V predošlom článku som načala druhú lekciu “byť človekom”, ktorá pozostávala z toho, že celý náš život je jedno veľké zreťazenie lekcií, ktoré sa nám opakujú tak dlho, až kým sa ich nenaučíme a neposunieme sa ďalej. Niektoré lekcie sú krátke, iné trvajú aj za rámec jedného života. Niektoré lekcie sú príjemné a vyzerajú skôr ako “odmena” za dobré správanie, iné sú nepríjemné a ďalšie sú dokonca hrozné a bolestivé. Či sa nám to páči alebo nie – musíme cez ne. A pri tom sa učíme otvorenosti, voľbe, férovosti a milosti.
O otvorenosti sme hovorili minule, ešte nám zostali voľba, férovosť a milosť.
Voľba
Voľba je preskúmanie vlastných prianí a potom výber nejakej možnosti konať. V každom okamihu si volíme, či sa budeme držať našej cesty, alebo sa od nej odkloníme. Neexistujú neutrálne počiny. Aj to najmenšie gesto má v sebe isté nasmerovanie, ktoré ná privádza k cieľu buď bližšie alebo ďalej, a to aj vtedy, keď si to neuvedomujeme. Vhodné aktivity (napríklad čas strávený s milovanou osobou) náš privádzajú bližšie, nevhodné aktivity (ako trávenie času s niekým, koho nemôžeme ani vystáť, ale cítime povinnosť byť s ním) nás odvádzajú od našej pravdy. Každá voľba má svoju váhu.
Aj keď sa často zamieňajú, voľba a rozhodnutie nie sú jedno a to isté. Rozhodnutia sú produkt mysle a racionálneho, rozumového zvažovania okolností; voľby vychádzajú z nášho vnútra a sú v súlade s naším Vyšším Ja.
Ja som sa celý život pohybovala medzi rozhodnutiami a voľbami a vždy to dopadlo tak, že sa išlo cestou voľby a nikdy nie cestou rozumu… 🙂 Už som si prichodila ako deviant, keď som do rúk dostala túto knižočku a pochopila som, že moja “slabá vôľa” bolo vlastne len počúvanie tichého hlásku mojej duše. 🙂 Najhoršie lekcie svojho života som preskákala, idúc za hláskom svojej duše. Najkrajšie okamihy som zažila, idúc za hláskom svojej duše. Bolo to potešenie alebo utrpenie, ale zakaždým to bol život naplno. 🙂
Z času na čas sa nám podarí urobiť skutočné, autentické rozhodnutie, ktoré nie je skreslené naším rozumom, ale pramení priamo v našej duši. Často nás presne takéto rozhodnutie donúti čeliť našim obrovským strachom alebo predsudkom, čím náš život dostaneme do celkom nových koľají.
Kedy ste urobili takúto voľbu vy? Kedy ste poslúchli hlas svojho vnútra napriek tomu, čo vám hovoril hlas rozumu? Aký pocit to bol?
Pripomeňte si ten pocit – to je podstata života v súlade s vaším poslaním.
Férovosť
“Plakal som, pretože som nemal topánky, až kým som nevidel človeka, čo nemal nohy.” — Anonymný autor
Náš zmysel férovosti je očakávanie rovnosti – predpoklad, že všetky veci sú rovnocenné a že spravodlivosť vždy víťazí. Život však nie je “spravodlivý”. Jeden človek môže mať ťažšiu cestu ako iný. Každý má svoju vlastnú situáciu a každý sa potrebuje zachovať nejako inak. Ako sa posúvame k našej pravde, potrebujeme sa vymaniť z fázy nariekania “to nie je fér”, ak chceme dosiahnuť pokoj mysle.
Ak sa sústredíme na neférovosť okolností, začneme sa porovnávať s inými a ponárať do pocitov zatrpknutia a nevraživosti miesto toho, aby sme akceptovali našu jedinečnosť a naučili sa naše individuálne lekcie.
Kým sa porovnávame (=dualita), sústreďujeme sa skôr na to, čo nemáme alebo kde nevynikáme, a nevenujeme pozornosť tomu, čo nás robí jedinečnými. Ale práve toto je naše určenie – byť samými sebou a to, čo v nás je náš výrazný talent, rozvíjať do dokonalosti. Nemusíme sa obávať, že by sme sa stali dokonalými a napriek tomu so sebou niesli nejaký nedostatok; naša jedinečnosť nám umožňuje stále napredovať a tento ťah nás núti postupne rozpúšťať naše ostatné obmedzenia, až kým z nás už nezostane nič než naša žiarivá podstata.
Ktoré pocity nespravodlivosti držia v dualite vás?
Milosť
“Kŕmiš svoju dušu tým, že napĺňaš svoj osud.” — Harold Kushner
Milosť je jedna z tých nehmatateľných kvalít, ktoré nemožno popísať, ale dajú sa ľahko rozpoznať. Tí, čo stoja v milosti, idú životom zdanlivo ľahúčko. Vyzerajú, akoby z nich vychádzalo svetlo – a ľudia naokolo ich tak vnímajú.
Žiť v stave milosti značí byť naplno vyladený na svoju spiritualitu a na vyššiu silu, ktorá ťa vedie, nesie a drží. Milosť dosahujeme, keď sa dokážeme pozdvihnúť z nášho nižšieho ja, nášho ega, ktoré nám diktuje “správnu” cestu, a presunieme sa do oblasti “pre dobro a lásku všetkých a všetkého”. Začíname vnímať väčší celok a strácame našu koncentráciu na “ja” a jeho príbehy. V stave milosti chápeme, že Univerzum vytvára situácie, ktoré každého človeka navádzajú na jeho osobnú cestu a že všetko, čo sa deje, má zmysel, pretože je to súčasť vyššieho plánu. Ten plán nemusí nutne vždy vyzerať “Fero teraz pôjde za roh a zaľúbi sa do Anče” – na takejto elementárnej úrovni sa vyššie plány nepohybujú. Ale Fero dostane do vienka sadu schopností a vlastností a ak narazí na sadu schopností a vlastností s ceduľkou “Anča”, bude ho taká sada schopností a vlastností priťahovať natoľko, že sa zaľúbi… Ten najvyšší zákon má podobu tej najjednoduchšej rovnice. 🙂
Znie to dobre, však? 🙂 Lenže… ale ten stav dosiahnuť? Tým, že si budeme dennodenne pripomínať, že sme dostali sadu jedinečných vlastností, ktoré nám pomáhajú absolvovať lekcie potrebné na to, aby sme stav milosti dosiahli. Tým, že sa dokážeme ukotviť vo vedomí, že čokoľvek nás postretne, je pre nás to pravé nezávisle od toho, či sme to mali v pláne alebo nie.
V stave milosti dôverujeme sebe a Univerzu. Vieme oceniť talenty a schopnosti iných ľudí s tým, že vieme, že sú správne pre nich a že naše vlastné talenty a schopnosti a milosť čakajú za najbližším rohom práve na nás. 🙂
| Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom” |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Pre mňa asi najdôležitejšou voľbou doteraz bolo, ísť za mojím manželom a zostať žiť ďaleko od svojej vlasti. Naše manželstvo bolo vtedy na rozpade, ale ja som cítila, že patríme k sebe. Vo vnútri som bola šťastná, aj keď moj rozum vrieskal ako šialený, aby som to nerobila. Zatiaľ som neoľutovala 🙂 Moj muž je skvelý človek. Som mu vďačná za veľmi veľa. Cmuk 🙂
Hm, momentálne sa mi zdá nespravodlivé, že mi toto leto vypukla alergia na slnko, keď pobyt na ňom tak zbožňujem 😦
Ten ujo spevák má zaujímavé oči 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Chcela by som sa opytat, ked uz mame konat podla hlasu srdca a duse, nie rozumu…co robit, ked je tato cesta (konkretne vo vztahu) z jedne strany uzavreta. Viem, ze mam s danym clovekom karmicky vztah (otec – dcera) a z urcitych dovodov ma ten clovek odpojil ako partnerku. Co mam nasledovat, ked vsetko v mojom vnutri proste veri tomu, ze mame byt spolu, iba rozum kaze (a vsetky okolnosti naznacuju), po vsetkom zlom, co sa stalo, ze je to takto lepsie? Pardon za trochu patetickosti, ale hladam cestu, ako z toho von s co najmensim utrpenim :-). DAKUJEM
Páči sa miPáči sa mi
Srdce nikdy nebude radiť cestu utrpenia. To skôr ego má takúto tendenciu. Ak máš pocit, že to bude utrpenie, tak je to skôr pocit trestať (sa) a teda rozoberať a riešiť to v zmysle piplať sa v tom. Láska a srdce si nekladie podmienky.
Ak chceš s toho von, prečo riešiť, či v tom zotrvať a ak chceš z toho von, prečo by to malo byť akékoľvek veľké – malé utrpenie? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hmmm, aby som bola uprimna, trochu nechapem 😛 :-). V prvom rade dakujem za odpoved ;-). Len pisem, ze srdce mi hovori, ze chcem byt s nim. Resp. ze mame byt spolu. To je to, co citim vnutorne. Ale on ma z urcitych dovodov po 3 rokoch schodov a rozchodov odmietol a ja z toho chcem von iba pre to, aby som splnila jeho rozhodnutie a ulahcila mu to. Pretoze rozum mi kaze nebyt s nim z moralnych a roznych inych dovodov. Len to neviem ukazat aj srdcu. Ze to asi ma byt tak. Tak skor nechapem, ako mame ist za hlasom srdca, pokial ta cesta proste nie je mozna (ale to je asi otazka mnohych rozchodov a skor sa snazim prist na odpoved na nu 🙂 ). A na druhej strane chapem, ze cesta srdca moze byt aj ta, ze mu necham slobodu na ceste, ktoru si vybral. Len pocitovo je to zatial prilis bolestive a neviem teda, ci aj cesta srdca moze mat na zaciatku formu bolesti….dufam, ze som ta uz privelmi nedoplietla, proste je to cisty boj medzi srdcom a hlavou :-). Dakujem este raz za odpoved. Ten clovek bol zaroven aj mojim ucitelom v tejto oblasti a preto ma potesi kazde vysvetlenie, alebo iny pohlad ;-).
Páči sa miPáči sa mi
Ja som ti chcel len naznačiť, že nie vždy keď si myslíme, že k nám prehovára srdce, to tak aj naozaj je a že keď si myslíme, že to vraví hlava, je to naozaj hlava. Cesta srdca nepozná bolesť. Ak to bolí, je ego, ktoré sa domnieva, že má právo vlastniť. Láska je bezpodmienečná a nepozná žiarlivosť. Nemôžeme stratiť niečo, čo nám nepatrí 🙂
Neboj, nepoplietla si ma, aj keď si nie som istý, či sa dostatočne zreteľne vyjadrujem ja.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem, vyjadrujes sa jasne, len asi este nemam dostatocne znalosti a skusenosti, aby mi vsetko doplo hned :-D. A hlavne mam este problem s vnimanim lasky ako uuuuplne nezaujatej a nevlastniacej, kazda strata milovanej osoby je pre mna tazka, tak asi bude dovtedy, kym to konecne nepochopim :-P. Myslim si, ze na to treba dozriet, na uplne eliminovanie ega a odosobnenie sa od kazdodennych emocii a pocitov (ja som totiz hroznaaaa emocionalistka a neviem, ako to korigovat, vacsinou si to so mnou robi, co chce, ako hurikan 😀 ). Zaroven ma napada, ci nepoznas niekoho, s kym by som sa niekedy mohla stretnut a porozpravat o takychto veciac, nakolko ako spominam, ucitel je uz na inej ceste a necitim sa na to, aby som sa do vyssich veci pustala sama, kedze viem, ake to moze mat nasledky a velmi rada by som sa posuvala dalej a dalej. Len nemam pocit, ze na to mam sama :-). Dakujeem!
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj, ak môžem poradiť (kedže som si asi prešla podobným :)) nehľadaj učiteľa. Čítaj, píš, plač, rozmýšľaj, ver sebe aj tým hore. Možno budeš mať pocit, že veľa článkov je určených priamo pre teba 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj, No to vsetko robim, len mi chyba niekto, kto by mi odpovedal na tych milioooooon otazok, ktore v zivote mam (teraz myslim vseobecnych o hladani vlastneho ja, o vyssom zmysle a podobne) :-D. Uvidime….budem verit dalej ;-).
Páči sa miPáči sa mi
Hlavne neprestávaj hľadať. Môžeš napr. poprosiť o pomoc anjelov, alebo vesmír, otca/boha/absolutno. Kto je ochotný počúvať a čítať svoje odpovede nájde, len to nemusia byť zrovna tie, o ktorých si myslíme, že ich zrovna potrebujeme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nájdeš tu veľa dobrých rád a návodov, ako nájsť tú svoju cestu. Predstav si jednoducho, že ideš hľadať odpovede, ktoré ti majú ukázať, čo je tvojou úlohou a ako sa k nej prepracovať. Začni napr. s čakrami. Je tu o nich toho veľa popísaného, ale možno pre teba bude schodnejšia iná cesta. V každom prípade je ich tu popísaných dosť veľa 🙂 Pýtaj sa a ak budeme vedieť určite Ti odpovieme a ak nebudeme vedieť poradiť tu, bude vedieť niekto niekde inde 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem obom! Budem sa snazit hladat odpovede. A stale verim aj tomu, ze najdem ucitela alebo spriaznenca, ktory mi na ceste pomoze 😉 vdaka!
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, pre mňa je hľadanie učiteľa ďalšia možná závislosť, preto som sa tou cestou opäť nevydala. Na tvojej ceste ti pomôže veľa ľudí ak im to dovolíš, niektorí pomožu aj nechcene či nevedomky a najviac možno tí, čo ako spriaznenci vobec nevyzerajú. Držím palce 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jediná skutočná sila je v tebe samej. Hľadaj učiteľa a odpovedateľa na otázky – a odovzdáš ju niekomu inému. Tvoj život je tvoje dielo. Celý svet ti vie dať orientáciu – ale len ty sa môžeš rozhodnúť, čo z toho všetkého je pre teba dôležité.
Páči sa miPáči sa mi
Nejde mi tu o zavislost, alebo prenechavanie zodpovednosti za moje ciny niekomu inemu. Len z doterajsich vedomosti viem, ze mnohe cvicenia, meditacie a podobne mozu mat rozne (aj nevhodne) nasledky, pokial clovek postupuje iba podla (casto neuplneho) navodu v nejakom clanku, knihe a nevidi skryte suvislosti v pozadi. Cize myslela som ucitela v tom zmysle, aby som vedela, co sa ako ma bez toho, aby som riskovala, ze urobim nieco nevhodne a nasledne mi to moze ublizit (viac krat som bola varovana, aby som nevykonavala cvicenia, o ktorych neviem, ake dalekosiahle mozu mat nasledky). Aj napr. pri cviceni s cakrami je vela detailov, ktore su velmi podstatne a treba ich vediet, aby si ich clovek praveze este viac nedisharmonizoval a v texte sa nenachadzaju. Ale budem teda doverovat sama sebe a tym hore a verim, ze sa mi nepodari nejaka katastrofa :-D. Dakujem este raz vsetkym za vasu ochotu a cas ;-).
Páči sa miPáči sa mi
Prepáč, teraz budem absolútne otvorená – a nepríjemná.
Ako som ťa pochopila, ideš za “zaručene stopercentnými” riešeniami. Niečím, čo niekto iný odskúšal a tak ti to zaručene nemôže urobiť zle… A tu sme pri tvojom hlavnom strachu, ktorý v tomto okamihu vnímam: “ja sa ani nepohnem, kým to nebude mať 100% zaručený pre mňa pozitívny výsledok”.
Vieš čo? To neexistuje dokonca ani vo filme. Nežiješ svoj život, pretože čakáš na “100% zaručené overené a otestované” riešenia (ktoré ovšem testoval niekto iný a tak v tvojom prípade z toho môže vyliezť čokoľvek). Hľadáš náboženstvo, nie sebarozvoj, Karolína. A toto je bod, kedy si to 1. pripustíš a začneš s tým niečo robiť tým, že začneš robiť ne100%, nezaručené, neoverené a neotestované svoje vlastné rozhodnutia, alebo 2. povieš si “je to krava, idem ďalej” a potom tak aj urobíš.
Môj momentálny pocit z teba je, že si si okolo seba vytvorila drámu nebezpečnosti a bezmocnosti a snažíš sa do tej drámy zatiahnuť aj okolitý svet. Ale tá dráma je len tvoj vlastný produkt v tvojej hlave – produkt presvedčení, ktoré do teba nakukal niekto alebo ty sama v svojom doterajšom živote. Ak s tým chceš niečo robiť, vrele odporúčam Miguela Ruiza, Štyri dohody. Nájdeš to aj tu v PDF formáte alebo sa to dá kúpiť ako knižka. Rozhodovanie (a prípadné hľadanie) nechávam na teba.
A teraz vy ostatní – snažte sa nejako zmierniť môj tón, pretože je taký ako ja – “dračí”.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem za nazor a ospravedlnujem sa, ze som ta nahnevala. Nevytvaram dramu ani pocit nebezpecnosti a bezmocnosti, len mi bolo opakovane a vyslovene zakazane robit veci bez dohladu, tak som chcela vediet, ci je to naozaj tak. A ani nehladam 100% pozitivne vysledky, len som sa chcela poradit s ludmi, ktori by mi vedeli ukazat pripadne rizika, lebo mi bolo vtlkane, ze mozu byt fatalne. A taktiez som nechcela nikoho do nicoho zatahovat, len som hladala odpovede na niektore otazky a naozaj nemala v plane niekoho nahnevat alebo urazit. Preto sa ospravedlnujem a prajem vsetko dobre.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nikoho si nenahnevala a tvoje otázky sú na mieste. Pýtaj sa čo to dá a ak máš pocit, že to je treba aj x krát do kola to isté 😀 Môj názor je ale podobný, ako ten od Helar a nie vždy budú odpovede, ktoré nájdeš prívetivé, resp. sa Ti nebudú zdať prívetivé. O tom to ani nieje, aby sme si tu mazali medové motúzy okolo nosa, či ako sa to vraví. Ja Ti to poviem tak, učiteľa som hľadal a mal som pocit, že nie a nie nájsť, ale zistil som, že učiteľov je okolo mňa kopa, iba nie vždy ich aj vidím.
Máš predstavu (môj predpoklad), ako má taký učiteľ vyzerať. Ak je to tak, skús sa tejto predstavy zbaviť, lebo si vytvorila sito, cez ktoré ti prepadnú všetci učiteľia, ktorý nezodpovedajú tvojej predstave :). Skôr ale ako spravíš toto a dočítaš sa o tom viac v Ruizovi, ktorý to dosť detailne popisuje v 5 dohodách, sa skús začať zaujímať o tvoje strachy.
Ono ten učiteľ sa zrazu objaví, ak budeš na neho pripravená. Ver v seba, maj sa rada. Doporučujem aj L. Hayovú a Miluj svoj život.
Tak isto poznám kurzy o energetike a osobnom raste, ktoré u nás robí J. Červienka a môžem ich vrele doporučiť. Na nete o tom nájdeš určite viac, len to nieje zrovna lacný špás, takže vždy to bude záležať v 1. rade od teba. Čo chceš so sebou robiť? 🙂
Svoje riešenie dokážeš nájsť a vždy ho aj nájdeš. Preber zodpovednosť za to čo robíš a postav sa svojmu strachu. Stačí ak svoj strach pre začiatok identifikuješ a budeš vedieť v čom je jeho moc a potom postupne, mu ju sebapoznávaním proste odoberieš, až mu žiadna nezostane 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Karolina, nemyslim si, ze by si niekoho urazila alebo nahnevala. K tym rizikam – aj ked ide dieta do skoly, aj vtedy su tam rizika…nebude zvladat ucivo alebo prave naopak sa bude nudit, pretoze ho budu ucit nieco, co davno vie; bude mat zleho ucitela; nebude si rozumiet so spoluziakmi… a napriek tomu deti do skoly chodia. To co je pre niekoho normalne, moze byt pre ineho velmi neprijemne, Ale to musis zistit sama, uprimne si myslim, ze to Ta nikto nenauci. Kazdy clovek vnima jednu vec inym sposobom a zalezi od cloveka, co dokaze alebo nedokaze pochopit, akceptovat alebo o len o danej veci uvazovat. Ja osobne mam taku skusenost, ze ak sa snazim robit nieco sposobom, ktory mi len niekto iny poradi a ja to necitim alebo nie som este na takej urovni vnimania, tak je vysledok uplna 0…ale tak to nemusi byt u kazdeho. Ak mas pocit, ze chces a potrebujes ucitela, tak si ho najdi. A mozno casom zistis, ze vsetko, co si potrebovala vediet, uz nosis v sebe, len to chcelo zapocuvat sa do hlasu svojej duse a dat na intuiciu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mam v pc ulozenu jednu knizku od neho, tak tu si ju mozte stiahnut
http://www.uloz.to/9925500/josef-cervienka-sebeleceni-vlastni-energii-pdf
snad nekomu pomoze 😉
Páči sa miPáči sa mi