Morfogenetické polia a mágia

V poslednom čase som sa zosilnene stretávala s výrazom “morfogenetické pole”. Naposledy v knižke Roswithy Starkovej. Už neviem presne nájsť miesta, kde to popisovala, takže budem hovoriť viac-menej z hlavy: nejakí vedci “zreťazili” dva elektróny alebo podobne drobné sasafrasy, pričom “zreťaziť” značí niečo ako nakmitať na tú istú vibráciu. Potom každý z nich poslali opačným smerom. A zistili, že keď na jednom z nich robia kókus-pókusy, ten druhý na to reaguje tak, ako keby ich robili na ňom…

Iný príklad, ktorý si pamätám z Malcolma Gladwella, bol o opiciach či iných živočíchoch na nejakom súostroví, kde sa tento živočích (pre zjednodušenie budem používať “opica”) nachádzal na každom z ostrovov, ale voda medzi ostrovmi bola taká rozsiahla, že sa opice medzi ostrovmi presúvať nevedeli. No a na jednom z ostrovov sa naučila opica niečo neobvyklé. O krátku dobu vedci zistili, že aj iné opice na ostrove sa to naučili od nej používať a keď dosiahli “nadkritickú masu”, začali to odrazu používať aj opice na okolitých ostrovoch – bez priameho kontaktu!

Vyzerá to ako dôkaz, že čo bolo kedysi Jedno, zostáva “jedno” naveky, aj keď to tak v hmotnom svete nevyzerá. Tie dva zreťazené atómy zostali zreťazené, aj keď bol každý na inom konci zemegule. Tie opice sa dozvedeli, hoci nikdy predtým “nevedeli”.

Takto nejako vyzerá princíp, ktorý sa skrýva za telepatiou a mágiou a všetkými tými čarovnými formulkami. Proste tá časť Jedného, ktorá je v nás, informuje zvyšok Jedného o svojich prianiach. Potom do hry vstupuje ešte kritická masa, ktorá sa podpisuje pod to, nakoľko nám naše veci vychádzajú… Ak máme nadkritickú masu na svojej strane, idú veci automaticky. Preto keď sa niekto dokáže vyladiť na tie najvyššie vibrácie, nepotrebuje už nijakú mágiu; svet sa okolo neho zovrie ako taká mäkučká vatička a mojká ho bez toho, aby musel aktívne niečo robiť. Vtedy mu totiž nadkritická masa drží chrbát.

Iné je to, keď nadkritická masa neverí, že človek dokáže prejsť stenou. Vtedy máme nadkritickú masu proti sebe a potrebujeme hodne veľa energie a hodne veľa snaženia, aby sme tou stenou skutočne prešli… (Ja si to zjednodušujem tým, že cez stenu chodím zásadne dverami alebo oknom. 😛 )

Tento princíp by mohol stáť aj za vzostupom ekosystému Zeme. Keď začne byť nadkritická masa osvietená, “pochopia” aj tí ostatní a pridajú sa – a okolo nás vzniká celkom nový svet.

A to mi dáva na zamyslenie, nakoľko sa morfogenetické polia a nadkritická masa podpisujú pod mýty o konci sveta v roku 2012. 🙂

P.S.: Úvodný obrázok som urobila na webe v programe, na ktorý mi poslala linku Uenife. Ďakujeeeem! 😀

Reklamy

15 thoughts on “Morfogenetické polia a mágia

  1. S úctou zdravím..
    Morfogenetické polia sú “oblasťou”, do ktorej myšlienky nielen vkladáme, ale z ktorej i sťahujeme.. po prečítaní úryvku z Vášho článku o “konci sveta” sa javí táto oblasť ako neviditeľný závoj, v ktorého objatí žije naša Matička Zem.. čo tak ľudstvu prifarbiť tento závoj svetlými farbami? Vkladať do polí a ovzdušia myšlienky tvorivé a rast-podporujúce? Fantázii sa medze nekladú. 🙂

    Like

  2. Sheldrake (biolog, ktory rozpracoval tie morfog.polia) hovori prave o univerzalnej pamati poli (nie vsetko je dane genmi).
    Tie experimenty s casticami a fotonmi sa rozpracovavali dalej prave v kvantovej fyzike (70’s, 80’s) a ta zahada spociva v tom, ze pri istom kvatovom stave vznikli dve castice (napr.pozitron a elektron), ktore sa pohybovali od seba. Ak povodny stav nemal spin (specificku rotaciu), museli mat tieto dve nove castice spin opacny, aby bol dodrzany zakon zachovania energie. Potom dali jednej opacny spin a co sa stalo – bez akehokolvek casoveho odstupu a bez ohladu na vzdialenost zmenila spin aj ta druha, aby bola zachovana energia :). Podobne to plati aj pre fotony (tie zase menili okamzite smer vibracii). Cize si zachovavaju jednotu, kedze pochadzaju z jedneho zdroja. Fyzici boli v tomto aj celkom prakticki – kedze nas vesmir vznikol z big bang (jeden kvantovy stav), ta jednota a previazanost je pochopitelna.

    Like

    • A mne takto zase akosi dopol tiez ten yin/yang. Musi existovat “zlo” a “dobro”, ak sa vychylime na jednu stranu, okamzite prichadzaju napravne mechanizmy na vyvazenie :). Inak pekne pisu, ze yin/yang nie je dualita, ale trojica (trinity). Dolezity aspekt je prave ten celkovy kruh, ktory ciernu a bielu obsahuje.

      Like

  3. no mne sa to ix krat stalo, napriklad ked som vymyslala nejake chorise.vymyslela som nejaky napad a bez toho ze by som ho niekde pouzila, uvidela som v kratkom case ze ho pouzil niekto iny. Sem tam ma islo aj rozdrapit, az kym som neprisla na to, ze to je nejaka normalna zakonitost. Takze tieto morfogeneticke polia poznam cisto z praxe ako jav, pre ktory som doteraz nemala meno, ale som si ho plne vedoma, ze to existuje

    Like

  4. Taliani majú jedno príslovie: “non c’è due senza tre” (voľne preložené: niet dvoch bez tretieho) 😀
    Tento fenomén pekne popísal Páleš vo svojej knihe Angelológia dejín a Sedem Archanjelov. Každý vek bol pod “dohľadom” niektorého z Archanjelov, a vtedy sa naraz, nezávisle na sebe a nevedomky, na veľké vzdialenosti rodili rovnaké veci, umenie, vynálezy a pod.

    Like

Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.