Dnes prinášam štyri posledné citáty od dona Miguela Ruiza ako ucelený celok. Týkajú sa toltéckeho učenia:
“Toltécka mytológia nám hovorí, že anjel smrti je s nami stále, pripravený všetko nám vziať. Všetko patrí anjelovi smrti. Nič nie je naše vlastné, ani to fyzické telo nie. Keď si to uvedomíme, vzdávame sa anjelovi smrti a akceptujeme transformáciu života.
Anjel smrti nás učí žiť v tu-a-teraz, čo je jediný okamih, ktorý skutočne máme.
To, čomu toltékovia hovoria “vzdať sa anjelovi smrti”, môžeme nazvať aj “odstup”.
Odstup neznamená, že prestaneme mať niekoho alebo niečo radi; znamená to len toľko, že akceptujeme, že nijako nedokážeme zmeniť či zastaviť transformáciu života.”
(Toltec mythology tells us that the angel of death is always beside us, ready to take everything away from us. Everything belongs to the angel of death. Nothing is ours to keep, including our physical body. Knowing this, we surrender to the angel of death and accept the transformation of Life.
The angel of death teaches us to live in the present moment, which is the only moment we truly have.
What the Toltec call “surrendering to the angel of death” can also be called “detachment.”
Detachment doesn’t mean that we stop loving someone or something; it only means we accept that there is nothing we can do to stop the transformation of Life.)
Zaujímavé, že keď mi pred rokmi Gabriel opisoval Asraelovu energiu, použil slovo “akceptujúca”. 🙂
Pre mňa bol “anjel smrti” vždy kamarát. Dvere zo sveta, v ktorom som musela, do sveta, kde som mohla – mohla som byť čímkoľvek, čím som chcela. 🙂 A tie dvere boli stále trochu pootvorené a nechcelo to viac než odvahu postaviť sa presne do nich – a odrazu som mohla aj v svete, v ktorom som musela. 🙂
Lenže na tú odvahu bolo treba prestať lipnúť na ľuďoch, veciach, predstavách i živote ako takom. Lenže keď nelipnete, tak je vlastne všetko ďaleko od vás – aj keby sa vám to sebaviac páčilo, nedovoľujete si k tomu vytvoriť úzky vzťah (pocit patrenia). A tak nepatríte.
Myslím, že Všetko-čo-je sa niekedy musí cítiť hodne osamelo. 🙂










Napísať odpoveď pre iskra Zrušiť odpoveď