Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?
Zoberme si napríklad naše myšlienky a pocity. Ako sme, ako je každý z nás pripravený zdieľať svoje myšlienky? Ako sme si vedomí, že každá myšlienka vytvára realitu a materializuje sa?
Mám okolo seba ľudí, s ktorými som tak prepojená, že si navzájom čítame myšlienky. Niekedy ako myšlienky, niekedy ako súbor pocitov. A tak sa niekedy stane, že tí ľudia vyslovia moje myšlienky a spýtajú sa ma čo tým myslím. A pritom to bol u mňa len taký záblesk, s ktorým som sa viac nezaoberala, zavrhla a odsunula. Vtedy si uvedomím, aké je zdieľať sa. Byť jedno. A kde na sebe ešte môžem zamakať. Ponoriť sa do útrob vzorcov správania, hľadať ich pôvody, hľadať príčinu.
V tomto spojení je veľký potenciál na vyliečenie sa. Vyliečenie systému. Byť zdravý, aktívny, plný energie. Navzájom si pomáhať. Vysloviť a vyliečiť každú nezrovnalosť.
Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že ak chce vyliečiť svet, najlepšie je začať u seba. Zmením seba, zmením svet. Vyliečim niečo u seba, vyliečim to u druhých. Prepojeniami s naším okolím prúdi neustále energia, výmena informácií. Vzájomná komunikácia prebieha aj cez jemnohmnotné putá. (O zrušení manupulatívnych pút sa môžete dočítať tu.) Ak sa stanú tvoje myšlienky mojimi, môžeme choré miesta spoločne liečiť. K dispozícii budeme mať citeľne viac energie.
Vo svete výmeny myšlienok nás doženú naše strachy, obavy, sebadeštrukcia v zlomku sekundy. Naše podvedomé vnútorné monológy sa stanú vedomými. Na začiatku len pre tú druhú stranu, postupne po poukázaní na každú maličkosť aj pre nás. Je výzva, priznať si pred samým sebou každé nepríjemné správanie, vzorec správania sa, myšlienku. Ak si budeme vedomí každej myšlienky, ak budeme žiť vedome, rozpoznáme každú sebadeštrukčnú myšlienku pri jej vzniku a máme možnosť vyliečiť sa. Znovunastoliť harmóniu jednotlivca, znovunastoliť harmóniu celku.
Proces vedomého spájania sa už začal, máme možnosť zvyknúť si na nové situácie, zvyknúť si na otvorené srdce, otvorené srdce k sebe, otvorené srdce voči druhým, zvyknúť si na pocit, že môžeme byť tými, ktorými v našom vnútri sme, bez obáv a strachu. Komunikácia Lásky, komunikácia s Láskou, komunikácia v Láske. Môžme sa deliť o naše radosti, spoločne kreatívne tvoriť, spoločne prežívať bezpodmienečnú lásku, bezhraničnú lásku, nekonečnú lásku, byť zdravý, v harmónii, v tvorivej komunikácii.
Ako vzrastá naša sebaláska, ako sme čoraz viac schopní otvoriť naše srdiečka, nechať z nich plynúť lásku do nášho systému, tak vzrastá aj naše vyžarovanie do okolia. Staneme sa svetielkami pre nás samých, staneme sa svetielkami pre naše okolie.
V našom srdci sme všetci svetielka plné Lásky. Pripomeňme si to, precíťme to, žime to. Sme Láska.
Článok nájdete aj na duchovne.
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
…ale stále sú ľudia, s ktorými sa bojím “spojiť” … nemyslím zlých ľudí (alkoholici, drogovo závislý, možno až vrahovia) ale ľudí, ktorí majú – ani to neviem opísať – vnútri možno sú vyrovnaní, ale ja nechcem cítiť to čo oni … sú ľudia, ako už bolo spomenuté, s ktorými si čítame myšlienky, ale ostatní aj keď nie sú negatívni … nejako to nejde … chyba je vo mne, alebo ešte niečo nedosiahli?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 oni este nieco nedosiahli? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😛 Externalizácia. Ja “sa bojím” a “nechcem cítiť”, ale “oni nedosiahli”.
Kesu, na svete je spústa ľudí – a každý jeden z nich je iný ako tí ostatní. Ak máš vnútorný pocit, že sa s niekým nechceš spájať, hovorí to o tom, že niekde vnútri v tebe pravdepodobne drieme strach z niečoho, čo by takéto spojenie mohlo znamenať… Skús ísť po ňom (“prečo?”) a keď ho odstrániš, predpokladám, že ťa prestane “inakosť” odpudzovať (či čo to vlastne cítiš). 🙂
Páči sa miPáči sa mi
kesu, chyba nie je nikde… podla mna, o co vedomsie budeme zit, o to lepsie pochopime a akceptujeme myslienky inych a tym padom stratime potrebu chranenia sa od niecoho, oddelovania sa – a nahradi ju potreba spajania sa. Preco sa v tebe ozval strach? co je jeho pricinou? Coho sa bojich ked by si sa s nimi spojila?
Páči sa miPáči sa mi
ja mám asi len obdobie, ked sa bojím odlepiť od zeme a žiť o par “urovni” vyššie … už som tam bol, ale mne sa príliš páči tento svet a viem, že ak sa s nimi “spojím” … navzájom sa potiahneme vyššie … máte pravdu – ja si to musím sám usporiadať v hlave… ďakujem…
P.S.: Tina, to posledné písmeno “a” si mierne prepískla 😀 … ale neva, aj tak mám ženské ego 😀
Páči sa miPáči sa mi
Kesu prepac, nevycitala som z komentaru akeho si pohlavia. Sorryyy
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi