„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg
Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.
Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa.
Energia je vedomá. Jej vedomie tvorí bezvýhradná, čistá láska. Je dokonale expanzívna, univerzálna, večná a nekonečná. A vďaka jej všezahŕňajúcej povahe ju nikdy nemôžeme presiahnuť. Všetci sme súčasťou jej i seba navzájom.
Naše mozgy sú primárne jednotky na ukladanie informácií, ktoré fungujú v súčinnosti s našimi fyzickými zmyslami. Keď naše oko vníma objekt, v skutočnosti vidí masu prúdiacej energie. Mozog zakóduje tento energetický vzorec ako objekt. V živote sa vlastne učíme, ako organizovať všetku tú náhodilú energiu, čo vnímame. Všetky pevné objekty sú tvorené viac priestorom než hmotou. To len náš mozog nám hovorí, že sú pevné.
Keď naše oči odovzdajú energiu do nášho mozgu, mozog ju zaznamená spolu s emóciami, ktoré v tom okamihu pociťujeme. Takto má každá informácia v našom mozgu priradenú tak emocionálnu, ako aj akčnú zložku. Dokonca aj spomienky na neživé objekty majú k sebe pripojenú emóciu.
Už od detstva, keď niečo vidíme, náš mozog začne okamžite prehľadávať našu databázu spomienok. Ak sme danú osobu, miesto alebo vec zažili v minulosti, vyvolá nám spomienku na tento zážitok. Aj keď je podobnosť len veľmi hmlistá, aj tak si prehrávame tú spomienku a nezažívame realitu, aká je práve teraz.
Realitu v jej skutočnej podobe zažívame len veľmi zriedkavo, ak vôbec. To preto, lebo naše vnímanie je úplne podfarbené našimi presvedčeniami. Reagujeme na spomienky z minulosti, ktorými naša myseľ prekrýva súčasný obraz. Preto máme len zriedkavo možnosť voľby. Ovládajú nás naše emócie, minulé správanie a presvedčenia.
“Už od dieťaťa nás naučili zabúdať. Zabúdame našu skutočnú podstatu, zabúdame cítiť energiu a miesto toho sa učíme myslieť.
Táto cesta je proces rozpamätávania sa a prevýchovy našej mysle. Myseľ myslí, že jej úlohou je udržiavať nás v bezpečí tým, že za každú cenu udrží svoj systém filtrov. Tou cenou býva často naše šťastie. Sloboda sa navráti, keď sa naučíme zažívať život taký, aký je, a nie taký, ako sme sa naučili myslieť, že je.“
Bee Gees – I Started a Joke
I started a joke
which started the whole world crying
But I didn’t see
that the joke was on me, oh noI started to cry
which started the whole world laughing
Oh if I’d only seen
that the joke was on meI looked at the skies
running my hands over my eyes
And I fell out of bed
hurting my head
from things that I’d saidTill I finally died
which started the whole world living
Oh if I’d only seen
that the joke was on meI looked at the skies
running my hands over my eyes
And I fell out of bed
hurting my head
from things that I’d saidTill I finally died
which started the whole world living
Oh if I’d only seen
that the joke was on me
| Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď