Toto mi prišlo mailom od Chrisa Cadea. Myslím, že dostávam maximálnu možnú podporu “zhora” 🙂 :
Chris Cade píše, že začiatkom roka zverejnil na Facebooku jednu svoju myšlienku:
“Ak viete, že žijete autenticky a s integritou, nikto vám nemôže povedať nič, čo by týmto otriaslo. Osočovanie od iných bolí preto, lebo prinajmenšom nejaká drobná (alebo aj väčšia) časť z vás verí, že je osočenie pravdivé.”
Žena menom Jana odpovedala:
“Možno osočenie bolí, pretože niekto dostatočne krutý na to, aby ho povedal, ho voči tebe nasmeroval bezdôvodne, len zo žiarlivosti alebo úmyslu poškodiť. To sa stáva. Iste, potrebuješ hrošiu kožu, ale nikto nechce byť očierňovaný, zaslúžene či nezaslúžene.”
Hoci to môže znieť ako hnidopišstvo, poďme sa pozrieť na inú možnosť, ktorá je len náznaková, ale ma významné dopady.
Osočenie či urážka bolia vždy, pretože časť z nás sa s tou urážkou identifikuje. Inými slovami: Na osočenie reagujeme, pretože časť v nás verí o ňom jedno z týchto dvoch:
- že osočenie je pravdivé
- že osočenie vytvára o nás negatívny obraz.
Ak veríme jednu z týchto vecí, keď nás niekto osočí, vtedy to nami otrasie. Na druhej strane, ak ich neveríme, nijako sa nás osočenie nedotkne. Žijeme autenticky a s integritou.
Aby bolo jasné…
Dokonca aj keď žijeme autenticky a s integritou, vie nás osočenie niekoho iného zabolieť. V tomto prípade vás nebolí skutočné osočenie, ale môžu nás zabolieť iné aspekty tejto skúsenosti. Môžu to byť napríklad pocity:
- zrady
- nedostatočného uznania alebo prehliadania
- poznania, že sme sa odchýlili od našej skutočnej podstaty.
Tieto zabolenia sprevádzajú každé osočenie bez ohľadu na to, či veríme, že je pravdivé alebo nie. A ak veríme, že je na ňom niečo pravdy, bolí to o to viac.
Avšak v konečnom dôsledku, keď všetko prehrmí, bolí nás osočenie len vtedy, keď sme verili, že je na ňom niečo pravdy.
🙂 Hepi. Už som sa bála, že som “ksicht”. Na mňa najčastejšie platí tá stredná bodka… Ešte stále nic moc, ale pomohlo mi to uvedomiť si, že ak ma niekto osočil, vždy za tým stál môj vnútorný program “najprv pozri na seba, ty trdlo!” (v trochu menej spisovnej podobe 😛 ). No tak dobre. Rytier bez bázne a hany dostal znova nejaký šrám. Ale “was soll´s”, ako hovoria Nemci – keby som bola sama na opustenom ostrove, bolo by to jedno. Čiže mojej dušičke je to jedno, len môj egúšik niekedy vystrkuje pazúriky. Programík, programík, teraz vystrčím pazúriky ja – ide ti o krk! Drap! 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď