Vraciam sa späť ku knihe Jeffreyho Chappella Odpovědi z ticha (Answers from Silence). Je písaná dialogicky, ako rozhovor jeho samého so svojím osvieteným/Vyšším Ja/dušou/anjelmi (nehodiace sa škrtnúť 😛 ). Je delená do kapitol k rôznym témam a v kapitole o peniazoch som našla dve zaujímavé veci. Jednu z nich nie celkom chápem, ale je dôležitá a tak si ju sem dám, druhú chápem až príliš dobre a páči sa mi 😛 …

Chappell narieka, že nemá peniaze, a jeho osvietené Ja mu hovorí, že si ich má pritiahnuť zvnútra a nie naháňať sa za nimi. Chappell narieka, že vidí v svojom živote vzorec, že nedostáva dosť a nedostáva to, čo mu prináleží, a osvietené Ja potvrdzuje, že si upiera, hoci cíti, že je to nesprávne, ale myslí si, že koná správne. Aby to prelomil, má si dopriať všetko, po čom túži – má si na to dať peniaze. A tie získa tým, že prekoná svoj odpor k peniazom, ktorý je v ňom hlboko zakotvený v presvedčeniach:

Bojíš sa, že to neukontroluješ. V minulých životoch si ubližoval druhým. Bol si voľnomyšlienkár. Neskôr si sám seba tvrdo súdil. Tieto spomienky ťa brzdia. V tom spočíva ten vzorec. Zatiaľ si sa ešte nedostal do rovnováhy.

Toto bola tá pasáž, ktorej celkom nerozumiem. (Teraz, po prečítaní originálu, sa to totálne zmenilo. 😉 ) Mechanizmus, aký popisuje:  ubližovať – > voľnomyšlienkár -> odsudzovať sám seba -> strach zo straty kontroly, mi spočiatku nič nehovoril. Ale teraz, spätne po prečítaní originálu, chápem, že je to všetko o preháňaní. O neukontrolovaní nejakého pudu. Ako kontrolný fanatik si musím položiť otázku, aké pudy som neukontrolovala ja… 😕

Jo, a potom sa Chappell pýta, kedy sa mu tú situáciu podarí zvrátiť: “Až prestaneš byť obeť.” Až prevezme zodpovednosť za to, čo okolo seba tvorí, lebo majstrovstvo je schopnosť vytvoriť čokoľvek. 🙂 Osvietené Ja mu hovorí, že si okolo seba vytvoril svet, v ktorom panuje potreba peňazí, a teraz si potrebuje vytvoriť svet, v ktorom bude panovať bohatstvo. A ak potrebuje peniaze, predstavu mu pomôže upresniť, ak pozná ich presné množstvo. 🙂 To je tam toho… fšedky. 😳

Druhá pasáž sa týkala toho, že Chappell je vlastníkom názoru, že nie vždy je správne brať od ľudí peniaze – a to ani vtedy nie, ak si ich poctivo zarobil. No a ako vlastník takéhoto názoru zhmotňuje potom problémy s peniazmi. Jeho zdôvodnenie: “vzbudzuje to dojem, že som to robil pre peniaze a nie preto, že ma to bavilo”. Debilný názor, však? 😛 Až do okamihu, kedy zisťujem, že sa podeň môžem kľudne podpísať… 😕

No a osvietené Ja má hneď poruke odpoveď:

Peniaze sú ako zrkadlo: odrážajú energiu, ktorú do nich vložíš. Peniaze môžu byť plné lásky, nenávisti, nenásytnosti alebo čohokoľvek iného. Ako nádoba. Ako číry kryštál horského krištáľu. Peniaze programuje ten, kto ich používa. Peniaze samé o sebe nie sú vôbec nič. Len odrážajú toho, kto ich používa. Ak ti niekto dáva peniaze s láskou, tak prijmi túto lásku. Inak ich neprijmi.

Myslel som, že je duchovnejšie dávať ich zadarmo, bez zaplatenia. (Toto je logický nezmysel a nemám originál. Omyl, zistila som, že sa viem na Amazone pozrieť aspoň na túto kapitolu. Stojí tam: Myslel som, že je osvietenejšie dávať zo slobodnej vôle než nechať si za to platiť.)

Bolo by neprirodzené, keby niečo odtekalo bez toho, aby niečo iné pritekalo. Príroda neznáša prázdnotu. Niet rozdávania zadarmo, pokiaľ nie si Boh, ktorý je všetko a tak môže ľahko zo seba dávať i prijímať. Kým sa nestaneš Bohom, ak vytekáš, musíš aj pritekať. Kým sa nestaneš Bohom, vlastne reálne nič nemáš ani neprijímaš. Si potrubie, cez ktoré prúdi hojnosť. Ilúzia, že niečo vlastníš, zapríčiňuje bolesť. Takže ak si niekomu urobil službu a dostaneš za to peniaze, láska odtiekla a potom pritiekla. A tvoja láska, zasa v podobe peňazí, potečie k niekomu inému. Tvojím prianím by malo byť vytvoriť čo najväčší PRIETOK.

Facit: Dosť zlý preklad. Musela som prerábať všetky citáty. Budem si asi musieť zadovážiť originál, pretože sú tam významové posuny. 😕 (A zvláštne je, že pri poslednej vete som nejako napísala “budes”… 😀 Ak toto nebol jasný príkaz, tak potom už neviem, čo jasný príkaz je… 😛 OK; zadovážim.)