Článok od Duhovymotyl:
Na Pini sa pred pár dňami objavil článok, kde autor spomína, že na jednom nemenovanom blogu neuverejnili jeho komentár, ktorý nebol ani urážlivý, ani nijak zle mienený. Išlo len o vyjadrenie názoru, ktorý sa moc nezhodoval s tam prezentovaným názorom. Keď sa to zopakovalo pri ďalšom pokuse, bolo mu to už nepríjemné a preto si vyžiadal vysvetlenie, prečo takto bezdôvodne neuverejňujú jeho komentáre. Kým dlhšiu dobu čakal na odpoveď, začal v sebe riešiť otázku, prečo mu to vlastne vadí, prečo mu to nie je jedno a prečo vlastne potrebuje to vysvetlenie. Ženie ho k tomu sebadôležitosť alebo len potreba komunikovať?
Potreba vyjadriť svoj názor, či potreba dostať vysvetlenie… Je, či to nie je znakom sebadôležitosti?
Tento článok som napísala motivovaná následnou diskusiou, do ktorej som sa tiež zapojila, keďže táto téma rozvibrovala aj moje citlivé miesta. A tak som rozmýšľala nad postupom a akýmsi kľúčom, ako zistiť, kde začína a končí v rámci komunikácie sebadôležitosť a vznikli pri tom otázky, ktoré autorovi možno, ale mne určite pomohli v mojich konkrétnych situáciach nájsť aspoň približné hranice vlastnej sebadôležitosti.
Hneď po prečítaní som zaujala stanovisko, že horeuvedená reakcia nemôže byť vyvolaná sebadôležitosťou, iba ak by existovali len 2 skupiny: Je mi všetko jedno a druhá: Sebadôležitosť. Ale takto v 2 škatuľkách sa to asi nedá vnímať, veď je nekonečne veľa prelínajúcich sa možností. Zaujalo ma slovo, že autorovi je nepríjemné, že mu “bezdôvodne” neuverejňujú jeho komentáre, tak som z toho cítila, že ide vlastne o odhalenie toho dôvodu, pravdy a príčiny, prečo jeho koment nezverejnili a nie: „Ja ho tam musím mať za každú cenúú!” Tento druhý prípad by pre mňa obraz sebadôležitosti určite predstavoval a tak otázka, ktorá mi z toho vyplynula, bola:
1. Čiže ak nájdeš dôvod, prestane Ti to byť nepríjemné?
Ďalší krok som videla v pochopení, či nespokojnosť kvôli neznámemu dôvodu, prečo blog funguje takto filtračne, je tiež hnacím motorom sebadôležitosti. Preto sa vynorila ďalšia otázka:
2. Je sebadôležitosť vedieť, pochopiť a eventuálne prijať pravdu toho druhého?
No tak tu som si povedala, jasné, že nie! Veď to je úplný opak a bola som spokojná, keďže výsledok bol rovnaký ako z môjho pocitu na začiatku.
Lenže stále mi niečo nesedelo, nejde tu len o pravdu toho druhého, ale je v tom predsa zakomponovaný aj autor spomínaného článku.
A priznám sa vám, keď som napísala tretiu otázku, 2x som ju vymazala. Najprv mi nesedela, nechcela som ju, keďže som ňou u seba klepla klinec po hlavičke a nejako ma to bolelo 😳 Rozuzlenie sa mi zmenilo a následne som v noci do 4. hodiny nespala 😆 , keďže som prehodnocovala jedno moje obdobie spolu s otázkou:
3. Je sebadôležitosť vedieť pravdu toho druhého o MNE?
No a po tejto otázke som cítila, že nepoznám odpoveď pre autora, na tieto otázky dostaneme odpoveď len každý sám za seba. Ja som ju dostala jednoznačne, v mnohom, kde som si myslela, že mi ide len o pravdu, o jej poznanie, som bola viac hnaná svojou sebadôležitosťou. Pochopila som, prečo som pri tom „čistom hľadaní pravdy“ pociťovala často úzkosť, hnev a nepochopenie.
A aby to nebolo úplne jednoduché, pri písaní tohto článku mi napadli ešte podotázky, ktoré to všetko ešte môžu zvrtnúť 😀 :
a/ Je sebadôležitosť vedieť pravdu toho druhého o MNE v rámci následného vytvorenia si postoja o ňom
b/ alebo ma k tomu vedie chtíč pozrieť sa na seba aj inými očami a získať tak možnosť nového obzoru?
Neviem, nakoľko Vás tieto otázky oslovili, ja som v následných odpovediach s vlastnými definíciami sebadôležitosti našla celkom reálny sebaobraz.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Tina Zrušiť odpoveď