Je to alebo nie je sebadôležitosť?

Článok od Duhovymotyl:

Na Pini sa pred pár dňami objavil článok, kde autor spomína, že na jednom nemenovanom blogu neuverejnili jeho komentár, ktorý nebol ani urážlivý, ani nijak zle mienený. Išlo len o vyjadrenie názoru, ktorý sa moc nezhodoval s tam prezentovaným názorom. Keď sa to zopakovalo pri ďalšom pokuse, bolo mu to už nepríjemné a preto si vyžiadal  vysvetlenie, prečo takto bezdôvodne neuverejňujú jeho komentáre. Kým dlhšiu dobu čakal na odpoveď, začal v sebe riešiť otázku, prečo mu to vlastne vadí, prečo mu to nie je jedno a prečo vlastne potrebuje to vysvetlenie.  Ženie ho k tomu sebadôležitosť alebo len potreba komunikovať?

Potreba vyjadriť svoj názor, či potreba dostať vysvetlenie… Je, či to nie je znakom sebadôležitosti?

Tento článok som napísala motivovaná následnou diskusiou, do ktorej som sa tiež zapojila, keďže táto téma rozvibrovala aj moje citlivé miesta. A tak som rozmýšľala nad postupom a akýmsi kľúčom, ako zistiť, kde začína a končí  v rámci komunikácie sebadôležitosť a vznikli pri tom otázky, ktoré autorovi možno, ale mne určite pomohli v mojich konkrétnych situáciach nájsť aspoň približné hranice vlastnej sebadôležitosti.

Hneď po prečítaní som zaujala stanovisko, že horeuvedená reakcia nemôže byť vyvolaná sebadôležitosťou, iba ak by existovali len 2 skupiny: Je mi všetko jedno a druhá: Sebadôležitosť. Ale takto v 2 škatuľkách sa to asi nedá vnímať, veď  je nekonečne veľa prelínajúcich sa možností. Zaujalo ma slovo, že autorovi je nepríjemné, že mu “bezdôvodne” neuverejňujú jeho komentáre, tak som z toho cítila, že ide vlastne o odhalenie toho dôvodu, pravdy a príčiny, prečo jeho koment nezverejnili a nie: „Ja ho tam musím mať za každú cenúú!” Tento druhý prípad by pre mňa obraz sebadôležitosti určite predstavoval a tak otázka, ktorá mi z toho vyplynula, bola:

1. Čiže ak nájdeš dôvod, prestane Ti to byť nepríjemné?

Ďalší krok som videla v pochopení, či nespokojnosť kvôli neznámemu dôvodu, prečo blog funguje takto filtračne, je tiež hnacím motorom sebadôležitosti. Preto sa vynorila ďalšia otázka:

2. Je sebadôležitosť vedieť, pochopiť a eventuálne prijať pravdu toho druhého?

No tak tu som si povedala, jasné, že nie! Veď to je úplný opak a bola som spokojná, keďže výsledok bol rovnaký ako z môjho pocitu na začiatku.

Lenže stále mi niečo nesedelo, nejde tu len o pravdu toho druhého, ale  je v tom predsa zakomponovaný aj  autor spomínaného článku.
A priznám sa vám, keď som napísala tretiu otázku, 2x som ju vymazala. Najprv mi nesedela, nechcela som ju, keďže som ňou u seba klepla klinec po hlavičke a nejako ma to bolelo 😳 Rozuzlenie sa mi zmenilo a následne som v noci do 4. hodiny nespala 😆 , keďže som prehodnocovala jedno moje obdobie spolu s otázkou:

3. Je sebadôležitosť vedieť pravdu toho druhého o MNE?

No a po tejto otázke som cítila, že nepoznám odpoveď pre autora, na tieto otázky dostaneme odpoveď len každý sám za seba. Ja som ju dostala jednoznačne, v mnohom, kde som si myslela, že mi ide len o pravdu, o jej poznanie, som bola viac hnaná svojou sebadôležitosťou. Pochopila som, prečo som pri tom „čistom hľadaní pravdy“ pociťovala často úzkosť, hnev a nepochopenie.
A aby to nebolo úplne jednoduché,  pri písaní tohto článku mi napadli ešte podotázky, ktoré to všetko ešte môžu zvrtnúť 😀 :

a/ Je sebadôležitosť vedieť pravdu toho druhého o MNE v rámci následného vytvorenia si postoja o ňom
b/ alebo ma k tomu vedie chtíč pozrieť sa na seba aj inými očami a získať tak možnosť nového obzoru?

Neviem, nakoľko Vás tieto otázky oslovili, ja som v následných odpovediach s vlastnými definíciami sebadôležitosti našla celkom reálny sebaobraz.

57 thoughts on “Je to alebo nie je sebadôležitosť?

  1. Keď sa zaoberáme svojim vnútrom a reakciami iných na nás, to všetko okoreníme emóciami podporujeme sebadôležitosť. Lenže kedy presne vieme, kde je hranica medzi “riešením” seba a zrkadlom? Vodítkom sú práve emócie. Sebadôležitosť je ako balvan na pleciach, ktorý nosíme ani nevieme prečo. Ako ľahko by sa nám kráčalo bez neho… asi sa treba vrátiť (a ozlomkrky) k stalkovaniu 🙂

    Páči sa mi

    • Ešte na doplnenie – don Juan povedal jednu veľmi dobrú myšlienku – Cítiť sa dôležitý nás robí ťažkopádnymi, neohrabanými a márnomyseľnými. Bojovník musí byť ľahký a prispôsobivý.
      Ja len tak, na margo, lebo nie každý má ambície byť bojovník…

      Páči sa mi

    • Ježkovenebíčkoveoči, milujem Castanedu, no veď povedzte:
      „ …sebadôležitosť je náš najväčší nepriateľ. To, čo nás oslabuje, je pocit urazenosti zoskutkov a prečinov našich blížnych. Naša sebadôležitosť od nás vyžaduje, aby sme väčšinu života strávili niekým urazení.Bez svojej sebadôležitosti sme nezraniteľní. Bremeno vlastnej dôležitosti je veľkou prekážkou. A pochopenie je vždy osobné.
      Vlastná dôležitosť nie je nič jednoduché ani naivné. Na jednej strane je jadrom všetkého, čo je v nás dobré, a na druhej strane zase jadrom všetkého, čo je na nás mizerné. Zbaviť sa tej mizernej sebadôlezitosti vyžaduje majstrovskú stratégiu.
      Človek musí mať veľkú predstavivosť, aby mohol ísť po ceste poznania. Vôbec nie je tak
      priezračná a jasná, akú by sme ju chceli mať.
      Bojovníci bojujú proti vlastnej sebadôležitosti pretože je to súčasť ich stratégie a nie z
      princípu.”

      Páči sa mi

  2. 🙂 Ja som v pondelok na Pini napísala, ako momentálne sebadôležitosť vnímam, a dajsamisvete, ešte som nezmenila názor 😉 :

    Sebadôležitosť je, keď potrebuješ, aby ti iní potvrdzovali tvoje videnie sveta a správali sa podľa toho, čo ty uznáš za vhodné. Sebadôležitosť nie je snaha poznať príčiny alebo proces niečoho, čo sa deje, hoci tiež svedčí o istom pocite zraniteľnosti, ale nie “zraniteľnosti ega”.

    Páči sa mi

    • Rozvediem 😀 – ak Pán Sebadôležitý potrebuje, aby mu niekto potvrdil jeho videnie ( úplne súhlasím), ako sa budú javiť tí, ktorí mu to videnie pritakali, ako sa budú javiť tí, ktorí mu nepotvrdili jeho videnie a pridali tam svoje, a ako tí, ktorí popočúvali a vypustili bez toho, aby sa zúčastnili? Komplexný pohľad 😆

      Páči sa mi

      • Jari,

        asi mi niečo uniká – ale prečo ťa zaujíma, ako sa kto bude javiť? Sebadôležitosť sa predsa definuje zvnútra (je to o tebe), nie zvonku (od videnia iných). Takže niečo si sa spýtala a zjavne to nedošlo ku mne – skús pretextovať…

        P.S.: Idem ti napísať mail so súkromnou otázkou, choď to, prosím, čeknúť…

        Páči sa mi

      • Upresním, ak som ja ten agent, ktorý potvrdzuje videnie sveta inému alebo ho vyvraciam, ako je to s mojou sebadôležitosťou?

        Páči sa mi

      • OK, už sa chytám. Ešte stále platí to delenie, ktoré som si vytvorila v hlavinke: ak to robím preto, aby som cítila svoju (nadradenú) hodnotu, tak sebadôležitosť. Ak je to vstup do dialógu, kde každý má šancu uhrať si kúsok svojho, tak snaha porozumieť. 🙂 Ak potvrdzujem videnie sveta inému, hoci nezodpovedá môjmu videniu, tak ešte navyše nízke sebavedomie. Miesto toho, aby som sa konštruktívne (cez dialóg) snažila dohrkať rozdiely v našich vnímaniach, preberám nekriticky jeho vnímanie, pretože sa mi daná osoba zdá “kompetentnejšia” určiť, čo ako skutočne je.

        No a v tomto bode začínam mať problém so sebou a tým, že totálne nekriticky preberám Gabrielovo vnímanie. Ešte šťastie, že Gabriel nie je “osoba” a preto nemá vlastný záujem. 😛

        Inak máš pravdu v tom, že toto som si kedysi riešila sama za seba – koľko mám presviedčať iných o svojom videní bez toho, aby som sa na nich dopúšťala násilia? Vnútorne som si zaviedla pravidlo “trikrát a dosť”. Prvý raz môže nepochopiť. Vysvetlím lepšie. Môže potrebovať spracovať to vnútorne. Vysvetlím ešte raz. Ak sa ani po treťom raze nechytá, nebolo moje vysvetlenie pre neho vhodné.

        Ale veľmi často nerobím ani ten druhý a tretí pokus. Proste poviem a idem ďalej a ak sa chytí, možno sa neskôr vráti s otázkou. 🙂

        Lilah,

        sebadôležitosť je preklad anglického self-importance, keď tvoje self (ja) je také dôležité (important), že prekrýva fakty (“objektívnu realitu”). Ale priznám bez mučenia, že to je len moja interpretácia tohto slova. Potrebovali by sme poznať názor niektorého z toltékov, či to tak sedí alebo nie. 🙂 (A ak povedia, že nesedí, tak moja sebadôležitosť okamžite spochybní ich kompetentnosť. 😛 )

        Myslím, že je rozhodujúca miera danej veci. Možno kým to je zdravé, volá sa to nejako a keď to prestáva byť “zdravé”, začína sa tomu hovoriť sebadôležitosť. Inak, v tej angličtine je to asi tiež umelo vytvorený výraz, castanedizmus, nie slovo z pôvodného jazyka – aspoň mám taký pocit. 🙂

        Páči sa mi

    • Suhlasim so Sun, podla mna su dve rozne veci: vediet preco ma nejaka vec rozhodila a ist po pricine, a druhe otazka sebadolezitosti v zmysle nechat si potvrdit od okolia vlastnu dolezitost v ociach inych.
      Ako citam Jarah co si napisala od Castanedu, tak v jeho sebadolezitosti vidim prave tu, nazvem ju teraz vonkajsiu – t.j. zavislost od mienky druhych, spravanie sa pre druhych. Vtedy sme zranitelni, lebo nam zalezi na mienke inych.
      Nasu vnutornu sebadolezitost vnimam ako sebalasku, sebavedomie, sebahodnotu – my sme sami sebe dolezity – vytvarame svoj svet, svoj univerzum – sme pre nas tym najdolezitejsim, lebo sme tvorcovia samych seba a nasho zivota. Vtedy sme nezranitelni, lebo sme sami sebe dolezity :).

      Liked by 1 person

      • Presne tak, Tina. Castaneda tam aj spomína oba druhy – potrebnú aj mizernú. zaujímavé pomenovanie 🙂

        Páči sa mi

      • Tina, Jarah, Sun, toto sa mi páči. Rozdeliť sebadôležitosť do dvoch skupín, aby sme sa rozumeli, o čom vlastne rozprávame a použijem na to vaše pomenovania.

        1. vonkajšia, mizerná, pre Sun a mňa v článku len sebadôležitosť, kedy potrebujem vedieť názor toho druhého z dôvodu potreby potvrdenia mojej pravdy. A dosiahnem tým ešte niečo: vytvorím si postoj voči tomu druhému. A to moju sebadôležitosť podľa mňa ešte viac posilní. A potom sa buď vznášam /a ako napísala Matrioshka nižšie, tak vtedy svoju sebadôležitosť neriešim a vychutnávam si škrabkanie po patách/, alebo sa cítim mizerne. Ale či sa vznášam, alebo je to naopak, ako ste už napísali, táto sebadôležitosť ma robí zraniteľnou.

        2. vnútorná, dobrá, pre Sun a mňa v článku nesebadôležitosť, kedy mi ide len o čisté poznanie.
        Chápem v tom tiež aj istú možnú dočasnú “zraniteľnosť”, kedy toto nové poznanie môže zbúrať všetky karty, na ktorých som doteraz stavala, ale keď ho vlastne prijímam za SVOJE poznanie, tak tie karty sa opať rýchlo poskladajú s oveľa pevnejšími základmi, čiže podľa mňa nejde o zraniteľnosť ako takú.

        Páči sa mi

  3. hm, …

    sebadôležitosť … sebavedomosť …
    lenže, kuki na toto …

    Seba – Dôležitosť …

    Seba – Vedomosť …

    je to stále ešte tak zlé? …

    prosto je to dôležité pre Seba …
    pre naše Vedomie, poznanie, a tým pádom Seba – Vedomie … naplno, plno – hodnotne …

    🙂

    Páči sa mi

    • Áno, Lilah, presne ako píšeš, sebadôležitosť pre SEBA je potrebná.
      Sebadôležitosť, o ktorej som písala ja, mi dodala hnev, úzkosť, pocit nepochopenia. Bola to sebadôležitosť, ktorú som potrebovala pri tých druhých.
      Ale už som sebadôležitosť/nesebadôležitosť radšej rozdelila do 2 skupín.

      Páči sa mi

      • krásny večer prajem, či čo sa to tu v tuto hodinu vlastne želá 😛 …. 🙂

        áno, a nie zároveň ….

        ja som písala o … Seba – Dôležitosť …

        prosto … čokolvek, čo nás postretne, aj ten tvoj hnev, je pre nás dôležitý … či sa nám to páči alebo nie … prosto toto je fakt …
        chápeš? načo triediť dalej? … taká a onaká dôležitosť … to neexist, v procese seba – poznania je všetko dôležité …

        netreba triediť, netreba robiť škatulku z dôležitosti na prospešné a neprospešné … vždy sú tu pre nás ….

        nič, čo nás postretne, vrátane samých seba, 🙂 nie je proti nám, ale pre nás …

        o tom som písala ja …

        pekný zvyšok večera, 😛 či noci, 🙂 či čo sa v túto hodinuu vlastne praje … 🙂

        Páči sa mi

    • Lilah, jasné, sebadôležitosť je pre tento život potrebná, aby sme sa do spoločnosti mohli nejakým spôsobom zaradiť. Pre mňa bolo ale dobré, keď som si ju uvedomila a následne som pochopila príčinu mnohých mojich reakcií a aj to, čo mi chceli tie prepotrebné emócie povedať. Ja viem, že sú potrebné a môžem povedať, že ich mám všetky rada, mám rada seba so všetkými emóciami. Ale, načo mám tie emócie? Aby mi niečo ukázali, a pomohli mi nájsť aj ich príčinu a pomohli mi rozhodnúť, či tú príčinu chcem v budúcnosti zmeniť, alebo nie.
      A keď mojou školou je nepozerať sa tak na mienku ostatných o mne, tak som rada, že viem, že to spôsobuje moja sebadôležitosť a môžem na nej trochu popracovať. Prehupnúť ju z vonka do vnútra predsa nie je na škodu, nie?. A aj Ty si nedávno radila svojej kamarátke, aby sa nepozerala na to, čo k nej cíti jej milý, ale na to, čo cíti ona. Takže hovoríme o tom istom?

      A v túto hodinu prajem dobrú a hlavne dlhú noc 😀

      Páči sa mi

      • Krásne ránko duhovymotyl … Nie, nie takto, .. takto! … Dúhový Motýlik, … 🙂

        Ďakujem za prianie dobrej a dlhej noci …. pre mňa, ale hlavne pre seba … 🙂 … ( u mňa bola len dobrá, dlhá, pri mojej opičke tak skoro nebude, kukučkuje po svete už od pol šiestej rána, … 🙂 no nevadí, vyspím sa na dôchodku a ak ani tam nie, tak v tej drevennej postieľke prikrytá dvojmetrovou vrstvou hliny … 🙂 )

        a k tomu tvojmu komentáru …
        znova napíšem len to čo som napísala včera doobeda …

        od pochopenia všetkého okolo pojmu Seba – Dôležitosť … sa prehupneme k Seba – Vedomiu …

        teda? k Vedomiu o samých sebe …. o to ide, o toto tu na tejto krásne guličke, ide …
        a ak to vieme všetko brať ešte aj s ľahkosťou motýlika, ktorý si len tak vo vánku za slnečného svitu lieta sem a tam, … máme vyhrané …

        a toto je pre Teba Motýlik … 🙂

        aj motýlik, hlavne nočný si však vie spáliť krídielká, … ak sa hlúpo ženie za ilúziou svetla, a namiesto za svetlom, dobrovoľne vletí do plameňa ohňa … )

        prosto a jasne … nič, ale nič tu nestojí proti nám, … naopak všetko je tu len a len pre nás … aj naše vlastné nátury …

        krásny zvyšok dníčka prajem 🙂 … všetkým ….. 🙂

        nech sa nám iba viera, číra v Lásku ( v seba ) vráti naplno … 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 a prečo? lebo nerozumieš? …

        a čomu chceš porozumieť? porozumieť hlavou …

        čomu nerozumieš? … tomu faktu, že všetko je dobré tak ako je a všetko je tu pre nás? … pre náš vývoj? … alebo čomu …
        bud konkrétna, … čomu to ty vlastne nerozumieš a z čoho máš teda zákonite ty zlé pocity

        Páči sa mi

      • 🙂

        prečo? to sú fakty života … kolobeh zrodenia a smrti, cyklus, ktorý sa takto deje neustále …
        ale? nemusíme toto stále prežívať, že nie? … stačí postáť, uvedomiť si, prijať … a žiadna smrť potom už nehrozí …

        drevenná postielka raz príde, ale príde pre mňa, moje ja, ? alebo len hmotu, ktorá potrebuje oddych …

        a ten motýl v ohni … ehm, múdra lilah hodila podobenstvo 😛 prepáč, 🙂 … ale je to tak …
        načo sa namiesto pozorovania, iba pozorovania čo sa to okolo nás deje, len zbytočne pachtíme za svetlom …

        pachtíme, snažíme … prílišná snaha je na škodu, aj prílišná snaha pochopiť, porozumieť a tým pádom sa veľmi umelo snažiť stúpať aj po takom duchovnom rebríčku hore …

        a kto povedal, že exist nejaký rebrík vôbec? …

        hinduisti, či iný -isti z Indie hovoria …. 🙂

        Buď iba činný, v Nečinnosti …

        no a nemiluj ich 🙂 … to nende … 🙂

        Páči sa mi

      • Prepáč, Lilah, teda hovoríš, že by sme nemali robiť nič než pozorovať? Pretože mne to tak nejako vyznieva. Premietnem to do obrazu: narodíme sa, otvoríme oči a pozorujeme… pozorujeme… pozorujeme… pozorujeme… a zomrieme… Toto si mala na mysli?

        Taký život by som nechcela. To je podľa mňa život skaly pri ceste, ale nie človeka. Ak je našou úlohou “činiť s hmotou”, nejako mi z toho vypadlo to “činenie”.

        A potom: “prílišná snaha je len na škodu”… No hej, ale kto definuje, čo je “prílišný”?

        Páči sa mi

    • Ja neviem, Lilah, aj ta mám pocit, že hovoríme o tom istom. Ale slovami sa akosi vzájomne vzďaľujeme spoločnému pochopeniu. Pozdravujem kukučku. 😀

      Páči sa mi

      • No dobre, skúsim ešte. Matrioshky si sa spýtala:
        “čomu nerozumieš? … tomu faktu, že všetko je dobré tak ako je a všetko je tu pre nás? … pre náš vývoj? … ” Čo je teda podľa Teba vývoj?
        Na jednej strane tvrdíš, že všetko je potrebné a dobré pre náš vývoj / ja to beriem rovnako/ a na druhej strane naopak tvrdíš, že to prospešné, potrebné si máme len všímať ale nie zužitkovať. Potom sa mi tá prospešnosť z toho úplne vytráca.

        Páči sa mi

  4. No mne to pripomina prednasku o strachu od inspiraly. Jeden z najzakladnejsich strachov v nas, je strach z neprijatia, odmietnutia. Ze nie sme dolezity pre skupinu ludi. Ked niekomu odmietnes pracu, nazor mas iny, … naplnas jeho obavy. Mame tendencie vnimat dualne, ze jeden ma pravdu a druhy nie. Presadenim si vlastneho nazora vlastne podkopavas dolezitost druheho. Ja viem, ze musia existovat urcite pravidla. Ale nie vzdy sa da jednat na tej urovni ze niekto ustupi po dialogu.

    Páči sa mi

      • Asimiel, aj keď na to používaš pojem strachu, tak hovoríme o tom istom. V mojom pojmovom slovníku by som ten strach odôvodnila práve sebadôležitosťou. Veď prečo by mal niekto strach z neprijatia a odmietnutia, keby sa nechcel cítiť dôležitý v očiach iných?

        Páči sa mi

  5. Pre mna osobne ta sebadolezitost nie je az take voditko, aby ma to nutilo patrat, ci si na nej ficim a nakolko. Totiz mne osobne sebadolezitost vobec nevadi, vobec sa necitim neprijemne, ked si pripadam dolezita. Voditko su skor neprijemne pocity. Tie mi vadia a preto som nutena sa nimi zaoberat, aby som sa neprijemne necitila. Ked mi pomoze zbavit sa ich uvedomenie, ze ich sposobuje sebadolezitost, potom ju nepotrebujem, nechcem. Pokial by mi sebadolezitost sposobovala situacie, v ktorych bude naplnena ( bars aj len v mojom pribehu) a vysledkom bude prijemny pocit jak ked ti niekto paty skrabka, nemam proti nej namietok 😀

    Páči sa mi

    • Matrioshka, tie paty ma dobre rozosmiali..
      Áno, zaoberáme sa asi všetci tými nepríjemnými pocitmi, a tie super neriešime a vychutnávame si to. Podľa mňa práve tieto niesuper pocity nám majú ukázať, aha, tu zaúradovala sebadôležitosť a tie dobré nám majú upevniť naše sebavedomie. Ale ako už písali dievčatá vyššie, si zraniteľná. Nevieš nikdy dopredu, ako to dopadne a či ťa tvoja sebadôležitosť zradí, alebo nie.

      Len taký konrétny príklad u mňa: V práci som sa permanentne snažila presadiť svoje pravdy pre dobrú vec. Pre tých, za torých som bola zodpovedná a ktorým sa krivdilo. Vačšinou som vždy dosiahla svoje, keďže som šla aj so srdcom aj s argumentami. Tu by to mohlo skončiť. V tom by nebola sebadôležitosť. Ale…
      Napriek tomu, že mi ustúpili, neuznali ma, neuznali moju pravdu, ktorou som ten výsledok dosiahla, bola som stále len potvora: a to ma už trápilo, ničilo, zobralo mi to chuť u nich pracovať, cítila som nedocenenie a nepochopenie. Keby neúradovala sebadôležitosť, k tomuto by nedošlo.
      Na druhej strane som mala zástup ľudí, ktorým som pomohla, priateľov, ale aj “neznáme” tváre. Neskutočne ma to tešilo, že sme /aj?/ vďaka tomu spolu držali, naša spoločná práca bola radosťou a môžem povedať, že také pracovné zanietenie z ich strany, dychtivosť po učení a citlivosť s empatiou , som nikde inde nežila. V tomto pocite som sa tiež bažila, bol tiež vyvolaný mojou sebadôležitosťou v rovnakých situáciach a dával mi silu bojovať a dokazovať ďalej.
      A hádaj, čo vydržalo? Bahnenie som potom pokladala za normál, takže to bolo menej intenzívne, ale pocit nedocenenia a neprijatia mojej pravdy sa len zintenzívňoval. Pred úplným vyhorením ma zachránila moja materská, ktorá nebola plánovaná z toho dôvodu. 😆

      Páči sa mi

  6. sebadolezitost=rozdiel energetickych potencialov ja (co si myslim, ze som) minus Ja (co realne som). kedze tento rozdiel je nenulovy, vytvara napatie, cize karmu a privolava situacie, ktore maju vytvoreny nenulovy potencial eliminovat (v pripade popisovaneho autora jeho sebadolezitost privolala situaciu s neuverejnenim komentarov. prosim, aby ste terminy ako “privolavat”, ci “situacia” vnimali energeticky, nie semanticky:)) metaforicky – ked vhodim do jazera kamen, vytvorene napatie (v podobe priestoru zrazu zaplneneho kamenom) je postupne eliminovane vlnami jazera tak, aby vysledne napatie opat bolo X, kde X je aktualny potencial jazera. otazka, co je a nie je sebadolezitost potom samozrejme v energetickom kontexte (kedze vsetko je energia) straca zmysel, aj ked a vice versa poskytuje prilezitost na vyborne slohove a mentalne cvicenie:)

    Páči sa mi

      • ze rozdiel medzi tym, co si myslis a tym, co citis srdcom, je vytvorena energia, ktora sa ti vrati a je nutne ju spracovat 🙂 a hovori sa tomu aj zivot alebo cesta k osvieteniu:) a je v zasade jedno, ci ide o sebadolezitost, hnev nad stratou blizkeho cloveka alebo strach z tmy-za vsetkym je len energia a rozdiel energii plynucich z duality ja – Ja .

        Páči sa mi

    • Roland,
      t.j. ze ak rozdiel energetickych potencialov je nulovy, znamena to, ze ja som tym, cim som a plne si to uvedomujem a podla toho aj konam. Rozumiem ti spravne?
      Tym padom “nemusim” privolavat situacie na vyrovnanie tohto stavu. T.j. energeticke napätie neexistuje a tym padom “sa nic nedeje” – lebo moja energia je stave absolutnej harmonie, netreba nic energeticky vyrovnavat.

      Páči sa mi

      • bingo!:) tam kde niet “choroby” (rozumej rozdielu energetickych potencialov medzi X a Y) tam nie je potrebne liecenie 🙂 este mi napadlo, ze ak sa niekomu zda, ze v rovnici chyba premenna Potreba Ucenia, odkazujem ho na pojem “rastuca entropia”, ktora je vsak lisiacky zabudovana priamo do podstaty systemu, takze to, co volame potreba rastu, ci evolucie alebo ucenia nie je nic ine, ako skryta rastuca entropia odzrkadlujuca fakt nekonecnosti.

        Páči sa mi

      • :))
        musela som si vygooglit slovo “entropia” (podla wiki: fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok,…) systému)
        To ucenie a liecenie je vlastne vyrovnavanie rozdielu medzi ja a Ja, t.j. sebauvedomovanim sa.
        Nerozumiem tvojej poslednej vete: “takze to, co volame potreba rastu, ci evolucie alebo ucenia nie je nic ine, ako skryta rastuca entropia odzrkadlujuca fakt nekonecnosti.” -> skryta rastuca entropia odzrkadlujuca fakt nekonecnosti – chces tym povedat, ze ta entropia stale rastie, lebo je vsetko nekonecne?
        Ja som to pochopila tak, ze ta entropia (teda rozdiel) je potom nulova, ak nastane stav absolutneho vedomia kto som. ci?

        Páči sa mi

      • ak sa Vedomie neustale rozsiruje donekonecna, ak evolvuje, tak na popis tohto “prirastku” som pouzil termin rastuca entropia. nieco ako diferencial v infinitezimalnom pocte. metaforicky-ked budes nafukovat loptu, s kazdym pridanim vzduchu do nej sa lopta rozpina a rastie aj jej entropia. v nekonecnom Vedomi je samozrejme pojem fyzickeho rastu zameneny s rastom uvedomenia (neviem ako inak to nazvat:)) opakujem: uvedene terminy treba brat velmi volne, chapat ich skor srdcom ako rozumom, lebo inak sa tato debata zvrhne na citacie zo slovnikov cudzich slov a dokazovanie, preco v zmysle presneho semiologickeho vykladu slov nemam pravdu:))

        Páči sa mi

      • dik. uz chapem co chces povedat.. s rastom Vedomia moze nastat znova stav disharmonie, ktory sa energeticky znova vyrovnava, tym ze pritahuje situacie (energeticke stavy) na vyrovnanie sa.
        Mno a konecny stav je… ked s rastom Vedomia zaroven v tom istom okamihu nastane stav harmonie, lebo Vedomie v tom istom okamihu vyrovna energeticky jeho posun – t.j. nastane stav tvorenia v absolutnej harmonii… ci? 😀

        Páči sa mi

      • a vies, ze si to celkom trafila? akurat namiesto terminu konecny stav by som pouzil termin aktualny stav (stav v tomto okamihu), aby som sa vyhol pouzivaniu akychkolvek hranic (kedze nekonecno logicky ziadne hranice nema, nema zaciatok, ani koniec).

        Páči sa mi

      • Oukej, to je uz bodka nad i – jj.. jasne.. nekonecny stav nemoze byt konecny.. jasne.. vdaka.. (hlavne ze akurat pisem clanok o rozpustani hranic 🙂 )
        Nazvat tento nekonecny stav aktualnym sa mi velmi pozdava a aj mi vnutorne sedi. Pekne. Velmi pekne 🙂

        Mno a ak to zoberieme, ze aktualny stav je tu a teraz … t.j. je mozne, ze Vedomie v okamihu rozpinania sa vyrovnava energeticku disharmoniu… je to len jedna moznost … a kedze moznosti je taktiez nekonecno, tak nastava aj energeticka disharmonia (a u kazdeho ina) ktora sa potom vyrovnava…. az pokial aktualne nebudu vsetci na nule – t.j. jedno… sami so sebou a so vsetkymi 🙂 – a tym padom potom budu zit tu jednu moznost, aj ked ich je nekonecno (lebo tie ostatne tiez ziju lebo ich uz zili).. 🙂
        Ufff :)))

        Páči sa mi

      • Sun, no ešte dobre, že si pochopila… prežuj to, vyber extrakt a potom mi to, prosím, vysvetli. Toto je na mňa veľmi vedecké, a keď vedecké, tak len pre vyvolenú skupinu. Tak potom čo my, ostatní… plebs?

        Páči sa mi

      • No, tak pokus (=idem sa historicky strápniť, ale nebude to prvý ani posledný raz 😛 ):

        Ako to chápem, Roland tvrdí, že sebadôležitosť je rozdiel medzi tým, ako sa vnímam, a tým, kto skutočne som. A pretože nejako cítim, že to nie je jedno a to isté, tak sa z toho môžem kŕčovať a tak si prehnane všímam situácie, ktoré mi ukazujú, že tento rozdiel existuje. Teda – interpretujem veci s vedomím, že niekto škriabe na moju pozlátku.

        Ak je nulový rozdiel medzi “vidím sa” a “skutočne som”, necítim potrebu to nijako ošetrovať, nie som na to prehnane citlivý a tak si tie situácie, ktoré v prvom prípade vyzerajú ako “poškrabanie mojej pozlátky” ani nevšimnem. Neregistujem a preto ma to nekaká.

        Ďalšia diskusia bola tá o entropii – a tu budem musieť siahnuť na teóriu chaosu, pretože Wikipédia je pre hocikoho okrem blondíniek: na to, aby sa systémy rozvíjali, potrebujú rôznorodosť. Ľudská spoločnosť má (z predajných a sociálnych dôvodov) tendenciu všetko “zglajchšaltovať”, teda tlačiť do jednej podoby. Ale ak sme spokojní sami so sebou a vnímame sa ako presne to, čo sme, nepotrebujeme míňať energiu na obranu nášho sebaobrazu a môžeme ju míňať na skúmanie zvyšných prvkov systému, v ktorom sa pohybujeme. Poznávame viac a viac a tým do Univerzálneho Vedomia vnášame rôznorodosť, aby zo sebauspokojenia nezdegradovalo do stavu “smrdutá kaluž hnilej vody”. Toť blondínkovská interpretácia.

        Ak som niečo prekrútila alebo nejaký podstatný kus poznania som vynechala, spolieham na to, že ma Tina a Roland doplnia alebo opravia. 🙂

        Liked by 1 person

      • Jo.
        Ked sa na to pozrieme vseobecne, tak ide o spojenie srdca s myslou.o spojenie sa s nasou dusou, ktore je konstantne. T.j. Stav vedomia kto som. Vtedy si v stave vyliecenia, harmonie.ak ta postretne (energeticky) disharmonia, tak ju v tom momente tvojim vedomim, tvojou harmoniou liecis. Je to vlastne stav, ked ty si tvoja dusa a tvoj svet vytvaras harmonicky.

        Páči sa mi

      • Existuje vôbec na Zemi niekto, kto má hodnotu rozdielu medzi tými dvoma veličinami nulovú…?
        N.B.: Aj tak je to na mňa príliš vedecké 🙂 ja som prosté dievča z dediny a aj keď neviem presne, čo v skutočnosti život je, žijem ho.Vytvorila som si bublinu, že pravdivé veci sú tie najjednoduchšie a v nej si voľkám.

        Páči sa mi

      • Jarah,

        “Existuje vôbec na Zemi niekto, kto má hodnotu rozdielu medzi tými dvoma veličinami nulovú…?” A je to vôbec dôležité? Dôležité je, ako to máš ty. 🙂 Ten zvyšok… je len pozeranie sa na iných, aby som zistila, kde som ja. Ale ja nie som oni – a tak sa podľa nich nemôžem umiestniť. 🙂

        Páči sa mi

      • Rado sa stalo. 🙂 Práve som napísala hodne grobiansky list jednému zákazníkovi, pretože jeho vnímanie nás sa hodne odlišovalo od môjho vnímania nás… takže čo sa týka sebadôležitosti, kto to potrebujete, môžem dávať lekcie, ako byť sebadôležitý! 😆

        Páči sa mi

      • Jarah, ja mám pocit, že tamer všetci a takmer v každej téme sa točíme okolo tej istej jednoduchej pravdy, ale len vďaka nášmu rôznemu vnímaniu a rôznej interpretácii tejto pravdy sa dostávame k toľkým témam a k toľkým rôznym názorom, ktoré vo svojej podstate ani nie sú rôzne. A zase úplne najjednoduchšie si myslím, že aj tu na Zemi každý mal a má niekedy momenty nulového rozdielu: niektorí to volajú nulový rozdiel, niekto osvietenie, niektorí Ja som, niektorí maximálne prijatie všetkého, mne sa najviac páči výraz žiť tu a teraz, Helino eloi. V tom sa stráca akákoľvek sebadôležitosť. Zažívame to každý. Len si to akosi nevieme podržať a možno sa na to rozmamatať /?/ . Lebo pri uvedomení si, aha, konečne som tu a teraz, sa hneď vraciame naspať a strácame chvíľu čistého bytia. Ale možno sa aj mýlim pri chápaní nulového rozdielu a všetkého ostatného 😀

        Páči sa mi

  7. …a sme zase pri definovaní pojmov. Ako napísala Lilah (ak som správne pochopila) – je výsledkom seba uvedomenia.
    Dá sa aj povedať, že je prezentáciou nášho sebavedomia navonok. Okolie nám ho koriguje. Nakoľko sa necháme (vyviesť z miery) ovplyvniť rekciou okolia, záleží na hĺbke našich presvedčení.
    Podľa mňa je to prirodzená charakteristika človeka ako sociálnej bytosti. Nieje žiadúce (ani možné) popierať ju nasilu. Castanedu som nečítala, ale z toho, čo tu bolo citované, som pochopila nasledovné – “sebadôležitosť je náš najväčší nepriateľ” – je podľa mňa iba vrchol ľadovca. Sebadôležitosť je nepriateľ iba potiaľ, kým sme na nej závislí.
    “Ísť po ceste poznania” – teda hľadať a nájsť (svoju) pravdu – potom už sebadôležitosť nie je pre nás až táká dôležitá.

    Páči sa mi

  8. dievcence, uz naozaj nemam, co by som dodal:))) je pravda, ze ja som skor ten technicky a racionalny typ a velmi sa mi paci Helkina definicia-pretoze je z ineho spektra a ja by som ju nedokazal takto sformovat:)

    Páči sa mi

  9. Ja myslím, že systém ako taký je práve súčtom nula. Dokonalý jin jang, mozno nie v kruhu ale v spirale. A preto myslím, že našou úlohou ako jeho súčastí nie je permanentne sa nachádzať v stave nula, ale ho objavovať 🙂 inak by entropia nemala zmysel, nie?

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s