Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz

(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)

Mám rada Ruiza a jeho šplechy, ale sebaosvieteneckejšia reč sa dokáže zvrhnúť v ušiach niekoho, kto nechce počuť. (To oni dávajú zmysel… atď. 🙂 ) Najčastejšie sa zvrhne tak, že sa zapamätá len druhá časť výpovede (to o tých druhých) a prvá časť múdrosti (to o mojej zodpovednosti) sa nejako “prepočuje”.

Prečo? Pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ide o vzorec správania. Tak, ako sa mi “deje” nepochopenie zo strany tých druhých, tak sa mi “deje” aj život sám. Stále som ten ukrivdený. Ten nepochopený. Ten neuznaný. Stále narážam na niečo, čo mi ubližuje alebo ma vytáča. Pozerám, odhadujem a potom sa pokúsim spraviť zásah – tým, že idem meniť svet naokolo.

Neviem, možno som príliš materialistická, ale moja životná skúsenosť je, že svet naokolo viem zmeniť len jedným jediným spôsobom – tým, že zmením svoje vnímanie. Ak zmením svoje vnímanie, začnem veci vidieť v novom svetle. Možno nebudú oveľa lepšie, ale potom môžem urobiť jedno – zmeniť znova svoje vnímanie. A mením ho tak dlho, až svet okolo mnňa je presne taký, v akom by som chcela žiť.

Ale začína to vždy u mňa – nikdy nie u tých druhých! To, ako tí druhí reagujú na mňa, je čiastočne dané tým, čo vysielam (to je moja zodpovednosť) a čiastočne tým, čo si z ich reakcie poskladám (a to je zasa moja zodpovednosť). No a potom je to dané aj tým, kto sú, aký život majú, ako veci vidia a čo im je dôležité. To je tá ich zodpovednosť. Ale ak som mysliaci človek a venujem im aspoň toľko času, aby som pochopila, ako vnútorne “tikajú”, mám veľkú šancu dostať k nim presne tú správu, ktorú tam dostať potrebujem, pretože dokážem hovoriť jazykom, ktorému rozumejú. Zasa moja zodpovednosť.

Bilancia: 3x “moja zodpovednosť” : 1x “ich zodpovednosť”.

Keď niečo vysvetľujeme dieťaťu, tak mu to hovoríme jeho rečou, nie rečou jadrového fyzika. Tiež oslovujeme jeho skúsenosti, nie skúsenosti 90-ročného starca. Tiež ho “vyzdvihujeme tam, kde práve je”.

U dospelých to robievame len zriedka. Dokonca ani u ľudí, na ktorých nám mimoriadne záleží, to nerobievame často. Akoby sme odmietali prevziať zodpovednosť za to, akými rôznymi spôsobmi si môže ten druhý našu správu odinterpretovať. To preto, že v našom vnímaní sme my tí dôležitejší a on sa musí prispôsobiť – inak o sebe vyšle zlú správu!

Lenže naša správa je aj podľa Ruiza aspoň na 50% “naša”… a tak jeho blbá reakcia môže byť na 50% spôsobená našou blbou komunikáciou! Ak si to odmietame uvedomiť, ak odmietame prevziať zodpovednosť za našu časť komunikácie, budeme mať problém prebrať zodpovednosť aj za našu časť života – čiže sa budeme večne vidieť ako “Obeť” alebo “Sudca” (niekedy dokonca v prevedení “Kat”).

Uvedomila som si, že aj v komunikácii dostanem presne to, čo očakávam, že dostanem. Pretože čokoľvek odoznie, ja si to budem interpretovať v zmysle svojho očakávania. A keď mám očakávanie na nich v čase, keď hovoria oni, pravdepodobne som ho mala už v čase, kedy som hovorila ja, pretože medzi mojím hovorením a ich reakciu nenastalo už nič iné.

Takže začnite sledovať, ako to, čo o ľuďoch predpokladáte, ovplyvňuje vašu komunikáciu s nimi a o nich. 🙂 Ja som začala a postupne sa učím. Preberám zodpovednosť, pretože nechcem, aby môj život žili miesto mňa iní. 🙂

“Mením svet tým, že mením sám seba. Mením svet tým, že mám sám seba rád, že si vychutnávam život, že zo svojho vlastného sveta robím rajský sen. Mením sám seba a ako mávnutím čarovného prútika sa začínajú meniť aj iní ľudia.” — don Miguel Ruiz

(I change the world by changing myself. I am changing the world by loving myself, by enjoying life, by making my personal world a dream of heaven. I change myself, and just like magic, other people start to change.)

Mo – Smile (1984)

A keď už som sa hrabala na YouTube, zažila som náhodu svojho života… Kedysi som si tú pesničku nahrala z rádia, ale nebola celá a na konci bol džingl. A presne tú istú nahrávku aj s tým džinglom na konci použil niekto pre toto druhé video 🙂 :

Reklamy

14 thoughts on “Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

  1. No a ja by som k tomu ešte dodal, že zákon rezonancie je na vine 🙂 , aby to nebolo stále iba o nás, ale až začneme pátrať ako funguje, opäť príde zase ten istý sebakritický hlas, že my sme zodpovedný za to, ako do sveta rezonujeme a presne to si pritiahneme. Toto sa ale trošku ťažšie vysvetľuje :P.
    Ja to chápem tak, že keď ma niečo/niekto VYTOČÍ, je to vlastne reakcia na moje vibrácie, ktoré do sveta vysielam. Kua, ale stále sa dokážem tak vytočiť, že až ISKRY lietajú 😆 To je ešte asi dosť veľa hnoja na mojom dvorku, čo treba odpratať a ja sú taký lenivííííííí 😀

    Like

  2. hm … ja osobne som velľmi často rozprávala s inými snažila som sa interpretovať slová tak aby čo najlepšie pochopil moje vnútorné nastavenie či obrazy ktoré v sebe nosím … zdalo sa mi, že ak rozprávam s iným tak, aby ma pochopil je to prejav úcty voči nemu, že sa snažím priblížiť k nemu … blbosť a neskutočná nadutosť …. pre obraz ako to myslím príklad napr. 😀 .. je to ako chcieť od človeka ktorý stojí pod mrakodrapom, a má predstavy či sny ako je asi zariadená izba na 123 poschodí … a druhý ktorý v tej izbe spáva sa mu síce snaží priblížiť ako to tam v skutočnoti vyzerá, no ten dotyčný má zasa len predstavu z predstavy toho druhého …. anni jeden a ani druhý nehovoria pravdu, hovoria iba svoje interpretácie predstáv no ak by prišiel do tej izby napr tretí vypichol by miesto či bod, ktorý nespomenul ani jeden z nich a predsa tam je …
    takže žiaden prejav úcty v kontexte si borec, konečne si ma pochoopil ako som to myslela, ale prejav povýšenia a zotročovania si iného … lebo ak bude súhlasiť s mojou predstavou mám ho, je môj … zotročený a ja som nechtiac zglorifikovaná ako svatá presvatá z kríža sňatá …
    ak by skutočne totiž tomu druhému šlo o úctu …. rešpektoval by fakt, žee to takto nik iný presne ako ja nevidí a šlus … nič viac a nič menej ….

    tento jav si ty heli podla mna nazvala výkladná skriňa ( hi hi hi .. to slovo sme v súkromnom rozhovore s cal omylom, preklepom, doviedli do dokonalosti … výkadná skriňa 😛 😀 )

    ako ma môže pohoršiť cesta ktorou kráča iný človek len preto že on má o jeho ceste inú predstavu a tá zhodou okolností nekorešponduje s tou mojou predstavou … šúflíčky, šuflíky a šufle 😀 😀 😀

    takže heli? súhlas aj keď ako tak tvoj článok ako aj môj koment nasvedčuje práve o tom, že sa ešte stále snažíme aj keď menej násilne ( ale zato viac nebezpečne 😕 ) vmanevrovávať iných do našich predstáv o pochopení stredu a sebapoznania atd .. fakto prosto ostáva to, že každý ma svoj stred, svoj klud atd … 😀 😀 😀 chápala ne? 😉

    Like

    • Lilah, ono dosť treba rozlišovať medzi spôsobom komunikácie ako takým a účelom, na ktorý komunikáciu používaš. Je to ako s motykou – či ju vieš správne držať a dobre s ňou narábať a potom, či ňou okopeš hriadku alebo pretiahneš niekoho po krížoch.

      Vnucovanie svojej predstavy inému je v mojich očiach nevhodný úmysel. Ale keď potrebuješ u toho druhého dosiahnuť aké-také porozumenie, je len rozumné hovoriť jeho rečou. Ovšem ak je to tak, že ty pekne porozprávaš, pretože tvojou najväčšou odmenou je obdiv v jeho očiach, potom treba skúmať stranu úmyslu, nie nástroja; nástroj si zvládla elegantne. 🙂

      Ja sa dlhé roky zapodievam (“prdúskam” 😛 ) tým, ako vypovedá to, čo ľudia hovoria, o ich vnútornom svete, o ich motívoch, strachoch, myslení a ochote nasadiť. Vždy som to brala ako “je taký a preto tak hovorí”. Ale toto bosoráctvo je ešte o inom – “tak hovorí a preto je taký”. 🙂 To bola lekcia, s ktorou na mňa kedysi vyrukovali anjeli – že mám očistiť svoj slovník. Ja som ho používala na ventilovanie stresu a považovala som od nich za hnidopišské, že do toho zapárajú. Ale neskôr som si uvedomila – tým, že som ventilovala stres takto, nemala som dôvod začať s tým stresom niečo robiť. Len čo mi škrtli môj ventil, musela som začať riešiť korene stresu – a vtedy začala hooodne náročná etapa mojej práce na sebe. Ale keď na to tak pozerám – nemenila by som. Bolo to ťažké (a ešte je), ale stojí to za to. Tá moja operená rota má proste dryácke, ale vysoko účinné výchovné metódy! 😆 Dnes by som nebola ani spolovice taká vyvážená, keby som ešte stále rozprávala “po starom”. 🙂

      Takže… na začiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha (alebo jedného jeho stvorenia) a bolo použité na vytvorenie sveta. 😀 A Biblia má predsa pravdu… váš Däniken! 😆

      Like

      • hm, … úmysel 😕 … ale koľko dobrých nápadov bolo v spojení viera a dobrý úmysel? …. taký nobel napr.:-P 😀 …

        úmysel … kuki čo na toto slovo hovorí wikipédia … “Úmysel je rozhodnutie človeka uskutočniť čin a dosiahnuť určitý výsledok.
        Podľa Hartla je úmysel zámer, intencia. Je to vedomé rozhodnutie zamerať sa na dosiahnutie určitého cieľa, podložené motívom alebo potrebou. Podľa Lewina úmysel navodzuje stav napätia.” …

        súhlasím s rozobratím tohoto slova, pretože ak idem dalej, napätie, je očakávanie atd .. a čo sú očakávania? lži, predstavy sny a žitie v budúcnosti atd …. ( prosto úmysel mi príde ako čosi neisté, lebo je závislé na človečenstve, na náture človeka .. ani nie tak náture ako na jeho zvyklostiach, výchove atd … teda cca nejakých vzorcoch 😕 )

        ale, zároven súhlasím s anjelskými a síce … hovoriť tak aby ti rozumeli … snažiť sa to podať čo najlepšie ako vieš, ale bez úmyslu .. .vteedy to je o tebe o tvojom skutočnom ja … ( asi tak ako to cítim z tvojej odpovede pre mna … hovoríš, lebo chceš aby somm pochopila teba ale ak nie nezblázniš sa a netrápiš sa, či som alebo nie som hore či dole, prosto som … 😀 ) .. a mne sa páči velice, ale? … dostať to tak do všetkých rovín života, wooo, potom si poviem som bohyňa … 😛 😀 ( jasné, že si to nepoviem, lebo mi bude jedno ako taká bohyňa vyzerá atd 😀 )

        Like

      • Moja chyba… Ja keď hovorím o úmysle, mám na mysli ten “bosorácky” – teda vedomé zameranie všetkej tvojej energie na dosiahnutie istého výsledku. Ten výsledok si definuješ ty. No a niektoré úmysly sú proste menej šľachetné ako iné. Napríklad niekto s tebou komunikuje s úmyslom potvrdiť si svoju nadradenosť. Nem jó. Menej šľachetný. Alebo s úmyslom povedať ti, že musíš zaplatiť ešte dnes šek, lebo zajtra ti už naúčtujú penále. Ojan jó. Viac šľachetný. Ten prvý prípad – primárna potreba bola na sebaobraze, ten druhý – primárna potreba bola na veci.

        A ešte než sa rozvinie debata – “šľachetný” u mňa znamená “nezameraný na vlastný prospech alebo na ublíženie niekomu inému (v tom ani vnútenie nevyžiadanej pomoci)”.

        😛 A teraz… prečo chceš byť “bohyňa”? Prečo chceš byť úžasná? Nie je to jedno? Či si alebo nie si úžasná, zajtra aj tak vyjde slnko. (Alebo aj nie, ale potom máme po chlebe všetci, nielen ty. 😉 ) To je zameranie sa na vlastnú výkladnú skriňu. Viem, ty si to myslela celkom inak, ale nedalo mi a zaháčkla som sa do toho, pretože pre mňa je veľmi dôležité to stále opakovať a utvrdzovať (kvôli ostatným, ale hlavne kvôli mne samej, preliečenej kodependentáčke). Je nepodstatné, kto si, čo si – a hlavne kto si v očiach druhých (ale aj v svojich vlastných) – pokiaľ sa cítiš v súlade so zvyškom vesmíru. Ten súlad je podstatný. Nie to “kto”, ale to “si”. 🙂

        Like

      • Jo, a ešte k tým očakávaniam. Očakávanie v mojich očiach je len pocit, že ja viem lepšie, ako by to malo byť. Lepšie ako ten druhý, lepšie ako Príroda, lepšie ako Boh. 😉 Aspoň toto som našla ako spoločného menovateľa v mojej súkromnej zbierke očakávaní. 😆

        Like

      • hm, .. to vedomé zameranie tvojej energie na dosiahnutie nejakého výsledku …. hm, .. často sa v poslednej dobe zamýšľam nad príbehom ktorý sa vraj udial budhovi … a tu je …
        budha sediac pod stromom ( kde inde, však áno? 😛 😀 ) … keď rozprával o svojom poznaní svojím žiakom, poctil ho jeden muž pľuvancom … jo, klasický flustanec rovno medzi oči … budha si pľuvanec utrel a spýtal sa .. dobre, a čo bude ďalej? … pobúrený žiaci útočili na budhu, že toto je už príliž, že je to urážka jeho samotného a jeho učenia … budha sa ohradil, že ee, to nie on ma urazil ale vy ma urážate, tým že to takto prekrúcate … a mužovi zoopakoval otázku, tak čo bude teda ďalej? … nebolo nič, muž prekvapený reakciou budhu odišiel a budha dovysvetľoval tento jeho úmysel svojim žiakomm takto … tento muž mi svojím pľuvancom chcel niečo povedať, čo to asi bolo? .. aké emócie boli v ňom tak silné, že nedokázal reagovať inak len takto? … uvažujte prečo tak zareagoval a nehodnote jeho úmysel, ten sa mení … ked mu žiaci nerozumeli mohli to pochopiť na druhý deň, ked sa dotyčný muž rozhodol ospravedlniť sa budhovi za to čo urobil … ten mu iba s kludom vysvetlil,… necha to prosím tak … už tu totižto nie je ani jeden z tých muužov ktorí tu boli včera… ani ty nie si tým istým mužom ako včera, inak by si za mnou neprišiel a ani ja nie som tým istým mužom ktorý si ten pľuvanec zotrel z tváre … stoja tu oproti sebe naprosto nový ludia s novými skúsenosťami a novými poznatkami atd … tak ten včerajšok nechaj tak a podme sa baviť o niečom inom … 🙂

        toto je dosť podobné tvojmu umyslu vieeš? .. jednoducho ako to vidím ja? … vedomé zameranie veškerej tvojej energie k istému výsledku … a tu vidím to ale .. ako viem, že tá lilah, ktorá sa vedomo zamerá na všetku svoju energiu bude zajtra tá istá lilah? … čo sa stane ak sa zmením? ale veškeré zameranie energie vo mne stále ostáva? čo potom? .. nevyvolá to vo mne napätie, keď som iná ale tak treba sa tým riadiť a dodržať to čo som si predstavzala atd? … ale prečo ked nie som tou istou lilah? sú to prosto putá ktoré nemajú so slobodou ducha nič do činenia … ( ale tak ako bosorák, chápem čo si tou energiou chcela povedať .. velmi dobre to chápem, preto pred každým takým odovzdanímm energie dumámm a dumám a dumám 😀 … pretože viem že nebudem rovnakou nikdy a akýkolvek veškeré zameranie mojej vôle by bolo nezodpovedné voči ostatným, presne ako to píšeš v článočku, ktorý je mimochodom fakt dobrý … ale tak ticho lilah, nepochlebuj 😛 😀 )

        a k tomu slnku … to mi raz, ked som mala velmi ťažké chvílky v živote napísal SD …. povedal mi citát osha … ty si myslíš, že bez teba slnko ráno nevýjde však? … ale zároveň, … si absolútne jedinečná a výnimočná bytosť, bez teba to tu ozaj nebude ono, … tak si vyber … a ak si niečo urobíš a nejako si ublížiš, … a narodíš sa znova prídem ťa za to zabiť zas … 😛 😀 … no nebolo to šľachetné od neho? 😉 )

        Like

      • 🙂 Ten príbeh o Budhovi je nádherný. A je to tak – každý deň sa rodíme ako nová verzia nás samotných, teda nová-Lilah, nová-helar. A nikdy nevznikne pnutie medzi včerajšou a dnešnou energiou, pretože tá dnešná je už inak vyvážená ako tá včerajšia a preto nám ukazuje iný svet. A je dosť dobre možné, že náš včerajší úmysel už dnes nebude náš dnešný úmysel. (Ale potom to nebol ten “podstatný” úmysel; ten obvykle vydrží pomerne dlho, napr.úmysel odstraňovať nánosy obmedzujúcich presvedčení a dostať sa do verzie svojho “dokonalého ja”.)

        A k tomu slnku… Všetci dohromady sme jeden vyvážený systém. Ten systém sa vyvažuje každou sekundou. Keď jedna jeho súčasť “vypadne”, prepočíta sa znova – ale už to bude iný systém… 🙂 Budha mal pravdu. Bez každého jedného z nás je dnes Všetko-čo-je o jednu súčasť chudobnejšie a je z toho Všetko-čo-je-mínus-jedna. A zajtra to bude už iné Všetko-čo-je, tentokrát bez “mínus jedna”. 🙂

        Like

      • 🙂 áno, .. ja som si to po svojom preložila, každý z nás je ako jedna nota, .. a spolu vytvárame prekrásnu harmonicku melodiu, .. čo sa stane ak jedna vypadne? .. na chvílku, hoci len na chvílku nastane totálna disharmoniia, .. postrehne to síce iba citivé ucho tých ktorý nás milujú, ale predsa … 🙂 … a ten umysel, robiť čistky v sebe je stály, teda aj u mna pretváva furtom … 🙂

        ešte by som pokecala a pofilozofovala ae tak je nutné ísť spať, aby som zasa v práci nespravila nejaký prúser, a môj šéf mi tak nemusel hovoriť … martinka!!!! Poďte na chviľu ku mne do kancelárie!!!!!! …. Viete akú kefu som musel za Vás včera zožrať? x-( … 😀 ( a obávam sa, žee moje suché konštatovanie z dnešného rána, .. že, .. hm, áno, hneď som pri Vás! …. hm, tak kefu, hej? kukám, že Vám veľmi nechutila, keď sa chcete tak rýchlo o ňu podeliť so mnou! 😕 …… 🙂

        Like

      • by mu velmi nepomohlo, … ( to patrilo pod ten predošlý koment … 😀 ) .. alebo, žeby mne nepomohlo? hm,hm … byť či nebyť 😀

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.