obdobie 13 nebies ( doteraz bolo obdobie, deviatich pekiel ). Jednoducho príde iná vibrácia 😀 Váš UNTANAS ….Zapáľte vlastné svetlo…plajte ako oheň ….a nebude smrti, ktorá by vás zdolala 😀 😆 Privolajte blahozväsť …neutápajte sa v temnotách …roztočte merkabah 😕
Páči sa miPáči sa mi
Čiki, niekedy znieš… ako by som to povedala… trochu rozpoltene. 😕 🙂
Páči sa miPáči sa mi
záleží na tom, kto je v mojej mysli …alebo s kým, alebo akou entitou, sa moja myseľ spojí 😀 Je ich sedem …sedem pánov…sedem múdrostí 😀 takže nie rozpoltene ale rozsedmene 😀
Páči sa miPáči sa mi
a keď budem krútiť merkava ? 😛
Páči sa miPáči sa mi