Zas raz emócie, tak snáď už naposledy

“Si anjel a tvoj život je tvoja správa. Môžeš byť nositeľom lží, strachu a deštrukcie alebo nositeľom pravdy, lásky a tvorenia. Ale nemôžeš prinášať súčasne aj lásku, aj lži.” — don Miguel Ruiz

Je začiatok mája, ja som klikla na “náhodný výber článkov” a požiadala o niečo, čo by som dala ako “featured”. No a vybralo mi to tento článok

Najprv sa mi do toho nechcelo. Nechce sa mi večne a znova sa rýpať v starých vzťahoch; unavuje a otravuje ma to a niekde na spodu duše vo mne hlodá ešte navyše aj obava, že by som sa mohla neustriehnuť a spadnúť späť do emotívneho reagovania… 😕 a urobiť zo seba ešte väčšieho osla, než už aj tak som. Navyše som mala pocit, že túto kapitolu som úspešne uzavrela a tak som nechápala, prečo sa odo mňa chce, aby som znovu vyťahovala spomínaný článok.

Keď som si ho prečítala, tak som pochopila… Keď som ho písala, bola som ešte ukrivdená a roztrpčená nad evidentnou zlobou kohosi, kto si hovorí ľudský anjel. Rozčuľovalo ma, že sa niekto, kto sa tvári “osvietene”, dokáže znížiť k takémuto vyprskávaniu jedu, pretože povedzme si otvorene, presne o to ide… a v jeho očiach je to zjavne úplne “kóšer” správanie… 😕 V mojich nie.

A to bol kameň úrazu: síce som vtedy situáciu akceptovala a vytesnila, ale energeticky som ju nevyvážila. Vidím niečo, čo považujem za odporné a nebezpečné – a nemala som príležitosť povedať to.

Tak som sa rozhodla, že článok nedám ako “featured” (ja tiež nie vždy poslúcham 😛 ), ale že urobím článok o článku. Neviem, či je potrebné zaujímať stanovisko. Myslím, že je to zbytočné. Myslím, že to znova rozvíri zlú krv. A napriek tomu… keďže môj svet sa nedostal do rovnováhy, pretože som túto situáciu síce odložila ad acta, ale energeticky neočistila, ktosi sa postaral, aby som ju dostala pod nos znova a aby som ju uzavrela – po svojom. 🙂 

Urobím to, ako to robievam profesionálne – rozobratím slov a pomenovaním, čo za nimi vidím. A ešte skôr, než niekto začne vykrikovať niečo o “zrkadlách”:  “zrkadlo” nie je to, čo vidím, ale to, čo vo mne vyvoláva emotívnu reakciu… Čiže vyjadrenia typu “ak to vidíš, tak len preto, že taká si” nemajú zmysel. Keď vidím suchý peň, ešte zďaleka to neznamená, že som aj ja suchý peň, ale len že mám oči v hlave. No a môj pár očí vidí nasledovné riadky takto, milá Azodariana:

Je snad bojovník ten, kto uteká pred realitou, pred pravdou a vytvára stále nové a nové kruhy v ktorých sa motá, aby sa vyhol pravde?

Ruiz: “Najväčším predpokladom ľudí je predstavovať si, že každý vidí svet tak ako oni. Predpokladáme, že iní myslia tak ako my, cítia tak ako my, posudzujú tak ako my a hrešia tak ako my. V prítomnosti iných sa bojíme byť sami sebou, pretože si myslíme, že iní nás budú posudzovať, kritizovať a obviňovať tak, ako to robíme my.”  Prečo predpokladáš, že som “bojovník”? Prečo si myslíš, že utekám pred realitou? Mimochodom, čo presne je v tvojom ponímaní tá “realita”, pred ktorou utekám?

Čo je “pravda”? Naposledy som túto otázku dala Grooverovi a on mi odpovedal, že “Boh”. No ale Boh je všetko… a tak potom všetko je aj “pravda”… tak pred čím to vlastne v tvojich očiach utekám? Pred všetkým? Nie je to nejako veľa? Niečo menšie by nebolo? 😛 (Respektíve: ak Boh je pravda a je všetko, teda aj ja, tak potom kto uteká pred tou pravdou? 🙂 )

Všimni si: z tvojej strany ani jedna otázka. Všetko len nespochybniteľné konštatovania – a súčasne len tvoje ničím nepodložené a neoverené predpoklady. Ruiz: “To, čo iní hovoria alebo robia, je projekcia ich vlastnej reality, ich vlastného sna.” O čo konkrétne sa opierajú tie tvoje predpoklady? Čo ti umožňuje vyhlasovať, že pred niečím “utekám”? Že “vytváram stále nové a nové kruhy”? Že sa “motám”, aby som sa “vyhla pravde”? Vyhla čomu? Všetkému? 😛 Len nebyť špecifický! Potom môžem o hocikom povedať hocičo a keď zdvihne obočie, ešte stále sa môžem zatváriť, že to on je debil a niečo “zle porozumel” (=pretože je debil)…

Ruiz: “Keď sa snažíme opísať pravdu slovami, skresľujeme ju a už to nie je pravda – je to náš príbeh. Ten príbeh môže byť pravdivý pre nás, ale to ešte neznamená, že je pravdivý pre hocikoho iného. … Načúvaj svojmu príbehu, ale never mu, pretože príbeh, čo si vytváraš, je z väčšej časti fikcia; nie je to realita.”

Aké problémy na blogoch? Na blogoch bolo vsetko v poriadku…

Ako vieš? Sú to tvoje blogy? Chodíš ich denne pozerať? Si na nich administrátor a tak poznáš moju korešpondenciu s WP supportom? Alebo si sa nahackovala do mojej e-mailovej schránky a čítaš ju? Prepáč, ale ide o moje blogy a ja viem lepšie, či na nich sú alebo nie sú nejaké problémy. Ty, ak chceš byť skutočne bezchybná so svojím slovom, môžeš povedať, že si na blogoch nijaké problémy nespozorovala. Nemôžeš povedať, že neboli. Alebo veci, ktoré ty nespozoruješ, automaticky prestávajú existovať? 🙂 Ruiz: “Všetci ľudia žijú v svojom vlastnom sne, v svojej predstave. Sú v celkom odlišnom svete od toho, v ktorom žijeme my.” A preto ak niekto povie, že sú problémy, tak mu môžem len uveriť, že on nejaké problémy vníma. Alebo ho môžem vyhlásiť za klamára, pretože ja to vidím inak.  Ruiz: “Ak uveríme lži, tá lož sa pre nás stane pravdou.” Čomu si uverila o mne, Azodariana? 🙂

Ruiz: “Slovo je čistá mágia. Sila nášho slova prichádza priamo od Boha a je riadená silou, ktorej sa vraví viera. Všetko v našej virtuálnej realite je výtvorom slova. Používame slová na vytvorenie nášho príbehu i na prisúdenie zmyslu všetkému, čo zažívame.” Tým, že si zo mňa robíš nepriateľa, vnášaš do svojho sveta (=”príbehu”) funkciu nepriateľa. Vytváraš si svet, ktorý je škaredší, než by mohol byť.

iba niekto nedokázal zvládat 5 dohod, aby z toho vykorculoval s pochopenim, porozumenim, poznanim, rozuzlenim…

Ruiz: “Je vždy lepšie pýtať sa než robiť predpoklady.” Všimni si – ani trochu pochybnosti o tvojom vlastnom predpoklade, Azodariana… Vyhlasuješ ho za pravdu svätú, za realitu. Ale pritom je to len pohľad, akým by si videla situáciu ty, keby si v nej bola… A ty by si sa v nej cítila, že nevieš z toho “vykorčuľovať” (uf, to je ale ohavný obraz!) so všetkými tými vecami, ktoré si popísala. Ruiz tomu hovorí, že si vytváraš príbeh: “Je pre mňa prirodzené vytvárať si príbehy, interpretovať všetko, čo vnímam. Ak sa nebudem striehnuť, odovzdám svoju osobnú silu príbehu a ten sa začne písať sám.”

A ešte raz Ruiz: “V tomto okamihu snívam svoj život. Žijem v svete ilúzií tvorených obrazmi svetla. Príbeh, ktorý si vytváram, je virtuálna realita, ktorá je pravdivá jedine pre toho, kto ju vytvoril – pre mňa.” Keby toto bol tvoj príbeh, tak v ňom hráš presne tú úlohu, ktorú si pririekla mne. Lenže v tvojom príbehu ja nevystupujem. Vystupuje v ňom len akýsi avatar, ktorému si na základe nejakého predpokladu prisúdila moje meno. Ruiz: “Som len štatista v príbehu iných ľudí. Viem, že čokoľvek ľudia o mne hovoria, je len projekcia ich predstavy o mne. Nemá to nič spoločné so mnou.” Čiže aby som použila tvoje obľúbené “zrkadlá” – v tvojom príbehu je môj avatar len zrkadlením niečoho, čo nechceš vnímať na sebe. Preto mu pripisuješ isté motívy a správanie a v realite potom hľadáš pre ne potvrdenie – i za cenu toho, že budeš musieť niektoré moje prejavy skresľovať a dezinterpretovať tak, aby sa hodili tebe do tvojho príbehu. OK. Je to tvoje rozhodnutie a moja žiadna starosť.

ale uteka iba sam pred sebou…

Ruiz: “Vytváram si obraz pre každého účastníka môjho príbehu. Jediné, čo o účastníkoch môjho príbehu viem, je príbeh, ktorý okolo nich vytváram. Pravdou je, že nepoznám nikoho a nikto nepozná mňa.”

Pred čím utekáš, Azo? 🙂 Ako vyzerá príbeh, v ktorom tebou vytvorení avatari reálnych osôb musia pred niečím utekať?

toto nemoze ist donekonecna. pride cas, kedy sa vystavana realita opat zruti..

Všimni si rozhodnosť, s akou určuješ, čo “môže” a čo “nemôže” ísť donekonečna. Vieš, čo ma napadá? Boh a ty… alebo, presnejšie a v správnejšom poradí 😉 : ty a Boh. Ruiz: “Nemôžeš zmeniť iných ľudí. Snažiť sa ich zmeniť, aby lepšie vyhovovali tvojej predstave o nich, je ako snažiť sa z mačky urobiť psa alebo koňa.”

Inak ťa upozorňujem na istú nelogičnosť tvojho vyjadrenia. Ak realita je pre teba “pravda” a uznávaš, že som nejakú “vystavala”, tak potom som z niečoho vyrobila pravdu/realitu, ktorú podľa teba treba zrútiť. Čiže už to nie je lož (a tak nemôžem byť klamár 🙂 ) a nezmizne sama, pretože sa z nej stala realita… a tú treba zrútiť… 😀

Ja viem, mám oproti tebe nejakých 40 rokov premýšľania navyše, ale myslím, že tu z teba hovorilo podvedomie; podvedomie, ktoré sa bojí, že to, čo je okolo mňa, by mohla byť tá pravda, ktorá sa tebe tak nepáči… Prečo? Lebo hovorí niečo o tebe? Alebo preto, že ju mám ja – a nie ty?

Bad news, Azodariana… Je to len môj príbeh, je o mne a nie o tebe a preto tvoje predstavy sú v ňom pomerne irelevantné. Ruiz: “Čokoľvek ľudia robia, cítia, myslia si alebo hovoria – neber to osobne. Ostatní budú mať svoju mienku, ktorá bude odrážať ich systém presvedčení, takže čokoľvek si myslia, nie je to o tebe, ale o nich.”

hadzat na hnoj pekne prikryvky za vela nestoji.. ten hnoj tam bude stale…

Toto je pre mňa dosť absurdné prirovnanie… Som mestský človek a poznám nanajvýš kompost, ale nie hnoj. “Hnoj” je tvoj vlastný obraz. Pekne hovorí, čo si myslíš o mne… hoci ja nie som to, čo vo mne vidíš ty. Som oveľa, oveľa viac. Ale ďakujem za “pekné prikrývky”. Zdá sa, že niečo na mojej grafike alebo výzore ťa nekonečne štve. Dobré vedieť. 🙂

Ruiz: “Každý boží výtvor je dokonalý. Ak nevidíme svoju vlastnú dokonalosť, tak len preto, že náš lživý príbeh nám v tom bráni. Pravdou je, že každý človek sa narodí dokonalý, pretože existuje len dokonalosť.” Takže predpokladám, že pre Ruiza by bol ešte aj ten “hnoj” rovnako dokonalý ako tie “pekné prikrývky”. Zdá sa, že Ruiz je tolerantnejší ako Azodariana – ale veď on je aj nagual. 🙂

Lenže pozor: Toto je vyslovene len tvoj vlastný obraz, produkt tvojej mysle. To značí, že v tvojej mysli “hádzať pekné prikrývky na hnoj” je existujúce, platné a prípustné správanie… Ako ťa to vôbec mohlo napadnúť? Eeee… nie, radšej nie. 🙂

tento blog je opat len unikova cesta.. snaha vyhnut sa pravde…

Vieš, ľudia sú nesmierne komplexné bytosti. Ty z nich vnímaš len časť – tú, ktorú si 1. schopná a 2. ochotná vnímať. Takže zasa to hovorí menej o mne a mojom správaní, ako o tebe a tvojom vnímaní… Uvidíš, čo budeš chcieť vidieť. Ruiz: “Pozeraj očami lásky. Očami lásky vidíš lásku všade, kam sa pozrieš. … Keď pozeráš očami lásky, vo všetkom vidíš Boha.”

pochybujem, ze sa nieco zmeni..

Milá Azodariana, tu vychádzaš z toho, že niekto chce niečo meniť. Neviem, ako si k tomuto úsudku dospela, ale je to len tvoja interpretácia. Ak nesúhlasíš s mojím postupom, nesúhlas s mojím postupom – ale nepodsúvaj mi úmysel niečo robiť. Tvoje slová svedčia o tom, že ty máš ten názor, že ja by som mala chcieť niečo zmeniť. Ale ja sa správam absolútne ekologicky vzhľadom na moje vlastné vnímanie situácie. Ak sa nekryje s tvojím, tak sa nekryje s tvojím – ale nie je to výpoveď o tom, že jedna z nás má správnejšie vnímanie situácie, len že každá z nás má iné vnímanie situácie.

Mimochodom, pozri si, že ešte len naznačuješ nejakú snahu o zmenu, ale už hneď máš hotový názor na čokoľvek, čo urobím… Používaš slovo “pochybujem”. Keď povieme niekomu, že o niečom ohľadne neho pochybujeme, tak to znamená, že mu nedôverujeme, že by to zvládol. Vieš, čo k tomu hovorí Ruiz?  “Rešpekt je jedno z najúžasnejších vyjadrení lásky. Ak sa iní ľudia pokúšajú napísať tvoj príbeh, značí to, že ťa nerešpektujú. Že si myslia, že nie si dostatočne schopný na to, aby si si ho napísal sám, hoci práve to je dôvod, pre ktorý si sa narodil.” Nemusíš ma mať rada. Ale mohla by si ma aspoň rešpektovať, hoci nie som ty.

zlyhali minigrimi, zlyhalo samanskoucestou…

Ako definuješ “zlyhanie”, Azodariana? Na to, aby si niečo mohla označiť ako “zlyhanie”, potrebuješ poznať účel danej veci, cieľ, ktorý sa mal dosiahnuť. Čo si ty myslíš, aký cieľ som ja chcela dosiahnuť na minigrimi a Šamanskou cestou? A uvedomuješ si, že čokoľvek si ty myslíš o tom, že ja som chcela dosiahnuť – je to len tvoj predpoklad a nič viac? Tvoj príbeh o mne? Ruiz:“Tvoje názory a predstavy odrážajú tvoje vlastné dohody a sú čisto osobné. Je to len tvoja osobná pravda, nie všeobecne platná pravda.” Čiže ty predpokladáš, že som niečo chcela dosiahnuť. Bolo by to to, čo by si chcela dosiahnuť ty, keby si bola na mojom mieste… A potom by boli tie dva blogy “zlyhali”. Ale ja nie som ty, Azodariana. V mojich očiach boli oba blogy absolútny úspech. A sú dodnes… Boli to etapy na mojej ceste. Tá cesta sa ti môže a nemusí páčiť, ale nepodsúvaj mi nejaké ciele a úmysly, ktoré by si mala ty, keby si bola “helar”. Nie si helar – a nikdy ňou nebudeš. Našťastie… nanešťastie… kto vie? 🙂

je to otazka casu, kedy sa opat clovek zacne chytat za chvost a vrati sa k povodnemu…

Ruiz: “Život vytvára realitu. Príbeh je to, ako zaradím, zdôvodním a vysvetľujem to, čo vnímam. Môj príbeh je môj výtvor.” Vrátiť sa možno len vtedy, ak si odniekiaľ odišla. Ja som nikdy neodišla. Som tu stále – či sa ti to páči alebo nie. A vyvíjam sa – či sa ti to páči alebo nie. Lenže moja cesta nevyzerá ako “vracať sa k pôvodnému”, ale ide vpred. 🙂 Či sa ti to páči alebo nie.

vela stastia

🙂 Čo by to urobilo vnútorne s tebou, keby sa tvoje prianie naplnilo presne tak, ako si ho napísala? 🙂 Nevieš si predstaviť, koľko toho šťastia mám! Nie vďaka tebe; vďaka tomu, že dokážem preskupiť svoje vnímanie tak, aby som chodila po svete a vnímala v ňom to dobré, nie to zlé. Ale raz snáď pochopíš, čo vravím. 🙂

Ruiz: “Nebo je tu, ale potrebujeme si nastaviť oči tak, aby ho vnímali. Keď sú oči našej duše otvorené, vidíme Nebo všade naokolo – prežívame pravdu, lásku a radosť. Keď však našu pozornosť zaujmú lži, vidíme všade naokolo len lži.” Čo vidíš ty, milá Azodariana? Na čo upieraš svoju pozornosť? Na to pekné na svete a v iných ľuďoch – alebo na to škaredé na svete a v iných ľuďoch? To, že si vytváraš obraz “nepriateľa”, značí len jedno – ešte si hlboko v dualite… A to mi pripomína jeden vtip z druhej svetovej vojny, kde Mojse Avrámič píše z frontu domov svojej žene Sáre: “Milá Sára, som hlboko v tyle… a ak si to vlasť vyžiada, pôjdem ešte hlbšie!” 😆

Takže toľko. A môj pocit na záver? No, nic moc…  Ale postupne sa učím hovoriť si svoje, a to aj so zatvorenou hrdelnou čakrou.  A už sa aspoň necítim ukrivdene. Ruiz: “Prijímam svoje pocity. Čokoľvek cítim, je v poriadku. Neexistujú dobré alebo zlé emócie. Aj keď cítim hnev alebo nenávisť, mám pre to dôvod. Každý pocit prichádza priamo z mojej nefalšovanej duše.” Hmmm…  je pohŕdanie emócia? 😕 Ak áno, ešte mám na čom makať… Vlastne nie, práve zisťujem, že som prestala celkom pohŕdať! 🙂

Hepiiiii!  Zdá sa, že “ozdravná kúra” zabrala… Ďakujeeeeem! 🙂

Eeee… je ľahostajnosť emócia? 😛


Viac citátov Miguela Ruiza a iných toltéckych učiteľov nájdete na blogu Toltécke múdrosti.


62 thoughts on “Zas raz emócie, tak snáď už naposledy

  1. (Ruiz)
    “Prijímam svoje pocity. Čokoľvek cítim, je v poriadku. Neexistujú dobré alebo zlé emócie. Aj keď cítim hnev alebo nenávisť, mám pre to dôvod. Každý pocit prichádza priamo z mojej nefalšovanej duše.”

    (Krisna)
    “Clovek, ktery netouzi po vysledcich svych cinu a ani k nim nechova nenavist, si skutecne odrika. Takovy clovek, prost veskere dvojnosti, se snadno vymani z hmotneho otroctvi a je uplne vysvobozen, o valecniku mocnych pazi.”

    “Kdo kona svou povinnost bez pripoutanosti a plody sve prace prenechava Nejvyssimu Panu, toho se hrich nedotkne, tak jako se voda nedotkne lotosoveho listu.”

    “Jogini, kteri zanechali vseho ulpivani, konaji sve ciny telem, mysli, inteligenci a smysly jen proto, aby ocistili sve ja.”

    “Duse pevne zakotvena v oddanosti dosahne trvaleho miru, protoze Mi obetuje plody svych cinu, zatimco clovek, ktery neni spojen s Bozstvim a ulpiva na plodech svych cinu, je poutan.”

    Páči sa mi

  2. Pred dvoma-troma dnami som nadabila na tento komentar od Azo… a bola som prekvapena “uhlom” pohladu, ako su ludia rozni a vnimaju inak ako ja. Bola som prekvapena a hladala som v jej reakcii nejake poucenie, ale okrem niecoho ako byt sama sebou som nepocitila. A potom som na to a na nu uplne zabudla……… Teraz mi to pripada, ze musela tym odmietavym minusovym postojom dovazit tie velke plusy, ktore tieto stranky prinasaju, aby bola rovnovaha. I ked v reale je to asi naopak – prave snaha, ochota, poslanie ucit ludi ist hore a do plusu vyvazuju zapory nas vsetkych, co sa tu dolu moceme.a vytvarame ich.
    Zaroven obdivujem Helar, ze jej – Azo – /a tym zaroven aj nam/ venovala tolko myslienok a energie v tomto clanku, ocistnej energie, ze ocistila nielen seba, ale aj ju – Azo- samotnu. Velmi sa tesim, ze to raz prijme!
    P.S. S lahostajnostou mam aj ja problem, ako si ju nezamienat s odosobnenim. Lahostajnost je pre mna minus. Nechcem byt lahostajna. Dakujem za pomoc.

    Páči sa mi

    • 🙂 Díky, Sonca. Neviem, či to bude Azodariana kedy čítať, ale bolo potrebné, aby som si to čítala ja sama – po napísaní – a zistila, koľko emócií vo mne bolo ešte uskladnených a napriek tomu, že som sa počas písania snažila správať čo najobjektívnejšie, je to tak 50:50… 😕 Nie som pyšná na tú emocionalitu, nuž ale čo. Keď som to písala, nahúkala som na každého, ešte aj na drozda na záhrade, že spieva 😛 … ale všetko išlo von. A na druhý deň som sa zobudila vyvážená, vyrovnaná a rozhodnutá prijať sama seba – pretože aj toto som ja. 🙂

      Takže mne to pomohlo. Ak to pomôže aj niekomu inému, budem len rada. 🙂

      Páči sa mi

      • vies co,mne sa zda cenne prave to,ze hovoris o svojich pocitoch,aj ked ta to v ociach niektorych asi nepostavi na piedestal ukazkoveho osvieteneho jedinca.davas tym azodriane velky dar a to moznost nahliadnut do tvojej vlastnej reality.ak by slo o partiu pokru a tvojim umyslom by bolo vyhrat,bol by to chybny tah.ale ak ti ide o vyriesenie a vyladenie danej situacie,urobila si presne to co by mohlo pomoct.
        bolo by idealne,keby aj azodriana trochu viac otvorila svoju vlastnu realitu,svoje vlastne pocity,svoje vlastne pohnutky a tym prispela k vyrieseniu.potom by mozno vysledkom nemusela byt len lahostajnost,ale mozno nieco este cennejsie.na oboch stranach.
        myslim,ze ked uz sa z oboch stran venuje nejaka energia,ta energia by mala priniest nejaky efekt,podla moznosti co najvacsi (najma v dnesnej dobe,ked treba s energiou setrit 😀 )

        Páči sa mi

      • 🙂 Matrioshka, hore na piedestáli býva hodne osamelo… tam by som stáť nikdy nechcela. Som, čo som – a práve preto mám hodnotu. Tí, ktorí ma chcú na piedestáli, mi budú moju “ľudskosť” zazlievať. Ale tí, ktorí vidia, že si ma vážili a ja som napriek tomu celkom obyčajná baba, asi budú mať väčšiu sebadôveru a sebaúctu… a to je oveľa podstatnejšie ako dostať prievan zo státia na nejakom piedestáli! 😆

        Páči sa mi

      • Pardon, mala vsuvka, a ten drozd na zahrade to hukanie na neho zobral ako? Zostal odosobneny?, alebo lahostajny? Urazil sa a odletel?
        To ma len tak napadlo, trochu mimo…

        Páči sa mi

  3. boze ten Ruiz ma riadne silny face.neviem celkom co si mam o tom vyraze myslet.ako na vas posobi?na mna akoze cista silna energia.az taka vyrysovana,trosku polosialena 🙂

    Páči sa mi

    • Greggová ho opisuje presne tak. Obrovská energia, miestami celkom šialený. 🙂 Ja poznám len Jose Ruiza, ale to je niekto, koho by som bez problémov označila za “anjela”. Úžasná energia. 🙂

      Páči sa mi

  4. Ahoj Helar, k tomu komentáru si viém predstaviť iba naguala ako sa dusí smiéchom 🙂 hh a chcel by som sa ťa spýtať že ktoré spisy od Castanedu si už prečítala? Pôvodne som chcel poradiť ktorú knihu/knihy by si odporučila od novodobého naguala ale síce ešte sa predieram tými spismi a to mi dáva dosť zabrať takže to pre zatiaľ nechám 🙂

    Páči sa mi

      • Nemám z toho dobrý pocit a nechcem, aby som ho teraz tým ako to budem vysvetľoval, prečo ho mám, preniesol na vás. A možno to robí Melike (2 dni je pri mne ale je strašne milá 😀 ).

        Vidím to tak, že síce sa oháňaš Ruizovými slovami, no sama sa nimi neriadiš. Príde mi to, že na Azodarianu útočíš – nie veľmi, nie priamo ale predsa. Môžem mať ten pocit preto, že prplinkanie sa vo veciach vôbec nie je môj štýl- nikdy nebol, možno ani nikdy nebude. V polke som to prestal čítať a mal som chuť ti ho vymazať (čo neviem 🙂 ). Pred tým ako si uzavrela blogy a mali ste s Ninkou výmenu názorov som to chcel rozobrať a moje zistenia dať do článku. No nespravil som to, počúvol som šepotavý hlas vo vnútry. Vravel (cca)= “Vy*er sa na to vole !” 😛 A dobre že som sa vys!al :mrgreen: . Ale aj tak sa mi to netýkalo a kebyže to chcem riadne rozobrať potreboval, by som si vás posadiť na pohodlné pohovky, mať v ruke zošit, pero a riešiť to s vami alebo vám prepojiť mozgy. 😛 Teda (cez blog) by to bolo už tretie skreslenie nedokonalými slovami (a kebyže to číta niekto iný tak štvrté 🙂 ).

        Ad jedna, a dve 🙂 = Prečo si to publikovala? Akože celkom to nechápem. Ale aspoň som si teraz uvedomil pár vecí.

        A možno to bude ešte niečím. Dnes som odložil a poslal tebe a archanielom všetky sny, ilúzie a očakávania, ktoré som o vás mal. Neočakávam od vás už nič ale to neznamená, že vám nič nedám, keď požiadate alebo, že nič od vás nepríjmem 😉 keď dáte.

        Už mi nič nenapadá. 🙄 Zhrniem to jasne do štyroch slov. Zlý pocit z článku.

        Páči sa mi

      • 🙂 OK. Isteže; útočím na Azodarianu. To obvykle robievam, keď niekto zaútočí na mňa. (Ale ovládla som sa a napríklad tú “čiernu mágiu” som do toho tentokrát nevopchala 😛 . To len aby si videl, že sa predsa len snažím tváriť “osvietene”, aj keď mi to moc nejde! 😆 )

        Páči sa mi

      • Konečne si sa nejako (mne je úplne jedno ako) vyfarbila. Už dva dni čumím na túto reklamu ako puk a vždy sa jej poteším a dnes som si uvedomil, prečo je tomu tak. Nikdy pri tebe neviem na čom som a ty ešte ku tomu všetkému (sa mi tak javíš), hráš s nami nejaké hry, ktorých nevieme pravidlá a ty si jediná, ktorá pozná stratégiu a môže dať Šach Mat.

        Preto rozmýšľam, že zmením “operátora”. 😛 … 😕

        Páči sa mi

      • Vieš, Dušan, teraz si sa ma (nechtiac) dotkol. Hovorím to na rovinu: nepáči sa mi, keď mi niekto povie, že s niekým hrám nejaké hry, keď sa len jednoducho snažím byť sama sebou. Ale dobre.

        Chápem, že máš Máriu a Azodarianu rád. Viem aj o tom, že si bol vopred naformátovaný na isté vnímanie mňa (videla som tie komentáre; bol to jeden z mála razov, kedy som zavítala na Eldhwen blog – povedala by som “náhodou”, keby som na náhody verila). Mne je jedno, koho máš rád, ale to isté očakávam “in return”. Ak ťa štvem, tak sa na mňa proste vykašli. Máš to v rukách a ja ti do toho kafrať nebudem. Ale nepodsúvaj mi, že niekoho manipulujem. Keby som to robila, urobím to tak profesionálne, že na to nedôjdete! To je moja “stavovská hrdosť”. A že nemanipulujem, to je zas moje rozhodnutie. Ak by som v tomto živote mala uspieť len manipuláciou, tak by ten život nestál za život.

        Je na tebe, ako sa rozhodneš: ber alebo nechaj tak, ale ak sa rozhodneš “brať”, tak ma potom ber ako človeka s jeho kladmi a zápormi a nie ako ikonu, ktorá len visí na stene a nesmie si ani kýchnuť. To je všetko, čo k tomu môžem povedať. Ámen.

        Páči sa mi

      • Vzťahy sú tak komplikovaná vec! 🙂

        Dobre, nechám ťa tak a neberem. Prepáč, ak moje slová ranili ťa, to nebol zámer môj. Zbohom buď priateľ môj … 😕

        Páči sa mi

      • dusan vztahy su tym komplikovanejsie,cim viac lzi obsahuju.polovicu lzi z kazdeho vztahu mozes odstranit,ked budes nekompromisne sam pred sebou uprimny.tak ja za seba-narovinu zda sa mi ze klames sameho seba napriklad v tomto:chcel si rozobrat vymenu nazorov medzi ninou a helar,ale oklamal si sa ze ta do toho nic nie je.podla toho ako reagujes teraz, ti neverim, ze to tak naozaj citis (a sice ze ta do toho nic nie je.)evidentne mas a chces k tomu povedat svoje stanovisko.bolo by fer nechat seba aj ostatnych v tom, ze teba sa to netyka?ked je to loz?ako fajn ze sa zametene hovno spod postele vytiahlo na svetlo bozie,aspon sa s nim moze urobit nieco zmysluplnejsie (pohnojit zahradka napriklad)

        mimochodom ked som si precitala tvoje komenty mala som silny pocit deja vu,ktory ale vobec nesuvisel s pini a dodal mi pocit dovery v teba aj celu situaciu 🙂

        Páči sa mi

      • Ak som ťa správne pochopil “mátriočká” 😀 tak potom takto.

        Ok. V dobe keď som chcel rozobrať nininku a helinku 😀 som dumal, čo by mohlo byť vo veci. Zapol som Ruizove dohody, že mi niečo môžno príde na um. A ako som počúval v tom BUM! Prišlo všetko sa mi vyjasnilo (nie v slovách a myšlienkach, len som vedel) ako je komunikácia cez blok neúplná, oničom. Vnikajú kvôli tomu nedorozumeniam, došlo mi ako sa strašne nechápu, zazlievajú si, snažia sa tak ako ja teraz, čo najlepšie vysvetliť ako to vidia. (uf fuška 😛 )

        Ok. Helar nedá mi. Ak sa postavím a napasujem do tohoto: “Priateľ ktorý ťa v srdci chová, nepozná žiadne lichotivé slová. Povie pravdu i keby trpká bola, povie vždy pravdu i keby zabolela.” (Teraz si ťa predstavujem ako si vravíš:” Z kade ten nabral, že sme priatelia?” Ja tiež neviem 😛 ) Potom ťa musím skritizovať. Všimni si aká si bola bezchybná (myslené ironicky 😛 ). “teraz si sa ma (nechtiac) dotkol.” Ako to bolo v Ruizovi ? Ja som sa ťa ničím nedotkol, iba slová, ktoré som povedal otvorili tvoje staré rany.?
        “Chápem, že máš Máriu a Azodarianu rád. Viem aj o tom, že si bol vopred naformátovaný na isté vnímanie mňa”
        Predpoklad ako HROM! 🙂 a ešte k tomu mylný! (To sú veci čoo ?? 🙂 ) Vždy držím zo slabšími, a aj v tom prípade som sa ťa v duchu zastával. Aj s to s Devalonom (prosím ťa, zaprisahám ťa len nezačni riešiť jeho, oňho mi teraz nejde.) stále som si vravel:” Tí sa museli nejako zle pochopiť.” A roztržka na svete, priateľstvo v kýbliku.

        Ou a našiel som jednu nedokonalosť môjho slova. Máriu, Azodarianu a teba mám rád rovnako, bez rozdielu.

        Dnes sa mi bude dobre zaspávať! 🙂

        Páči sa mi

      • Už viem odkedy ťa mám za priateľa. Boli chvíle keď som sa chcel zabiť veď viete 😉 kto sa tu aspoň raz nechcel 😛 a postavil som si v mysli teba a máriu a predstavil si ako sa máte radi a hneď som sa začal usmievať a necítil som sa tak sám.
        Matrioshka to je tak super pocit dávať všetko von. 🙂 I keď sú to osobné veci, no pred bohom sme všetci holí, nie ? 🙂

        Páči sa mi

      • Dušan 🙂 ,

        takže nás ten Devalon znova dobehol? 😛 Ja som ho nespomenula ani slovom, Duško… 🙂 Je to jedno. Každý máme svoju vlastnú hlavu a rozhodujeme sa, čomu uveríme a čomu nie. Devalon s tým nemá nič spoločné. Devalon alebo hocikto iný môže povedať čokoľvek – ale uveriť tomu musíš ty.

        To, čo popisuješ, nie je to o nedorozumení, ale o štýle komunikácie. Proste do “môjho príbehu” patrí partnerský štýl komunikácie, nezosmiešňovanie iných a nezhadzovanie iných. A ľudia, ktorí tento štýl nedodržiavajú, sú z môjho príbehu automaticky von nezávisle od toho, kto sú alebo ako sa volajú. Ak ich to jeduje, stačí jedno jediné – zmeniť štýl komunikácie. 🙂

        A ten zvyšok… Čo si o mne chceš myslieť, tak si o mne budeš myslieť, aj keby som sa postavila na hlavu a odrážala ušami. A pretože mi stoj na hlave ide dosť zle, tak sa o to radšej nepokúsim. 🙂 A pretože som hnusoba hnusná, nezľahčím ti to – je to v tvojich rukách. Čokoľvek urobíš, bude to tvoje rozhodnutie.

        Než som toto dopísala (s polhodinovou dotáciou, troma prerábkami a podstatným škrtaním emócií, ktoré by neboli vôbec prospeli veci) si napísal ešte jeden koment. To o “priateľovi”. Neviem, či bol určený mne, ale ak áno, ďakujem ti za to, že ma považuješ za priateľa. A teraz ten absolútny PODRAZ: som priateľ každého, kto je ochotný/schopný ma považovať za priateľa. Prečítaj si to znova. Možno pochopíš, čo to medzi Devalonom, Azodarianou, Máriou, Ninou a mnou skutočne prebieha… a ako málo to je o mne… vieš? 🙂

        Páči sa mi

    • este jedna vec sa mi vybavila,mozno trochu odveci 🙂 .kedysi som s bratom hravala hru Smrdo (nieco jak cierny peter).a furt som vyhrala,lebo ked mi ostali na ruke 2 karty a moj brat tahal,tak som hovorila pravdu:neber si to,to je smrdo!a strasne som sa rehotala,lebo som videla ze mi neveri a marne som priznavala karty,myslel ze klamem a smrda si zakazdym vytiahol.tak ja neviem,mozem ja zato ze pri tejto hre bolo zvykom klamat a moj brat neratal s tym ze hovorim pravdu?bola to manipulacia?ako potom nemanipulovat? 🙂

      Páči sa mi

  5. Dusan, neda mi zareagovat. Verim tomu, ze ked si zoberies pomer clankov na tejto stranke od Helar, ktore sa Ti pacia, a ktore idu proti predstave, aku by si rad mal, je to 90:10. Ak sa mylim vyrazne, oprav ma. Napriek tomu, ze tiez nie som stotoznena s takymto typom clanku, respektujem to, ze je to nahliadnutie do Helinho sveta, otvara sa tymto a koniec koncov je to jej blog 🙂 Ak to zoberies ako sancu sa nieco naucit (ak len to, ze nikto zivy nesplni vsetky tvoje predstavy), niet preco byt negativny.

    Páči sa mi

      • Ja nie som odbornik (ani ma to nebavi) na vetny a slovny rozbor. Pozitivny si nebol, ani neutralny, takze simplifikovane – negativny. Tiez nic v zlom, len ma asi zarazila ta vzletna emocionalita o luceni sa s priatelom, vyfarbovanie a pod. Ale je mozne, ze nechapem, co si vlastne chcel povedat 🙂

        Páči sa mi

      • Už asi takých 12 hodín nerozdeľujem na negatívne a pozitívne. Nezdá sa vám, že je to len ďalšie delenie na dobro a zlo? Toto je negatívne, pošlem to do svetla. (Ajhľa pozri aký som macher posielam veci do svetla 🙂 ) Toto je fajn a je to pozitívne. Houbiz. 🙂
        Mať len tri možnosti? Negativitu, pozitivitu a neutralitu? Nie, ďakujem, to ja nemusím. 😛

        Páči sa mi

      • Dusan, niekedy je lepsie veci zjednodusit, zrazu sa neda schovat za slovne hracky 🙂 Ak si das svoje vyjadrenia na os, kde v strede je neutralita, nalavo je pozitivne a uplne vpravo je negativne, kde to pls vidis ty? Ja som to nevidela nikde okolo stredu alebo vlavo na osi.. Zjednodusene.

        Páči sa mi

      • Dusan, alebo ked ti vadi slovo ‘negativne’, mozes prosim vydestilovat popis pocitu, ktory je do vyjadreni vlozeny? Jednym / dvoma slovami. Lahostajnost to nie je 😉

        Páči sa mi

      • Dobre tenshi, čakal som na dobu kedy nebudem “pod parou sytuácie”, keďže nemám za sebou žiadny kurz, v ktorom by som sa mohol naučiť ako sa oddosobniť…
        K prvému tvojmu komentáru: Teraz to vidím ďaléééékóóóó naľavo (pozitívne).
        K druhému tvojmu komentáru: Hm popis pocitu? Bola tam snaha, snaha dozvedieť sa o helar viac, odkryť závoje mojich ilúzií … dozvedel som sa niečo o tom ako ona vníma mňa a ako seba … niečo podobné si napísala tu

        https://eprakone.wordpress.com/2011/05/10/zas-raz-emocie-tak-snad-uz-naposledy/#comment-37419

        ano s týmto mám stále problém … moje sny sa nezhodujú s realitou, ešte ich (sen a realitu) neviem dokonale prekryť, lenže ak nesnívam, tak mňa to vnútornezabíja, takže teraz musím brať na vedomie 2 Helarsíty 😀 – moju a tú skutočnú – a nečudovať sa ak bude INÁ ako ju vnímam. 🙂
        …hm ako negatívne si mohla vnímať TLAK/prílišnú chuť/túžbu dosiahnuť môj ciel, chcel som všetko hneď.

        Páči sa mi

      • Duško, jediná vec… ak nechceš, aby som na teba nazerala ako na druhú Ninu, nekomoľ mi meno na Helarsíta, ale si vyber niečo iné. 🙂

        Páči sa mi

      • Ok, prispôsobím sa… ale vybrať si niečo iné? Mená nie sú moja silná stránka. Tam kde som predtým žil, sme žiadne nepoužívali. Cítili sme, a vedeli, nepotrebovali sme reč a slová.

        Páči sa mi

      • Zaden kurz o odosobneni nepoznam, okrem kazdodennych kopancov 🙂 ked si z toho uz zacnes robit srandu, id est nebudes sa / to brat tak vazne, nebude ta rozdiel medzi predstavami a skutocnostou zabijat. Nebudes sudcom voci sebe ani inym. Ja si kazdy den uvedomujem, ze to co na ostatnych najviac nenavidim, na sebe prehliadam alebo tiez trestam 🙂

        Páči sa mi

  6. Ahoj Helar, nie ja na “útok” neskoro? Vôbec sa ti čudujem, že sa s tým zaoberáš. Ruiz: Neber si nič osobne – druhá dohoda. Prečo sa čudujem? Zaoberáš sa tu s Azodarianou a ani si nevieš predstaviť koľko názorov do uší sa mi dostalo o tebe a neboli to ľudia z tejto stránky, ale niektorí z tichých čítajúcich. Názory boli rôzne aj dobré, aj kritizované = posudzovačné. Každý jeden si vytvára obraz o iných = predpoklady, neviem iných ani teba posúdiť, pretože nepoznám tvoj aj ich celý život. BOLO, JE a BUDE MI TO JEDNO, KTO, ČO, O KOM ROZPRÁVA a páčia sa mi tvoje články aj azodariany, a mnohých iných ezo-wordpressáckych blogoch.
    Takéto posudzovačné komentáre ťa zbytočne brzdia a strácaš pri tom energiu. Ubezpečím ťa, že ich nezmeníš, kým to sami nechcú.
    Tento článok beriem ako vykopenzovania ega.

    Páči sa mi

    • Sorry, včera som ťa nejako prehliadla… 🙂 Na “útok” 😛 je čas vtedy, kedy to tak cítim, že nastal čas. Je to odpoveď?

      Máš plné právo brať tento článok hocijako, ako len chceš – aj keď tým vlastne nerobíš nič iné, než že si mu prisúdila istú nálepku. (Bolo tu toho ešte viac, ale po zrelej úvahe som to vymazala. Máš pravdu – nezmením, kým sami nechcú. A ani nechcem. Svet je lepší pestrý než jednofarebný. A vlastne… odkiaľ berieš, že niekoho chcem “zmeniť” a nie celkom jednoducho “spucovať”? 😆 )

      Páči sa mi

      • Nálepku som mu dala a nevidím v tom nič zlé, ale naopak návod ako si vyrovnať ego. “Spucovanie” pre mňa znamená, že nie si s niečim vyrovnaná, takže chceš niečo “zmeniť”, ale je to iba môj pohľad, tak to neber osobne. Prajem krásny a úspešný deň!

        Páči sa mi

    • otvorit pravdivo svoje pocity,aj za cenu ze clovek nebude vyzerat prilis pekne nedokaze hocikto.ak si,Helar, spominas aj my dve sme mali istu roztrzku,ked mi zacali liezt na nervy niektore tvoje vyjadrenia.a hoci mi liezli dost,drzala som formu a len som jemne zarypkavala.som ti nesmierne vdacna,ze si to bola ty,ktora to bola schopna narovinu a bez okolkov otvorit a povedat ze vnimas medzi nami napatie.keby to bol niekto iny,mozno by sme sa dlho vzajomne ofukovali a jemne porypkavali a antipatie by mohli rast.ale ty si mi dala sancu priznat svoje pocity tym ze si priznala svoje.a ono je to vzdy risk,ta druha strana moze zareagovat tak ze ich poprie a z teba spravi debila.v tomto som zase vdacna sebe,ze som to neurobila.a potvrdila som ze ano mas pravdu,lezes mi na nervy v tom a v tom.tak uz sme aspon “za debila” boli obe (akoze 🙂 ).a zrazu moje antipatie zmizli.a viem ze aj tvoje.vybavena vec.ake lahke.len trocha odvahy a sebalasky.ty si jej vtedy mala viac,lebo si s tym vysla prva.a teraz tiez.azodriana este vzdy moze vyzerat ako prikladna ezotericka neposkvrnenost,lebo o svojich pocitoch neprehovorila ani fn.ale to je vsetko.tym jej pocity,ktore mala ked to pisala nezmiznu.

      Páči sa mi

    • Takže toľko. A môj pocit na záver? No, nic moc… Ale postupne sa učím hovoriť si svoje, a to aj so zatvorenou hrdelnou čakrou. A už sa aspoň necítim ukrivdene. Ruiz: “Prijímam svoje pocity. Čokoľvek cítim, je v poriadku. Neexistujú dobré alebo zlé emócie. Aj keď cítim hnev alebo nenávisť, mám pre to dôvod. Každý pocit prichádza priamo z mojej nefalšovanej duše.” Hmmm… je pohŕdanie emócia? 😕 Ak áno, ešte mám na čom makať… Vlastne nie, práve zisťujem, že som prestala celkom pohŕdať! 🙂

      Hepiiiii! Zdá sa, že “ozdravná kúra” zabrala… Ďakujeeeeem! 🙂

      Eeee… je ľahostajnosť emócia? 😛

      Plus: https://eprakone.wordpress.com/2011/05/10/zas-raz-emocie-tak-snad-uz-naposledy/#comment-37388

      Páči sa mi

      • JJ, citala som tie veci. Nevycitala som z nich, ci ta zaoberanie sa danou temou obralo o energiu, alebo ti ju dodalo, alebo zostala tak ako pred tym?

        Páči sa mi

      • Je to také nevyvážené. Ale považujem to za ohromný krok vpred pre mňa – lámem ďalšiu bariéru, ktorá sa volá “závislosť na skupine” 😛 . Niečo nám to pripomína, nie?

        Tesne po napísaní článku som bola nesmierne sebauspokojená z toho, že sa mi podarilo zrušiť kategóriu “pohŕdam”. Nielen presunom Azodariany, ale spolu s ňou sa presunuli aj všetci ostatní, ktorí sa v nej rozťahovali. Proste sa vytvorila nová kategória “akceptujem a beriem na vedomie” a kategória “ksichti” okamžite zmizla. A v tom istom okamihu sa podstatne scvrkla aj kategória “mám rada”. Pre mňa poučné: keď zrušíš jeden pól, stráca druhý význam.

        Táto diskusia tu mi zas trochu energie ubrala, hlavne Dušan. Niekedy si myslím, že je to fakt asi generačný rozdiel – že mladá generácia proste komunikuje absolútne odlišne ako moja generácia… a som rada, že nemám deti. Asi by som po nich večne húkala, nech rozmýšľajú, než niečo povedia.

        Trochu energie mi ubrala aj Slobodnacesta. Obaja sa postarali o jedno poznanie: že Slovák v záujme zachovania vzťahu je schopný vypočuť si útok jednej strany a nazvať to “názorom” a odpoveď na ten “názor” nazvať “útokom”. Dobre. Beriem na vedomie, že všetci ostatní okrem mňa majú právo povedať si, ako veci vidia. 🙂 (Toto je útok a nehanbím sa zaň – odpoveď nájdeš vo výpise z denníka.)

        Energetickú stratu som kompenzovala šamanskou cestou, vlastne ma Gabriel prišiel osobne vytiahnuť z tela (asi cítil, že to potrebujem rozobrať). A doviedol ma k tomuto poznatku (z dnešného denníkového zápisu):

        (…) Bolo mi jasné, že vybúšia emócie – ale neodhadla som, aké tsunami to bude… (…) a pomohlo mi to ujasniť si, čo to vlastne proti nim všetkým mám – je to spôsob, akým jednajú s inými ľuďmi – nerovnocenne. (…) A presne toto ma odpudzuje i na (…) Takže som našla spoločného menovateľa. (…) Pýtala som sa aj, či som urobila niečo zle, ale Gabriel povedal, že nie. Teraz, po raňajšej bilancii, už rozumiem, prečo. A že to mám pustiť z hlavy.

        Púšťam z hlavy. 🙂 Hrdelná čakra otvorená na plné pecky. 🙂 Fels in der Brandung.

        Páči sa mi

  7. nevidim na tom nic zle, ked si clovek svoje pocity otvori svetu..kazdy ma na to pravo a zaroven ten, kto sa rozhodne ich vypocut alebo precitat, ma pravo na svoj nazor, ale nema pravo ich posudzovat alebo odsudzovat alebo mentorovat..pretoze nik nechodi v topankach toho druheho a sloboda jedneho konci tam kde zacina sloboda druheho..komentare Dusana a Slobodnej cesty som vnimala ako vycitku, napriek tomu ze sa snazili posobit dojmom vyrovnanych a nestrannych ludi..neposobia na mna pozitivne teatralne gesta typu bol som tvojom priatelom ale uz nie som:-D..svedci to o tom, ze sa clovek v zivote musi este vela, vela ucit hlavne tolerancii..

    Páči sa mi

  8. Pre Tinu (12.5. o 9:25) a Matrioshku (12.5. o 11:13):

    Tina, už ti viem odpovedať, čo tento článok so mnou urobil energeticky – článok i diskusia k nemu. Včera som ešte mala ten nevyvážený pocit a dnes ráno sa mi podarilo rozkódovať ho. Cítila som sa ako rozbehnutá voda, ktorá natrafí na prekážku. Cítila som presne to isté napätie (“bolesť”), akú asi cíti voda, keď lezie hore prekážkou. V noci som dosiahla vrchol prekážky, prevalila som sa a tečiem ďalej. Úžasné oslobodenie. 🙂

    Včera som stála po pár dňoch znova žam žung (Matrioshka, nákres toho, ako som videla tvoju energiu, v priebehu dňa pridám, píšem z netbooku a tam neviem kresliť 🙂 ). Energia išla nezvykle silno a nohy, brucho a solár sa cítili po chvíli také energetizované, akoby boli z kameňa, zvyšné čakry vibrovali slabšie, ale vibrovali v sile, že ma to okamžite vyhodilo z tela. 🙂 Takže môj záver: celková energetická bilancia je viac ako pozitívna. Niečoho som sa zbavila (neviem presne, čo to bolo) a energia začala stúpať.

    Matrioshka, včera som neodpovedala na tvoj koment, pretože som nevedela, čo múdre 😛 povedať. Ale dnes mám ďalší kúsok poznania, pretože mi dokliklo viacero vecí. Myslím, že stalkovacia skupina sa podpísala i pod túto fázu môjho života a spustila vlastne celý ten ozdravný proces. Vtedy, čo spomínaš, som sa skutočne prvýkrát zachovala pre mňa netypicky a oslovila som problém miesto obvyklého mlčania o probléme 🙂 . A toto tu je vyvrcholenie tejto etapy – vzala som svoju smrť za ruku a nechávam sa viesť. Nemienim zomierať a vliecť so sebou celú výkladnú skriňu! Tak sme proste spoločne začali strhávať tapety, aby sme zistili, čo pod nimi je. A pretože sa už začínam cítiť ako súčasť celku, strhla som tapety aj na inej časti seba samej. Snáď to pomôže.

    Myslím, že sa Ruiz počas stalkovania do mňa nasáčkoval hlbšie, než som pôvodne myslela. Možno ho nedokážem presne citovať, ale začala som ho žiť – a to, čo nezvládli anjeli s tým “sebapotlačenie je tiež lož”, zvládol Ruiz s “naším príbehom” 🙂 . Alebo by to Ruiz nebol zvládol, keby ma anjeli neboli vopred nalomili. Každá vec potrebuje svoj čas a vyzrieť. 🙂

    Takže Final Report vyzerá asi takto: Vysoká energia, kvalitnejší životný pocit a vyjasnenie si niektorých princípov, prečo fungujem tak ako fungujem. 🙂 A úžasná úľava tým, že som sa zbavila kategórií “ksichti” a “mám rada”. (Vlastne, to je súčasť toho pocitu kvality života.) Poznanie: helar začína byť fluidná. Helar sa necháva viesť smrťou. Helar sa pomaly “včleňuje” do zvyšku sveta. Najbližšia lekcia: helar začne hovoriť “my”, aby celý proces urýchlila. Budú fofry 🙂 . (Neviem, či si na to posledné takto verejne trúfnem, ale postalkujme ešte chvíľku a trúfnem si sebe aj onikať! 😆 )

    P.S.: Terrafina mala pravdu. Ona prvá ma upozornila, že to stalkovanie sa začína prejavovať. 🙂 Hepi. Diiiiiik!

    Páči sa mi

    • Včera ráno som spravil kúzlo na vrátenie všetkej tvojej energie, ktorú si mi poslala. Toho jedenásteho jej ku mne išlo dosť veľa. Poobede som cítil ako jej ide veľa preč a bol som unavený. Som rád, že sa ti tak darí. Super! 🙂
      Apropó: Keď som sa seba pred tým pýtal či mám reagovať na tvoj komentár, NIE som cítil presne ako ten rovný tunel (z tvojej vízie) a ÁNO ako ten krútený. 🙂

      Páči sa mi

      • Duško, celkom nerozumiem… Tentokrát som náročky nijakú energiu nevysielala ani neodovzdávala! Bolo to moje “cvičenie”, ktorým som si overovala čosi, čo je naplánované na publikovanie 20.5. Testovala som vec, čo mi kedysi povedal Gabriel, mala som taký nejaký toltécky “zážeh” 😛 a ukázal sa byť pravdivý! Veď ešte napíšem, len čo to nejako vnútorne spracujem.

        A ten zvyšok… 🙂 veci sú dobré tak, ako sú. Všetko má nejaký zmysel. Stačí počkať – a on sa ukáže.

        Páči sa mi

      • Túto energiu som myslel —> 12. Máj 2011 at 09:52 Táto diskusia tu mi zas trochu energie ubrala, hlavne Dušan.
        Nebolo jej veľa ale bola celkom vysokej frekvencie. 🙂

        Páči sa mi

  9. Pár slov – tento typ komentára od Azoxxxx je taká toltécka klasika.

    Prístup 1:: Komentár samotný je také ublížené neprajné kňučanie kvôli niečomu, o čom sa ani nechcem dozvedieť a analytická odpoveď Helar je taká aká je, pretože to asi padlo do nejakej starej rany (neadekvátny štýl komunikácie, neprajnosť,…).

    Prístup 2: Azoxxxx je klasický malý tyran prďola a jej úlohou je niečo otvoriť a niekam niekoho posunúť. Tyrani fungujú tak, že to robia podvedome, t.j. nelynčovali starých toltékov preto, aby z nich urobili nagualov, ale chceli od nich z nejakého dôvodu energiu, zvýšiť si sebavedomie, potvrdiť moc a pod. No a v procese kutia železa za horúca tyran prďola poriešil aj iné veci, o ktorých ani nechyroval a keby vedel, čomu napomohol, asi by sa z toho aj posr …l.Takže po čom táto nevedomá Azoxxxx vlastne išla? Ja by som dedukoval že po nejakom potlačenom strachu zo zlyhania (ale môže byť aj niečo iné). V komentári z 13. mája máš odstavec Final report – nie je moc jasný, ale to nie je potrebné, predpokladám, že účel jej zásahu bol splnený.

    Spomenul som si, že nagualovia pre svojich učedníkov vyhľadávali kvalitných tyranov (inými slovami čím väčší pako, tým kvalitnejší výsledok u učedníka (ak to prežil ;-). Bral by som tento typ komentárov takto, najmä vtedy, čím viac sú vyšinuté a od veci.

    Páči sa mi

    • 😆 “Prďola”… Niekedy sa asi oplatí čítať Castanedu aj v češtine! To ma fakt dostalo… 😀

      Ešte stále neviem presne, čo vo mne reagovalo na ňu. Je tam niekoľko vecí pohádzaných jedna cez druhú ako po tsunami a zatiaľ sa k nim neviem predolovať. Na vedomej rovine je to vyvyšovanie/ponižovanie, ale pod tým môže byť ešte všeličo. Ak sa k tomu budem chcieť prepracovať, budem musieť porovnať niekoľko ľudí, čo ma vytáčajú. Ak chceš, môžeš mi s tým rozborom pomôcť. 😉

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.