Výlet asi z 20.03.2011:

Rovno som sa premiestnil do svojej záhradky. No videl som iba sivo-fialovú hmotu niečo ako plastelína. Zrazu som sa ocitol v Gainom údolí (aspoň tam čom ja pokladám za Gaino údolie), na plošine. Stál som na kraji útesu, tvárou ku zelenému údoliu. Za mnou bola postava. Myslím že to bol Drak. Mal polo-ľudskú formu. Videl som ho tak ako vidím Drakov ja. Spleť ohnivých energií. No tento mal energiu pomalšej a nižšej frekvencie. Cítil som z neho úmysel. Spýtal som sa ho, čo odo mňa chce ? Zabiť ma. (u mňa pomaly klasika ) Už aj som robil štít a povedal som mu, že to so mnou nebude mať ľahké. Vysmial ma a iba odfrkol. Vtom som si spomenul na strážneho. “Volám svojho archaniela strážneho.” Povedal som to najrýchlejšie ako som len vedel. Ihneď priletel sokol. Zadrapol sa svojimi pazúrmi do mojich pliec a uniesol ma preč.

Leteli sme chvíľku vzduchom. Pristáli sme v mäkkom hniezde. Majestátne sa posadil, pozrel na mňa pohľadom trošku hrdým, trošku nahnevaným , znepokojeným a dosť vážnym. Ja som sa konečne cítil v bezpečí a chránený. Spýtal som sa ho či nás nemôže nájsť. Povedal že nás ukrývajú a chránia oblaky. Obzrel som sa bolo naozaj tak. Zdvihol sa odletel preč. Neviem či som ho tam zhmotnil ja alebo ho tam nechal Uriel aby ma ochránil. V hniezde sedel malý vtáčik- malé supíča . Dával na mňa pozor. Neskôr som sa učil lietať. Bol som malou, chutnou, hnedou sovou.

Ten “Drak” mal podobnú formu ako niečo s čím som mal tú česť vo svojich troch rokoch. Pamätám si že som po štvornožky odplazil do kuchyne. Bola hlboká noc. A pri stole bol akýsi tieň, teraz mi čiastočne pripomína tigra. Necítil som z neho nič. Odvtedy som sa bál tmy.

22.03.2011

Bolo mi strašne nedobre. Ešte ráno som si myslel, že je to nejaká anielska  skúška a vravel som si ” Však to zvládneš neboj.” nejako som cítil, že sa mám dať do poriadku sám a bez pomoci, no potom sa mi nezdalo. Mal som rovnaké príznaky ako Helar a náhodou presne v ten deň o tom písala . Bol som už fakt zúfalý ako drak v klietke. Skúšal som sa brániť mečom, ktorý mi dal v jednom sne Efniel, sekal som , robil som popritom zrkadlá a štíty. Nech som robil čo som chcel, nič nezaberalo a tým menej som mal energie. Až som došiel do bodu keď som si povedal “Čo do r*ti ? To som až taký bezmocný?! Čím viac sa bránim tým je to horšie. Čo tak sa poddať?” A tak som aj spravil poddal som sa. Meč som zahodil naspäť do jazera, štíty som nechal tak, zapol som hudbu a zaľahol na lavicu. Hor sa na silové miesto !!! Všade okolo mňa bol hluk(= veľká prestávka ) no ako tak sa mi tam podarilo dostať, urobil som nad celou záhradou modrastý štít + aj niečo na viac . Zazvonilo, prišla učiteľka na hodinu tak som sa musel vrátiť, no našťastie sme mali ďalšie 2 hodiny voľné/oddychové takže som mohol v kľude meditovať a bolo mi konečne fájn.