Dnes som si povedala, že idem zrekapitulovať svoj rok 2010. Nebude to ťažké, odkedy si poriadnejšie 🙂 píšem denník. A pretože zistenie z polovice tohto roku je, že už moje telo “obsluhuje” tri formy energie (ľudskú, dračiu a anjelskú), pokúsim sa zrekapitulovať za každú z nich 😛 . Uvidíme, čo z toho vylezie…

Január: Novým chodníčkom s novou istotou

Človek: Začínam dostávať dôkazy, že si celých mojich anjelov a duchové experimenty nevymýšľam, nepredstavujem, nefantazírujem. Po jedenapol roku dostávam vysvetlenie niečoho, čo mi kedysi povedali a ja som neskôr zažila, len som si to nevedela spojiť.

6.1.: Dnes som zažila “maličký” šok. Pozerala som si Minneho článok a zbadala som v ňom výťah z Dion Fortuneovej:

A tu je channeling, ktorý som mala hore v článku (=Som späť…som späť?):

Kto je?
KET (posol)
IDE TI NOVE KAZANIE BUD INAK OPATRNA CAKA TA NOVA ULOHA
Aká úloha?
DOVIEST DOMOV TICEELA
Kto je Ticeel?
PROTIVNIK
KLOP NA BUBON DNES VECER HRAJ MORZEOVKU SOS PRIDE TICEEL PRIVED HO DOMOV
Podľa čoho ho spoznám?
JE FEDRU… (tu to zlyhalo)

Ak sa pozriete, zistíte, že Ticeel bol vlkodlak…Channeling bol z 12.8.2008. To, že moje “FEDRU” asi malo byť “FEURIS”, som sa dozvedela 6.1.2010… Dodnes som netušila, že niečo ako Feuris existuje!

Teraz veci do seba zaklikli a to ešte posilnilo moju naviazanosť na nich, ktorá vznikla niekedy koncom novembra 2009. Vtedy som sa rozhodla, že budem v svojom živote spochybňovať všeličo s výnimkou jediného – Gabriela a jeho slova. Čokoľvek povie, to tak je – aj keby všetko ukazovalo na pravý opak. Ak je rozdiel medzi realitou a Gabrielom, ide sa podľa Gabriela. Bez reality môžem byť; bez Gabriela a anjelských nie. 🙂 Vzájomná dôvera. Teda, aspoň z mojej strany. 🙂

Snívam o dome našej duše.

Na Angeláriu sa začína rysovať počiatok budúceho konfliktu – len o tom ešte netuším. Ktosi ma volá na Skype, aby som sa pozhovárala s jednou kočkou, lebo tá má zo mňa fyzické problémy (=chorobu) – aspoň ona to tak tvrdí. Kočka sa na Skype nedostaví; myslím si svoje.

Drak: Je dosť nasrdený. Gabriel začína babrať otázky ega a Drak má podozrenie, že to nebude príjemné.

Anjel: Zisťuje, čo sa od neho a jemu podobných v budúcnosti očakáva, a celkom ho to berie za srdce. Začína si zvykať na to, že nie je sám, že je súčasťou zhluku viacerých duší.

Február: Skúška nervov

Človek: Vzťah s anjelmi ide do najbližšieho údolia. Dobre to mnou myká. Začínam byť unavená. Moju trpezlivosť (ktorá je v plienkach) rozčuľujú diskusie na minigrimi, ktoré majú za cieľ urobiť z nás hinduistov alebo dementov.

Kupujem si obraz a dostávam zopár udičiek. Vtedy záhada, dnes už rozumiem. 🙂

Robím pre Gabriela na jeho žiadosť oltár.

Drak:  Vyzúril sa a ukľudnil sa, momentálne je celý uveličený sebou samým, že nikoho nezožral, a tíško chrápe v jaskyni. A keď sa zobudí, pilníkom na nechty si ostrí zuby a pazúry, ako to Draci robievajú, keď niet čo rozhasiť – lebo veď aj zajtra je deň… 😛

Anjel: Dozvedám sa o svojej podstate. Náš zhluk začína dekódovať “šifrované” správy ohľadne nášho poslania. Je to väčšia zábava, ako som si myslela. Na konci síce nevieme o nič viac, ale aspoň sa učím, že aj iné duše mi majú čo povedať. 🙂 Zakladáme ezoterický slovník: vznikne ďalšie zoskupenie. Uvidíme, aké životaschopné bude.

Marec: Skúška viery

Človek: Dozvedám sa, čo som mala tušiť už koncom januára – že sa vytvorila protistrana, ktorá má voči mne toľko nevyriešených negatívnych emócií, že to potrebuje ventilovať cez iných ľudí. Prekvapuje ma, čo sa o mne šíri do éteru od ľudí, ktorí sa dovtedy tvárili ako “nestranní pozorovatelia” a “priatelia oboch”. Ešte stále som naivná a netuším, že sa chystá hon na bosorku, len prekvapene beriem na vedomie.

Vzťah s anjelmi je na pokľudnej úrovni – až do posledných dní marca. Potom prichádza povodeň v podobe tvrdého úderu na moju dôveru prostredníctvom jednej kámošky a tesne po nej  výbuch atómovej bomby v podobe “nachytala som vás pri lži!” Bomba. 😕 Zametám kúsky svojho života a nie som celkom presvedčená, že mám dosť kanagomu, aby som ich ešte raz pozliepala. A súčasne si uvedomujem, že svoju dušu som už “predala” a že som v situácii, z ktorej nedokážem nijako vycúvať. Naveky navesená na anjelov. A tak – či sa mi to páči alebo nie – moje ľudské ego bude musieť začať spracovávať, aby s nimi znova dokázalo vydržať. Bolí jak fras. 😕

Spolu so Snakebite sme si urobili dvojdňový kurz SRT a začínam čistiť všetko okrem okien.

Do nášho zhluku duší sa dostal záškodník: navonok sa dostali informácie, ktoré neboli pre “navonok” určené. Mali sme uzavreté miesto, kde sme hovorili o veciach úplne otvorene – a tieto informície boli púšťané ďalej. Strhla sa z toho parádna mela, pri ktorej nám jeden z nás zakázal úprimne vyjadriť svoj názor na istú osobu a nazval to “ohováranie”. Potom nás všetkých zabalil do hajzláku a odkráčal, lebo ho srdce ťahalo inam (=k tej “istej osobe”). Nedokázala som to dlhý čas zhltnúť, pretože som ho mala nesmierne rada. Uzatváranie mi trvalo až niekdy do novembra… Páči sa mi, keď jedni ľudia smú mať názor a iní nie. Nuž, túto rundu v boji s “nepriateľom” 😛 som totálne prehrala. Bola to ale aj jediná runda, ktorá skutočne bolela… Mám ťa nesmierne rada, ty dilino, a naveky to tak zostane – aj keď ani tebe ani mne to už nie je nič platné. 🙂 Ako sa to hovorí v Knihe džunglí? Sme z jednej krvi, ty a ja. A tak to naveky zostane. Ámen.

Po tomto záškodníctve nás pochytila paranoia a všetko sme sa snažili heslovať a kontrolovať – a vydržalo nám to asi týždeň. Potom sme si povedali, čo sa my na to môžeme… Čo ťa nezabije, to ťa zocelí. 😛 Náš názor na tú “istú osobu” sa tým popraskom vôbec nezmenil, len sme sa naučili, že sme oveľa menej zraniteľní, ako sme si mysleli. 🙂

Drak: Na chvíľku sa zobudil. Niekoľko hodín mal chuť zabíjať. Potom zistil, že keby hneď aj vyvraždil celé Univerzum, nič nezmení na tom, čo sa stalo a čo si bude pamätať až do konca svojich dní. Je zbytočné ubližovať, ak to nikomu nepomôže. Zbytočné veci nerobíme – a tak sa ide znova chrápať. Ale to vám vravím – to budú nočné mory!!! 👿

Anjel: Hanbí sa za to, že je, čo je. A súčasne si uvedomuje, že sa mu podarilo nádherne spacifikovať tých dvoch zvyšných rozzúrených ksichtov natoľko, že nenarobili paseku. Je to fajn pocit – teda, pokiaľ bolesť môže byť fajn pocit… Zvykáme si na to, že je jedno, že bolí, pretože je rovnako jedno aj to, či sme.

Apríl: Návrat ku koreňom

Človek: Učím sa používať Gabrielov oltár na zhmotňovanie. Začiatkom apríla dostávam s istou námahou a zmúdrením na vlastných chybách pod kontrolu tak “povodeň”, ako aj “atómovú bombu”. Pri oboch mi anjeli výdatne asistujú, hlavne Messiel a Otec. Nič som nezliepala – aby som si nepridávala robotu nabudúce… Nemusím mať pevnú podobu. Aj tak ju nemám komu predvádzať.

Zopár ľuďom robím Sibylu, pomáham s nejakým dreamwalkerom a psychickými útokmi a pritom ku mne pozvoľna presakujú chýry, ktoré by som radšej nevedela – že sa o mne tvrdí, že som pobosorovala, že niekomu rozbíjam vzťah a podobne. Snažím sa to nenápadne protivyvažovať cez články: trochu korigujem ten obraz, ktorý sa ku mne donáša. Dúfam, že to prejde. Naivná. 😕 Konflikt sa dostáva z tieňa na svetlo božie.

Navyše akoby na minigrimi chodili už len ľudia, ktorí majú chuť zadierať do iných. Je to asi čiastočne aj preto, že som sa nechala strhnúť a z niečoho, čo mala byť moja osobná výpoveď o mojej ceste, som urobila niečo “pre iných”. Nechala som sa naštylizovať do pozície toho, kto “prináša múdrosť”. Hergot, akú múdrosť?! Pri všetkých tých blbostiach, ktoré lemujú moju cestu?! Prostredie to odo mňa očakáva a ja sa prispôsobujem očakávaniu prostredia?! To nie je správne. Nahadzujem taktiku “už nie som k dispozícii” a odchádzam. Zakladám si novú stránku, ktorá sa bude venovať len mne a mojej ceste. Game over; new game.

Dostávam definitívny dôkaz, že si tých anjelov nevymýšľam. Ešte jedna osoba dostala presne tú istú informáciu ako ja a ja sa to až po polroku dozvedám. Nevedeli sme o sebe, ale informácia k istej energii bola identická. Dva zdroje, jedna info. Lepšie ako výhra v lotérii! Hovorím s anjelmi! Hepíííííí! 😀

Na jednom verejnom podujatí niečo preberie kontrolu nad mojím telom a hovorí cezo mňa. Dobrý pocit.

Koncom apríla zisťujem, že moja magická afirmácia sa mi už celkom dostala do krvi. Uverila som. 🙂

Drak: Hepi, že sa nehrýzlo. Už by som šla aj chrápať, ale z ezo-prostredia začínajú presakovať znepokojivé novinky. Tuším, že bude treba znova hrýzť. Už ma to neteší. Raz kúsneš – vzniknú dve nové potreby. Na Slovensku sa spoločenstvá rozmnožujú štiepením. Vrrr… 👿

Anjel: Cítim, že zmúdrievam. Prečo mi však nepomáhajú? Prečo ma nepodržia, keď sa v prostredí voči mne zrodila toľká nenávisť?! Cítim sa trochu nechaná v štichu. Chápem, že len tak dlho, pokiaľ tú situáciu budem brať osobne – a tak sa idem naučiť nebrať ju osobne.

A idem skúmať aj iné, menej “anjelske” chodníčky. Netrvá to dlho – Gabriel sa prihlási a povie, že nie prírodný šamanizmus, ale toltéctvo. No tak dobre – veď je to jedno. Aj toltéctvo je “neanjelsky” chodníček. Alebo že by…? 😕

Máj: Spriadam “záchrannú sieť” a začínam zhmotňovať

Človek: Moji “nepriatelia” začínajú hrýzť. Začínajú robiť zle ľuďom, ktorí mi stoja blízko. No, aj to je forma boja. Odporná, ale beriem na vedomie a pomáham, ako viem.

Pokúšam sa vtiahnuť do sveta hmoty čistú energiu. Zatiaľ bezúspešne. Prečo? Vraj preto, že zatiaľ neverím, že sa to dá. 🙂 Nejako ma poznajú. Nevadí; pokračovanie nabudúce! 😀

Otváram svoj nový blog pre členov nášho “zhluku”, ale pre nikoho iného. Ešte je na ňom aj stránka “O mne” s fotografiou, pretože mnohí sa navzájom vôbec osobne nepoznáme. Od Gabriela sa dozvedám, prečo bolo potrebné začať nový blog – a že ho na jeho pokyn budem musieť otvoriť aj pre verejnosť. Začínam hromadne predpripravovať články. Gabriel mi hovorí, o čom mám písať, a hovorí mi aj, ako mám písať – teda koho bude treba oslovovať:

Tak dobre. Druhý sen?
IDE O TYCH DVOCH
Hrozí im niečo?
ANO
Čo?
ZE STRATIA SVOJU SILU
Ale ako ich chceš donútiť čítať moju stránku? Už sú uzavretí v svojom svete.
MOZEM TO ZARIADIT
Preto tá špeciálna kniha? Čo z nej?
HOCICO

Plán je, že ho sprístupním verejnosti niekedy v októbri – a v októbri sa vrátim aj na minigrimi.

Drak: Spím. Od apríla som odovzdala všetku moc do rúk anjelov. Viem, že ma nechajú spať, ak nebudem hrýzť zakaždým, keď niekto okolo mňa prejde. A oni ani moc nechodia – asi chcú, aby som si na nový stav zvykla. Keď už nemôžem žrať anjelov, budem žrať ľudí – a basta! 😛

Anjel: Zmenila sa mi zostava komunikačného kanála. Kontaktujem sa s Ihderaelom, dokážem “vyliezť z tela” aj v bdelom stave bez zatvorenia očí (teda rozumom z 30.12.2010 🙂 “rozdeľujem svoj kotviaci bod a časť z neho posúvam pri súčasnom fixovaní toho zvyšku v dennej realite”) a začína sa mi zlepšovať videnie energie. Začínam zhmotňovať a treba ma to ešte učiť:

Je naozaj všetko v poriadku?
NIE
A čo nie je v poriadku?
BOJIS SA
Je zlé báť sa?
ZHMOTNUJES
Okej. Robím s tým niečo. Nebojím sa. Všetko je v poriadku.

Gabriel, koľko vecí ešte skresľujem, pretože ich skresliť chcem alebo neviem inak? Je toho ešte veľa?
NIE
CASOM DAS ESTE DO PORIADKU VIDENIE
SI UZ NA NEUVERENIE BLIZKO K POROZUMENIU
Bude to prevracák? Myslím to porozumenie.
A PRECO TO CHCES VEDIET?
Neviem… zvedavosť? Strach? Čo ja viem?
POZNANIE NEBOLI
To hej – ak si predtým nerobíš nejaké predstavy… a tých ja mám hodne!
HANBA 🙂 !
PREDSTAVY NEMAS VLASTNE ALE MOJE
No tak to len dúfam, že vieš, čo si predstavuješ…
VIEM DOBRE CO SI PREDSTAVUJEM
Tak si to predstavuj aj naďalej!!! Tie predstavy sa mi nesmierne páčia…
CASTO ICH BERIEM OD TEBA
A upravuješ?
PRAVEZE UZ NETREBA
Teraz mi je dobre… prestávam mať strach. Gabriel, je úžasné, že existuješ. Vďaka tebe je celý svet úžasný. Vďaka vám všetkým. Fakt vás mám rada.

Jún: Zrod anjela

Človek: Otváram svoj nový blog pre verejnosť a mažem stránku O mne. Otváram ho predčasne, ale Gabriel nástojil, že do 10 minút ho musím otvoriť. Tak som to urobila. A pri spätnej kontrole som zistila, že pár minút po prístupnení pre verejnosť už mal prvého návšetvníka – Ivanu. A ešte niekoho, o kom neviem, kto to je. Gabriel ešte v ten deň tvrdí, že ten, kvôli komu sme ho otvárali, ho už našiel. 🙂 “Bitka o dušičky” začala. 🙂

Začínam sa vnútorne meniť. Cítim vplyv anjelov na mňa. Moja povaha sa skľudňuje.

Pýtala som sa, čo zo mňa bude. Podľa Gabriela ešte chvíľu budem človek a potom anjel. Tak som sa spýtala, či dostanem krídla. NIE. Tak aspoň raketu do zadku 😛 . NIE. Tak ale potom ty ma budeš nosiť tam, kam budem chcieť ísť. ANO. No takže som vyhrala… 😀

Aha, a potom som náhodne otvorila knihu done Bernadette a to na kapitole Birth of an angel… Tak dobre. Som tak ďaleko, že som tomu nakoniec uverila. Nevadí mi to – pokiaľ mi na to nedôjdu na psychiatrii! 😆

Začínam mať nejaké vízie. Je to pre mňa nezvyk, ale nie je to nepríjemné.

Stretávam sa s donom Juanom a dostávam od neho špeciálny cvik na úpravu môjho energetického tela (alebo na niečo iné, čo ja viem? 😕 ). Znova zachraňujem nejakého prús*rára menom Espeas. Podarilo sa a prišiel mi poďakovať. 🙂 Hepi. Prečo sú nefyzické energie ľudskejšie ako ľudia?

Drak: Chrápem. Nech sa prdúskajú sami s tou transmutáciou. Až to prejde, zobudím sa a zistím, čo všetko sa s tým dá robiť. A potom budú zírať! 👿

Anjel: Moje silové miesto dostáva nové údolie – “anjelske”:

Čistinka bola úžasná. Plná života, hoci sa tiež ne nej veľa nehýbalo – farebná, rozkvitnutá, motýle. Pobrala som sa doprava na ten horný kraj, kde sa to otvorilo. Vyliezla som na kopčúrik a za ním sa rozprestieralo čosi ako obrovská sústava zelených údolí, podobných na moju čistinku (t.j. obklopených lesom), len oveľa, oveľa väčšie. Udržiavané. Pokosená zelená plocha, ľahko zvlnená, kopčeky a kopčeky až po obzor a belasé nebo bez jediného obláčika. Bolo to akési tiché, asi až príliš pokojné. Urobila som pár krokov do tohto územia a potom som si uvedomila, že moja vlastná lúčka ma priťahuje viac a vrátila som sa. Akoby som do toho nového údolia nepatrila. Povedala som si, že “inokedy”.

Hovorila som Gaii o tej lúke hore a ona povedala, že teraz je to pre mňa už otvorené a môžem tam hocikedy prejsť, ale že zatiaľ ešte nie som tak ďaleko. Ale že už to otvorené je. Tak dobre, budem to chodiť skúmať. Bude sranda.

Sťažovala som sa jej na to divné kašľanie; povedala, že “smútok ide von z pľúc”.

Videla som pravú “podobu” Gabriela. Začínam vypínať vnútorný monológ cez nasimulovanie pocitu. Oznamujú mi, že svoju ľudskú formu musím hodiť cez palubu. Nepáči sa mi to; vďačím jej za veľa a zdá sa mi to voči nej kruté. Gabriel ma postavil pred hotovú vec, ale keď som sa rozplakala, začal to Efniel žehliť:

Neviem, čo mám robiť, Efniel. Povedal si, že mám plakať, tak som plakala. Ale potom mi nadávaš, že mám prestať.
Len pri komunikácii. Inak plač. Dostaň to zo seba. Nech s tebou neprejde ani kúsok ľútosti. Vieš to uzatvoriť bez ľútosti? Povedal som ti – neplač…
Ale to dosť dobre nejde. Mne je ľúto tej časti zo mňa, ktorá má odísť. Má nárok na život. Bola dobrá – bola vynikajúca! Mám ju rada. Nechcem ju len tak zrušiť.
Tak toto je trochu problém.
Nevieme jej dať nejaký iný život? Ako zvieratko, kvetinka – ako niečo? Čokoľvek? Lebo je dosť nefér niekomu, kto bol dobrý a stále sa zlepšoval, odrazu povedať „už ťa nepotrebujeme, už o teba nestojíme…“ Vidíš, toto je ono: už o teba nestojíme. Nechcem sa takto zachovať, Efniel.
Ale to je nezmysel. Dnes ti to predsa Gaia naznačovala. Gabriel preháňal, keď hovoril o zabití. On vždy strašne preháňa, pretože čím vyššie ohrozenie cítiš, tým jednoznačnejšie reaguješ. Nikto nebude zabitý. Tá stará verzia teba bude mať svoj život naďalej. Len už nebude ona tá, ktorá bude mať kontrolu. Už sa bude len viezť a pozerať z okna.
Nie je to nefér?
Doviedla ťa až sem. Ďalej nedokáže. Ďalej musíš prebrať ty a doviesť ju tam, kam by sa sama od seba nikdy nedostala.
Prepáč, Efniel, idem zasa smrkať. … Už som tu. Čosi si hovoril, ale zabudla som.
Len to, že tá druhá verzia nebude ochudobnená. Tam, kam idete, vám bude obom dobre. Bude sa jej tam páčiť. Bude vedieť, že si ju nehodila cez palubu. Že si sa o ňu postarala. Len už bude naveky mlčať.
Aj v mojej duši?
Hlavne v tvojej duši.
Nebudem s ňou môcť už nikdy hovoriť?
A prečo by si nemohla? Budeš s ňou môcť hovoriť hocikedy, kedy si zmyslíš. Len ona už nebude môcť hovoriť s tebou, kedykoľvek si ona zmyslí…
Až teraz tomu začínam rozumieť. No, nakoniec sa narevem presne toľko, ako keď som sa na vás rozpamätávala.
Polovica z toho boli moje vlastné slzy…
Mám ťa rada, Mačacia labka. Vždy ťa budem mať rada.
A to ti ani nevadí, že som naopak?
Ale buď si, ako chceš, čo mňa po tom? Ak mi vlezieš do postele, aspoň viem, že sa poriadne vyspím!
No, teraz som to dostal… Mám ťa rád, dievča.
Prečo to „dievča“ ide tak ťažko?
Povedal by som „človieča“, ale viem, čo to s tebou urobilo, keď to použila Gaia. Ale pre nás si Gabrielovo človieča. Neviem, či si uvedomuješ, ako veľmi ťa máme radi.
Myslím, že si to uvedomujem. Rozhodne o tom nepochybujem. (Aspoň nie často. 😀 )
Ty sa nikdy nepoučíš, čo?
Poučím. Napojím sa na vás a budem najmúdrejšia na celom svete. A už mi to bude figu platné.
Ale budeš múdra.
Vidíš… celý život to bola pre mňa hodnota a teraz všeličo vyzerá celkom inak… No, nevadí. Ja si zvyknem.
Nebude veľmi na čo. Vrastieš do toho postupne. Nič celkom iné ťa nečaká.
A aj keby čakalo… je mi to jedno. Urobím, čo treba, aby bol Gabriel spokojný.
To som mohol povedať ja.
Dobre si ma naučil. Počúva nás?
Áno – a dobre sa zabáva.
Vytrhám mu períčka!
Tak ich skús nájsť.
Ty, Efniel, a nie si tak trochu zlomyseľný?
Počkaj, dievča, uvedom si, že pozeráš tak trochu do zrkadla… Veď ty dnes už nevieš povedať, čo si ty a čo som ja. Nikdy si to nevedela odlíšiť. Okrem jediného razu – keď si uvoľnila moju energiu. Toto bolo pre mňa hrdinstvo – doudieraná, ubolená, znechutená, a napriek tomu sa snažiaca zachovať tak, ako by sa zachoval anjel. Nikdy si anjel nebola, ale predsa si len hodne odo mňa podedila.
Posledný akčný hrdina krát dva.
Už je lepšie?
Myslím, že áno. Upokojuje ma, že ju vezmem so sebou. Nemusí robiť veci po svojom. Ale musí cítiť, že bola dobrá, užitočná a je ešte stále potrebná… Efniel, ja už zasa revem!
Chvalabohu. Smútok musí von. So smútkom nesmieš k nám.
Prepáč. Ďakujem ti, že si mi to porozprával. Prečo mi to nepovedal Gabriel?
Potreboval si byť istý, že to myslíš vážne. Že napriek tomu, že to bolí, si ochotná to urobiť. Dôkaz, že máš na to, čo sa od teba čaká.

Pri niektorých šamanských cestách zažívam rozdiel v rýchlosti medzi Gabrielom a mnou. Učím sa spomaľovať.

Júl: Transmutácia energie začína

Človek: Eprakone zaberá. Tam, kam som sústredila ja svoju pozornosť, ju začínajú sústreďovať aj iné blogy. Odrazu sa viacerí toltékujeme alebo viacerí sa zaoberáme tým, čo som nahryzla. Dokonca som si všimla, že to nefunguje na úrovni “vidím a skopírujem” (ako u tých toltékov), ale na úrovni, že ja som naprogramovala článok s istou témou a po pár dňoch, ale ešte pred jeho publikovaním, sa na blogoch objavili články s tou istou tematikou. Aj v našom zhluku duší to tak funguje – jeden niečo rieši a ostatní to v tom čase začínajú riešiť tiež – z iného pohľadu, ale tú istú vec. 🙂 Synchronicita. Všetci sme napojení na jeden zdroj – a to oba tábory. 😉

Mám problémy s videním na šamanských cestách. Zvykám si riadiť sa pocitom. Začínam rozumieť princípu “pamäti tela”.

Situácia medzi “ezo-tábormi” sa vyhrocuje. Na blog sa mi dostavili ľudia, ktorí majú nutkavú potrebu “upratať ma”. Nesedí im, že nezdieľam ich videnie Maresa. Objavujú sa útočné protičlánky na iných blogoch – konečne pláštik “ľudomilnosti” padá a fronty sa vyjasňujú. Dobre sa bavím. Vyštartovala som stalking na úrovni družiny naguala a sledujem, kto s kým je ako prepojený:

Ale minule som sa vďaka nim dobre zabavila, keď som sledovala, ako sa koordinovali X a Y. Vždy prišla na konkrétnu stránku X. Za ňou Y. (Niekedy aj naopak.) A nejakú pol hodinku na to X napísala komentár útočnejší, ako je obvykle jej štýl.

Tak som potom povedala, že zastalkujem: vyhodila som udičku s družinou Jaguára a družinou Orla. To nie sú Maresove termíny. A odrazu začala na internete horúčkovitá vyhľadávacia aktivita, ktorá obe baby vzala späť na jednu moju stránku, kde sa spomína tak jaguár, ako aj orol – ovšem v inej súvislosti! A tak tam nad tým dumali a dumali a nič nevymysleli a X mi napísala, že to nie je podstatné a že len odvádzam pozornosť. U nich sa proste nesmie nevedieť. A heslo, cez ktoré sa ku mne dostali: “castaneda, orol a jaguár”.

Ale špás netrval dlho. 😕 Dostávam pokyn kašľať na to a písať a nestarať sa o intrigy:

Viem, že sme hovorili o AB a CD. Už ale neviem presne, čo.
Hovoril som, že ich máš nechať. Nemusíš sa starať. Ty si rob svoju stránku a nezachraňuj ich. Keď chcú problémy, dostanú problémy. Píš články. V tom si skutočne výborná.
Viem. Videla som, ako to, čo som napísala, sa o dva-tri týždne presne hodilo…

Začínam stáť žam žung 20 minút denne (na hudbu Well of Souls). Cítim ľadvinové kamene, ale aj úžasné plynutie energie. Po dostátí vidím, ako sa mi rozšírila tá časť aury, ktorú viem zrakom vnímať. Vnútorným zrakom ju vidím ešte lepšie.

Človek, Drak a Anjel: Štartujeme transmutáciu: skáčeme do Well of Souls. Najprv sa rozštiepime na trojo: človeka a Draka v studni vo vzduchoprázdne a anjela zaveseného na pavúčej sieti hore na nebi, potom sa učíme spolupracovať s Drakom a snažíme sa zo studne vyhrabať. Drak má neštandardné, ale vysoko účinné metódy – najčastejšie vydrapí kamene zo steny studne a potom ako krt vyhĺbi cez zeminu tunel na povrch. Pomáham mu s tým – sme v tom obaja, musíme sa dostať k anjelovi. Sila samotného Draka nás tam nevie dostať, tak sa pridáva človek a spoločne skúšajú rôzne triky. Niektoré vedú k rozštiepeniu vnímania, ale niektoré nás dostávajú až k anjelovi na sieti a keď sa chytíme všetci traja za ruky, meníme sa na portál alebo dôjde k zážehu, ktorý z nás urobí čistú energiu a premietne nás pod ostatné energie na nebo ako “baldachýn”. V tomto stave vnímame informácie odvšadiaľ, ale nezaujímajú nás. Sme a cítime sa dobre. Priestor prestáva existovať, pretože sme všade, a čas prestáva plynúť, pretože ho nevnímame.

Stáť som išla plná týchto dojmov. Nemala som v úmysle nič robiť a najprv som mala problém vôbec sa na státie sústrediť. Nevidela som draka, len som civela na stenu studne. Odrazu ma drak zozadu objal, akoby ma chcel upokojiť a dodať mi silu. Padlo mi to strašne dobre. A nato sa zniesol zhora anjel a objal nás oboch… Tak som tam visela vo vzduchoprázdne, civela na stenu studne, cez pravé rameno mi pozeral drak a cez ľavé anjel… a odrazu to začalo. Začala som zo seba vydávať nejaké pulzovanie či čo, čo roztriaslo obrazom tej studne. V rytme piesne prichádzali akoby energetické vlny, ktoré tým obrazom kývali, až sa celý vlnil.

Druhú pesničku sme vyštartovali už v trojzostave a ja som púšťala impulzy od samého začiatku. Cítila som, ako drak i anjel mávajú krídlami, aby mi pomáhali. Vlny obrazu boli čoraz výraznejšie a potom sme sa my zmenšili alebo sa obraz rozbil na atómy, ale odrazu lietali okolo nás ako planéty vo vesmíre a my sme sa pohybovali medzi nimi.

Vyleteli sme niekam do priestoru. Drak ma niesol a anjel niesol draka. Potom som im povedala, nech ma pustia – bola som zvedavá, či padnem nadol. Pustili ma – a ja som zavisla pod nimi a začala som sa rozplývať. Odrazu zážeh a zmenila som sa na svetelný lúč, tentokrát teplý žltý, a vyrazila som nahor a nadol… Draka a anjela vtiahlo do toho lúča a rozpustili sa v ňom a potom sme už neboli lúč, ale len svetlo alebo nejaká vlna, frekvencia či čo… Bol to úžasný pocit. Ako keď som sa kedysi “vyliala” z tela a Gabriel ma musel doňho napchávať, ale teraz ma nikto nenapchával späť, proste sme boli… Mala som pocit, že ležím na chrbte a že moja chrbtica sa rozpustila a neexistuje, že je len energia alebo že všetko je moja chrbtica a ja som len nejaká taká vonkajšia obálka celého vesmíru… Dostávala som vnemy odvšade, bolo ich veľa a nezaujímali ma, proste som bola… Neviem to opísať.

A navyše sa mi nejako obnovuje vizuálny kanál – začínam dostávať rôzne obrazy. Nie sú to obrazy, aké vidím očami, len hra farieb a dymovitých tvarov za zatvorenými viečkami, z ktorej sa vynárajú a zanikajú rôzne formy. Na to, čo čo znamená, musím dôjsť sama.

Zmenilo sa moje “anjelske údolie”:

Videla som, že sa nejako zmenilo. Niečo sa cezeň hadilo. Nemala som farebný vnem, tak som nevedela povedať, či rieka alebo cesta, ale prvá ma napadla rieka. Nejako som to vzala na vedomie a neskúmala. … Videla som, že to je rieka, čo tam pribudlo, a Gabriel mi povedal, že to bude pre mňa cesta údolím. Videla som veľmi jasný obraz člna, ako sa pohupuje na vode pri západe slnka. Lenže problém bol, že rieka tiekla z druhej strany ku mne… Tak som vyhlásila, že to bude poriadna fuška, ak mám veslovať proti prúdu. A napadlo ma, že ak ten čln musím ťahať so sebou, tak pôjdem po brehu ako burlak s povrazom cez plece a čln potiahnem za sebou. E-ej-uch-nem… 😕

Gabriel povedal, že načo mi bude čln, keď už viem po vode chodiť. Už sme dvakrát takto chodili, takže to môžem použiť znova. Čudovala som sa, prečo som potom mala obraz toho člna, ale teraz mi to dochádza – bije sa vo mne hmotné a mimohmotné vedomie. Problémy ešte stále riešim “hmotne”, hoci už mám mimohmotné nástroje…

August: Nevraživosť

Človek: Založila som blog Gaia Talks. Proste na Angeláriu som sa už necítila dosť dobre, môj štýl channelovania a môj záujem sú dosť odlišné od štýlu a záujmu ostatných a tak som si povedala, že sa vyhrám s možnosťami grafiky a urobím blog, ktorý bude ukazovať tú krásu Zeme a života, ktorú vnímam ja. Ovšem štart bol dosť pošmúrny: Gabriel desil nejakými koncosvetovými proroctvami, akoby nás potreboval nakopnúť, nech sa už hýbeme.

Stávam sa obeťou psychického útoku:

Pýtala som sa ho, čo to so mnou je, či na mňa nelezie nejaká choroba, ale povedal, že nie; vraj ide o silný útok. Zaprotestovala som, že načo mi je Hunab Ku, keď ma nechráni, ale povedal, že chráni, že ten útok je taký silný, že som to napriek Hunab Ku musela spozorovať. Hovoril o cielenom útoku spojenými silami. Pýtala som sa, kto útočí. Povedal mi to. Nejako mi to nejde dokopy, nechápem, prečo by na mňa mal niekto útočiť, ale varoval ma, že to trvá už niekoľko dní. A že príčinou je reakcia ľudí na mňa. Neviem, akých ľudí. Nerozumiem tomu. Ale Gabriel obvykle nekecá, tak to beriem ako to, čo povedal. Pýtala som sa, či medzi útočiacimi nie je niekto, koho mám za priateľa. Najprv povedal, že nie, potom keď mi hovoril konkrétne osoby, povedal, že jedna je ťažká, lebo je “priateľ”. Našťastie som zabudla, o koho išlo. Boh s nimi. Dnes si dám labradorit. Alebo budem celkom zlomyseľná a dám si lapis. Heh, myslím, že budem celkom zlomyseľná a zlomyseľnejšia. Dám si dva. 😆

No a pred chvíľou ma to s tým útokom naštvalo a na pupok som si nalepila labradorit a nad srdce som si zavesila lapis. Chcela som ho nad solár, ale mám len retiazku, ktorá ho dá nad srdce, alebo retiazku, ktorá ho dá nad pupok. Tak nad tým srdcom sa mi to zdalo lepšie, nech nemám na pupku overkill.

A výsledok? Do 10 minút sa mi uľavilo. Pohoda.

Keď som zisťovala o pár dní, tak útok bol už ukončený:

Potvrdil, že útok už netrvá. Prečo? Boli to tie kamene? Bol ukončený. Kým? Tebou? Cassielom. Takže Drak sa o Draka ešte stále stará. Odpúšťam mu jeho “testovanie”; dúfam, že nakopol zopár prdeliek.

Zakrátko sa na eldhwen blogu objavuje článok, v ktorom ma obviňujú z čiernej mágie – a ako dôkaz uvádzajú SRT. Konečne otvorený útok! 😀 Tak som sa do toho pustila a povedala som, čo si o tom myslím. Som rada, že som sa svoje SRT učila u niekoho iného! V prvom momente som však aj tak chytila paniku, aké spoľahlivé môže byť celé SRT, keď tvrdí niečo podobné, ale potom som pochopila, že aj ja keď chcem, tak mi kyvadlo presne ukáže to, čo chcem.

Dostávam dovolenie liečiť pomocou reiki. Zobúdza sa mi ľavé oko.

Drak: Gabriel mi naordinoval zbaviť sa nevraživosti:

Dobre. Som nevraživá voči ľuďom, ktorým ich videnie sveta neumožňuje vidieť vlastné chyby a očakávajú od okolia, že ich bude vidieť rovnako. Tak?
Áno. Nie jednoduchosť v myslení, nie lokálna slepota voči niečomu, ale očakávanie, že okolie im ich obraz nenaruší. Tvrdošijné popieranie všetkého, čo by ho mohlo narušiť.
A tak narúšam.
Dokonale.
Čo s takýmito ľuďmi? Ja ich nevyhľadávam, a napriek tomu ich priťahujem ako sirup osy.
Pretože si ten jeden ostrov, ktorý odmieta prijať ich videnie veci.
No, keď ja dokážem kašlať na nich, prečo nedokážu oni kašlať na mňa?
Pretože ty nepotrebuješ, aby boli veci podľa tvojej predstavy. Oni áno.
Za každú cenu?
To si musia vyriešiť sami so sebou. Povedal som ti, že máš našu ochranu. A všetko ostatné ťa nemusí zaujímať. Kto čo urobí, povie, pomyslí si – zostáva to s ním a on sa bude s tým musieť vnútorne vysporiadať. A keď zdanlivo vyvážený človek vovnútri cíti voči tebe nevraživosť, tak ho to rozožiera o to viac, že nevraživosť je presne ten pocit, ktorý na sebe neznesie. Ktorý skrýva pred tými druhými. Už som ti hovoril: Melike.
Kašlem na Melike. Už sa jej nebojím. Ak sa do mňa pustí, mám zuby a pazúry.
A už je to zasa o nevraživosti… Nepustí sa do teba. Prečo by sa mala? Nič z toho nezíska. Ty predsa nezačneš produkovať negativitu. Dáš niekomu po papuli – a keď tam nikto iný nebude, dáš po papuli Melike, a keď nedosiahneš na Melike, dáš po papuli sebe. A tým to pre teba zhasne. To pre Melike nie je želaná situácia. Melike potrebuje trápenie, rozjímanie, hĺbanie, spochybňovanie, emócie, poryvy. Jediný poryv u teba je poryv tvojej ruky. Melike sa báť nemusíš.
Hepi. Nebolo to príjemné stretnutie.
Ani pre ňu.
Heeeej? Vyrobila som tej energetickej beštii nejakú traumičku?
„Energetická beštia“ je nevraživosť.
Dobre, ale hovoril si, že oni cítia nevraživosť voči mne a to je pôda pre Melike. A ja cítim nevraživosť – a nie je to pôda pre Melike?
Tvoja nevraživosť sa netýka sebavnímania. Tvoja nevraživosť sa týka situácie, kde nevieš spôsobiť videnie. Tá pominie, len čo pominie situácia.
Tak potom ale prečo sa jej potrebujem zbavovať?
Pretože to žerie priveľa energie.

Anjel: Premena na energetickej úrovni pokračuje a niekedy je dosť drsná:

Niekde medzi druhou a treťou piesňou som mala nejakú víziu. Stála som na lúke, žltej a vysušenej. Naľavo stála Tina, napravo odo mňa Miro. Pred nami niekto utekal. Vedela som, že je zlosyn a neslobodno mu dovoliť utiecť. Počula som sama seba, ako vrčím ako nejaké divé zviera, hoci som bola človek (v dlhej košeli alebo šatách). Odrazu som len zdrapila Tinu a Mira za ruky, brala som z nich energiu a premietla som svoje vnútro pred seba na lúku a shapeshiftovala som do neho. Bola to nejaká veľká mačka, levica alebo tiger. Bežala som ako ďas, boli to hladké, kĺzavé pohyby. moje veľké huňaté laby predo mnou rozrážali vzduch a dopadali na zem, bol to nesmierne ladný a celkom bez námahy pohyb… Ten chlapík, čo utekal, bol nejaký tmavší, možno černoch. Skočila som mu prednými labami na chrbát v okamihu, kedy si uvedomil, že niečo za ním beží. Zrazila som ho na zem. Stála som mu prednými labami na pleciach a tlačila ho k zemi a potom som sklonila hlavu a zlomila mu zubami väz. Potom sa to zviera vrátilo ku mne a Tine a Mirovi a vtelilo sa späť do mňa a ja som ho vďačne prijala, pretože aj agresivita je niekedy potrebná a je lepšie, keď ju človek má, než keby bol bezbranný a vydaný napospas. Pustila som Tinu a Mira a oni sa z toho celkom rýchlo zotavili, že som im ubrala energiu.

Potom som sa Gabriela pýtala, či to bol nejaký zážitok z minulosti/budúcnosti alebo len moja predstava. Povedal, že predstava. Potvrdil, že bolo treba prijať ju do seba, že to bola časť zo mňa, za ktorú som odmietala prebrať zodpovednosť. Povedal, že ešte stále za ňu nepreberám zodpovednosť, ale už ju nepopieram. Moja veľká huňatá cica, čo ľuďom láme väzy. Zlým ľuďom. Mňau.

Do môjho silového miesta pribudol nový prvok – alej:

Vybrala som sa na svoje silové miesto. Vliezla som do lesa, mala som aj ako-také záblesky pocitov, potom som vyliezla na svoju čistinku – a čistinky nikde… Predo mnou bola alej, presvetlená zboku slnkom, už trochu v žltých farbách, a pozdĺž nej vysoké stromy s dlhými holými kmeňmi a hore s krásnymi košatými korunami, už trochu prezlátenými…

Najprv som tam len tak stála a bádala, že čo teraz, aj som mala cukanie nikam nejsť, aj som si povedala, že no a čo – a pustila som sa alejou. Bola hooodne dlhá. Všade naokolo bola krásna krajina, zelené lúky a polia, pokoj a mier a všade plno slnka… Už som bola zvedavá, kam to povedie. Myslela som, že na konci sa mi otvorí nejaké údolíčko ako malina… ale omyl! Všetko to končilo v bielej hmle. Zasa som zastala a začala rozjímať, či pôjdem ďalej, alebo sa vrátim… a pretože som to ja a “naspäť ani krok”, tak som šla ďalej. Nič som nevidela – vôbec nič. Ani pod nohy. Proste som išla a dúfala som, že tá hmla čoskoro prejde. Potom mi už bolo dlho kráčať, shapeshiftla som na labuť a začala som letieť. Odrazu hmla prestala, akoby to bol len obrovský oblak, a podo mnou sa otvorilo nádherné zelené údolie, nejaké osady, lesy, lúky, jazierko… lenže keby som bola išla po vlastných, tak sa parádne strepem! (To som si povedala v sne.)

Keď sa nič nedialo, vmyslela som sa späť na svoju čistinku.

Ale mám jednu vec, ktorú si neviem vysvetliť: mám dva obrazy z tej aleje, ako keby som ňou prešla až dvakrát, hoci si to nepamätám. V tom prvom boli stromy obrovsky vysoké, v tom druhom (ktorý je len zábleskom a neviem ho priradiť) boli stromy pomerne nízke, hoci obraz bol identický.

Začali ma učiť sťahovať si informácie z akaše. Ide to cez obrazy a ešte neviem dosť dobre interpretovať, ale keď som sa nalaďovala na pocity rôznych známych, viac-menej som ich mala správne. V daný okamih.

September: Postup do ďalšieho kola

Človek: Opúšťam svoj zhluk duší. Najprv som to chcela, potom som to nechcela ale rozkaz je rozkaz. 🙂 A až dnes, ako si pozerám staré záznamy, chápem, prečo k tomu došlo:

Začala som mať pocit, že ma zdržiavajú.
Nezdržiavajú ťa… Všetci riešite tie isté veci na rôznom stupni.
Čo riešim ja?
Ego.
No, a to si mi frflal, že sa s ním príliš páram!
Hej, a je to pravda. A napriek tomu ho budeš riešiť. Budeš ho riešiť tak dlho, až už nezostane nič, čo by bolo treba riešiť.
A v tom okamihu zomriem.
Nie. Zomrieš tesne predtým.
Takže egúšik ma ako téma bude sprevádzať naveky?
Len preto, že sa ho bojíš. Nechceš mu dovoliť prebrať kontrolu. Ale zabúdaš, že už žiadnu kontrolu prebrať nemôže… Už o ňom vieš a akceptuješ ho. Ak sa aj ozve, už to pre teba neznamená zlyhanie, ale len dočasnú indispozíciu.
Takže sa mám na ego vykašľať?
A dokážeš to?
To mi povedz ty!
Kým tak strašne chceš byť nejaká, hoci i dobrá, tak to pre teba vždy bude téma. Vždy budeš mať strach.
Viem, o tom sme hovorili. O dokonalosti.
Vravel som ti, že si dokonalá! Nie preto, že si, aká si – ale že si sa napriek všetkej svojej nedokonalosti dokázala prebojovať až k nám. Už o sebe prestaň pochybovať! Keby si nedokázala v sebe vybudiť tú najvyššiu možnú vibráciu, nebola by si sa dokázala skontaktovať s tou najvyššou možnou vibráciou.

Som svojhlavá aj teraz s tou skupinkou?
Nie. Oni ťa naozaj držia v koľaji, z ktorej chceš von. Ale to, že ťa v nej držia, znamená, že v nej ešte musíš zostať – inak by ťa už neudržali. Odchod nie je riešenie. Keď nadíde čas odísť, tak sa situácia jednoducho zmení tak, že za sebou zavrieš dvere a táto kapitola skončí. Ale zatiaľ si v koľaji a musíš sa v nej trápiť.
Je to tým, že mám niečo nespracované?
Nie, je to tvojou funkciou. Oni rastú sami od seba, ale potrebujú ťa, aby si ich chránila.
Pred čím?
Pred čímkoľvek, čo príde. Nemusíš byť ich priateľ ani spovedník. Jednoducho musíš nastúpiť v tom okamihu, keď ťa budú potrebovať, a urobiť potrebné. Bez ohľadu na to, či ich máš rada alebo nie.

Potom sa mi jedného dňa objavili v dlaniach Dávidove hviezdy (dodnes neviem, čo to znamenalo) a dostala som pokyn opustiť svoj zhluk duší.

Začali mi denne chodiť citáty od Miguela Ruiza. Aby som nimi nezahltila svoj blog, vytvorila som nový blog Toltécke múdrosti. Ten názov nie je môj, ten som “štípla”, ani som si to neuvedomila.

Lekárske vyšetrenia ukázali, že moje ľadvinové kamene, ktoré kričali po noži chirurga, zmizli. Asi to spôsobili tie ruky prikladané na ľadviny po žam žungu. Jednoducho sa rozpustili… 🙂 Hepi.

Drak: Chápem, že už nikdy nebudem hrýzť. Chýba mi to, cítim sa bezbranná, ale súčasne aj veľmi príjemne. Nemusím dávať pozor, nemusím kontrolovať, nemusím sa brániť. Chápem, že moja energia transmutuje ako prvá – do človeka. A potom ten človek v niektorom bode transmutuje do anjela. Prajem mu to – zachovávam si svoje vedomie, ale človek povedal, že ma má rád. Povedal, že ma potrebuje. Tak ostanem pri ňom. Spolu to zvládneme.

Anjel: Počas žam žungu sa mi začala aktivovať merkaba. Cítim prietok energie a v uzavretej miestnosti mi fučí do tváre – a niekedy každú chvíľu z iného smeru.

Gabriel signalizuje, že som sa dostala už pomerne ďaleko:

Čokoľvek urobíš, poučíš sa a zmúdrieš.
Si si istý?
Som. To je jediná vec, ktorou si u teba sme istí. Možno to bude chvíľku trvať, ale vždy to dopadne rovnako. Poučíš sa a prídeš späť. Nemôžeš inak. Vibruješ na mojej dĺžke.
Náročky? Urobili ste to vy?
Urobila si to ty. Preto si dokonalá, rozumieš? Urobila si čosi, čo robíme obvykle len my. Nasilu si sa nastavila na istú vibráciu a vydržala si v nej, až kým sa nestala tvojou primárnou vibráciou. Si tvrdohlavá ako mulica.
A ja som si vždy myslela, že nemám nijakú vôľu…
To je len iné slovo pre svojhlavosť. Možno som zlomyseľný, ale tvoja vôľa sa dobre zrazila s Otcovou vôľou… Našťastie, dopadlo to tak, ako to dopadlo, a ty si dostala rozum. Prečo si myslíš, že si sa toľko trápila? Len preto, že si odmietala pripustiť našu pravdu. Nechcela si nás nechať vyhrať. Robila si si tým sama zle – a niekde vnútri si to vedela, len si nebola schopná to pripustiť. Vždy sme ťa museli zraziť na kolená, aby si sa nebola schopná pohnúť skôr, než si pripustíš našu pravdu. Nebol to príjemný postup. Málokedy sme nútení tak ostro niekomu vnucovať našu vôľu.
Tak prečo ste to robili?
Lebo si povedala kedysi Otcovi, že nás chceš. Pretože videl, že nás skutočne chceš. Pretože videl, že si viac ako len človek, viac ako len duša.
Ako je to možné?
No, si svojhlavá duša.

Október: Zmierenie so svetom

Človek: Začala som rekapitulovať cez sny. A nejako som sa dostala do zmierlivej nálady a začínam mať celkom rada celé ľudstvo. Ešte sa z času na čas dokážem dobre dohriať, ale moja prvotná reakcia je vďačnosť za to, že sú. Pre túto vďačnosť zatiaľ nemám nijaký dôvod, ale ono sa to spraví. 😛

Ozval sa Nrayn a chvíľu sme sa dokázali rozprávať ako ľudia – ale len chvíľu. Aj to sa spraví.

Spúšťam novú skupinku, ale neviažem sa na ňu. Ak sa zasa naviažem, budem musieť odísť. Takže tentokrát je to len také nezáväzné fórum, ak niekto cíti potrebu robiť duševný striptíz.

Začínam vidieť. Počas žam žungu viem stiahnuť informácie o energii ľudí. Videla som svoju vlastnú. Je premenlivá – niekedy jednoduchá, niekedy dvojitá. Gabriel vraví, že to spôsobili oni. Weitermachen. 🙂

Pozerala som aj energiu ostatných mojich nových a potom som s Gabrielom vyhodnocovala tie obrazy, čo som dostala:

Pýtala som sa na tie posledné vízie – či to, čo som videla u A a mňa, znamená, že sme portály. Povedal, že hej, a že ak B na sebe “hodne popracuje”, tak aj on bude portál. C že je cestovateľ. Pýtala som sa na rozdiely. Portál môže hocikam, kam si zmyslí, a cestovateľ takisto. Chvíľu som nechápala, ale potom som sa spýtala, či je to v tom, že portál môže vziať so sebou niekoho a cestovateľ chodí stále sám… Gabriel prisvedčil.

Stála som. Tentokrát ak chcem cítiť energiu, musím už do hlbšieho podrepu. Už aj napriek pohybom ju cítim po celý čas až do hlavy. A dnes poobede ma niečo s čakrami napadlo, že koreňová je Zem, sakrálna je Mesiac a solár je Slnko, že srdcová je emocionálna energia, hrdelná je vôľová energia, čelová je mentálna energia a korunná je vnútorné ticho. Začínam byť geniálna. 🙂

Na záver mesiaca ma prišli pozrieť Tina a Saška a bolo veselo.

Drak: Nebolo ma treba. Driemem. Človek to zatiaľ “válí” celkom schopne. 🙂

Anjel: Na mojej čistinke sa objavila alej. Keď som sa na ňu pýtala, dozvedela som sa, že je to moja posledná možnosť opustiť dohodu s anjelmi. Alej tam vydržala asi týždeň a potom zmizla. Mohla zmiznúť trebárs aj hneď; ja sa už späť nikdy nevrátim. 🙂

Začínam mať rôzne schopnosti. Vôbec ich neovládam, ale hrozne ma bavia:

Dnes po večeri, ako som pozerala telku (pri večeri som si vzala tie antialergiká) som odrazu mala pocit rozštiepenia pozornosti. Pozerala som telku a súčasne som sedela v nejakom malom mestečku v kaviarničke na chodníku a okolo mňa bol lenivý život a ľudia na mňa pozerali, lebo som bola cudzinka, a boli náramne priateľskí. Také nejaké “oňuchávanie”, lenivá neskoroletná atmosféra, teplo (krátke rukávy) a pohoda, slnko svietilo. Neviem, kde to bolo, kontúry boli pravouhlé a ten čas mi nejako nepasuje k ničomu, trochu mi chodí po rozume stredná alebo južná Amerika, ale zas tam by bola asi jar, ja fakt neviem… Možno severná Afrika.

Tá lenivá atmosféra sa preniesla aj na mňa. Cítim sa, ako keď si vezmem tie miešané prášky proti migréne – uvoľnená a duchom niekde celkom inde. Ale ten dvojitý vnem, kedy som videla telku a slnkom zaliatu ulicu, bol fajn.

Jo, a ešte maličká informácia na margo. Vidím. Dnes som si to uvedomila. Vidím už dávno – bez videnia. Je to presne jak ten Gabriel povedal. Ja ho baštím!

November: Potreba odstupu

Človek: Prestala som čítať Castanedu. Potrebujem odstup. Ale don Juan sa ma aj tak nevzdal a pomáha mi pracovať na sebe. Keď so mnou nemôže hovoriť cez knižku, sníva sa mi. Pomáha mi ošetrovať nejaké nevhodné presvedčenia, väčšinou súvisia s pocitom bezmocnosti.

Pomocou mantier vypínam vnútorný monológ. Potom si urobím mantru na zrušenie dnešného videnia sveta. Pokúsim sa rozbiť kotviaci bod na mnoho kotviacich bodov a vysvietiť všetky svoje vlákna tak ako starí bosoráci. Zo mňa proste rozumný tolték nikdy nebude. 😦

Merkaba začína odpisovať elektrospotrebiče a žiarovky v mojom okolí.

Pokračujem rekapituláciami v sne.

S anjelským dovolením som začala zasväcovať do reiki. Kombinujem Usui a Hunab Ku, pretože to Hunab Ku odovzdávam ďalej automaticky – nemôžem s tým nič urobiť. Tak to robím aspoň poriadne.

Drak: Človek to zvláda. Driemem. Bojuje ako ďas. Zatiaľ ma netreba. Niet koho pohrýzť.

Anjel: Gaia mi pomáha zosilniť svoju dôveru v nich.

Potom som však mala taký zlý pocit. Nie som zvyknutá ručne písať a zdalo sa mi to také… iné… Po chvíli som si zakryla oči, schúlila som sa a volala som znova Gaiu. Za očami sa mi urobilo čosi ako tunel. Odrazu ma napadlo, že je to oko.

Gaia mi to potvrdila. Povedala, že mám doňho skočiť, pretože som chaosila a nevedela som, čo urobiť.

Tak som sa doňho nechala po hlave padnúť. Bolo to ako pád do ničoho, ale odrazu ma Gaia zachytila za ruku a postavila na nohy. Myslím, že mi predviedla, ako môžem získať doveru.

December: Mierumilovný koniec

Človek: Fyzicky som odpísaná, s tým stresom som to jednoznačne prehnala, ale vnútorne sa cítim dobre. Len nervy so mnou hrajú a ADD sa mi zhoršilo tak, že by som najradšej v kuse poskakovala. Budem musieť v januári pracovať na polovičný pohon.

Znova som začala čítať Castanedu. A podarilo sa mi asi nájsť siedmu bránu snívania. 🙂

Drak: Človek to zvláda. Driemem. Zobúdzam sa len vtedy, keď človek nevládze a vypovedajú mu nervy. Vtedy mu urobím pevnú chrbtovú kosť a to je všetko. Ľudia sú takí zraniteľní… ale tento môj človek je z granitu.

Anjel: Nikam som nechodila, kým toho bolo toľko… a za ten čas moja čistinka nejako vysivela, tak som ju musela energeticky vyšpičkovať. Ale už som začala chodiť priamo, nie cez les. Z času na čas keď sa sústredím na les, vezme ma to priamo k pníku. A keď nevládzem, párkrát ma Gabriel prišiel vytiahnuť z tela.

Keď stojím žam žung, moje telo cíti potrebu robiť nové pohyby. Doteraz som tomu bránila, ale už nebudem. Uvidíme, kam ma to vezme najbližšie.

Cez Vianoce som chcela toho toľko urobiť… Nakoniec som neurobila nič, ale aspoň som chytila zasa chuť pokračovať s Castanedom. Don Juan môže zasa hovoriť so mnou cez riadky knihy. 🙂

…

Tak, to by sme mali… Hlavička doľava a precítiť celý rok. Nádych: “Energie, ktoré som z týchto udalostí zatiaľ nevybrala späť – teraz si vás nárokujem. Nasávam vašu emocionalitu…” Hlavička do stredu, zadržať dych: “…a transmutujem vás…” Hlavička doprava a hlboký, úprimný a nenásilný výdych: “…na porozumenie pre situácie a ľudí a vzájomné súvislosti.”

Yesssss! 😎

A 2011?

Každý raz prechod medzi rokmi zvládam s nejakou obľúbenou pesničkou, niečím, čo sa mi ukorení v hlave a nie a nie to stadiaľ dostať. Len tento rok nič… Uvedomila som si to dnes ráno a začala som aspoň trochu poriadnejšie 😛 počúvať rádio… a tak tretia-štvrtá, čo po tomto zistení prišla, so mnou okamžite zarezonovala… 🙂 Je to pieseň, ktorú poznám už roky a mám ju rada, hlavne preto, že mám rada ten mužský hlas, ktorý ju spieva (a ešte radšej ho mám v pesničke Just Around the Corner; tu ho dosť málo počuť). Lenže tým, že som bola vysadená na hľadanie pesničky pre 2011, začala som tentokrát počúvať aj slová… 🙂

Mám svoju pesničku. Je o mne a mojej “dohode” s anjelmi – poslednej dohode, ktorú na tomto svete ešte držím 🙂 :

If I laid down my love
To come to your defense
Would you worry for me
With a pain in your chest?
Could I rely on your faith to be strong
To pick me back up and to push me along?
Tell me

You’ll be there in my hour of need
You won’t turn me away
Help me out of the life I lead
Remember the promise you made
Remember the promise you made

If I gave you my soul
For the peace of your mind
Would you carry me with you
To the far edge of time?
Could you understand if you found me untrue
Would we become one, or divided in two
Please tell me

You’ll be there in my hour of need
You won’t turn me away
Help me out of the life I lead
Remember the promise you made
Remember the promise you made

Could I rely on your faith to be strong
To pick me back up and to push me along
Please tell me

You’ll be there in my hour of need
You won’t turn me away
Help me out of the life I lead
Remember the promise you made
Remember the promise you made