Transdimenzionálne bytosti, UFO a celý ten špás

gods gladiatorsTak, prehrýzli sme sa kapitolou 8 až na posledný odsek. Tam začneme a prejdeme na kapitolu 9, ktorá bude z môjho pohľadu “vlažná”. (Veď tiež nemusím milovať všetko, čo taký Stuart Wilde napíše, ta ňe? 😉 )

Ku koncu 8. kapitoly sa pozornosť Wildea stočila na transdimenzionálne bytosti:

Sú súčasťou éterického poľa okolo Zeme a existujú v jeho Guli (asi “Sne planéty”) presne tak, ako aj my. Ich hlavným záujmom je rovnako kontrola.

A obohatení o túto charakteristiku sa posúvame do kapitoly 9: Čítať ďalej

Buď svedkom, nie sudcom

bud svedkomDnes som mala znova “náhodné stretnutie” s Melike. (Aké tam “náhodné”. Proste Melike zas raz šla okolo a ja som zasa mala v sebe čosi nevysporiadané, tak som to schytala v plnej nádhere.) Od samého začiatku som sa zachytila a postavila do roly pozorovateľa, ale to, čo som videla, tiež nebolo príjemné… Zasa raz sa vo mne pohli emócie. Hlúpe, zbytočné. Ale moje. 😕

A tak som si povedala, že dnes sa vyhnem hlbokomyseľným (a siahodlhým) úvahám a hodím si len nejaký citátik. A urýchlene dočítam ďalšiu kapitolu Ruiza, aby som vedela zaškatuľkovať, čo sa vo mne deje… Nie že by to pomohlo, ale aspoň budem mať lepší pocit, že som na sebe predsa len nejako popracovala. 😛

Útes pomáha vlnám trieštiť sa

utes v pribojiDávam sem niečo, čo som dostala ako veľmi pekný a poetický obraz od Gaie a odvtedy mi nejde z hlavy 🙂 . Z denníka:

Včera večer som sa pokúšala o spojenie – bezúspešne. Dnes ráno presne to isté. Najprv som mala vôbec problém vyladiť sa, nakoniec (keď prestalo hrať rádio) som pocítila, že mám napojenie. Volala som Gabriela – nič. Volala som Otca – nič. Nakoniec mi napadlo zavolať Gaiu – a vtedy som dostala kontakt.

Myslím, že som bola dosť rozhodená. Viem, že sme sedeli pri mojom pníku, opierali sa oň chrbtami, ja som sa jej stúlila na lone a objala jej kolená a ona sa smiala, že jej nemám polámať nohy. Bavili sme sa o všeličom, takže skúsim len zhrnúť: Čítať ďalej

O energii zvanej Melike alebo "prskajúca bytosť"

Priznám sa, keď mi Gabriel pred časom začal rozprávať o Melike (prvýkrát ju spomenul 5.4.2010 a potom ešte raz a podrobnejšie koncom apríla), ešte som k tomu pristupovala všelijako. Ja som ten typ človeka, čo si každú prkotinu pre istotu overí aj trikrát, len aby mal istotu, že to nie je jeho bujná fantázia. Síce som v tom čase už mala osobnú skúsenosť s Melike (november minulého roku) a asi mesiac predtým, než ju spomenul, som ju aj zahliadla pri čítaní mailu od istej osoby: Čítať ďalej

Gabriel na Porsche a dvaja negatívci

25.4.2010, 15:50 channeling s Gabrielom:

Bola som na záhrade a vychutnávala som si idylu. Bolo teplúčko, slnko svietilo, vtáky štebotali ako divé, okolo mňa poletovali drozdy a dobreže si mi nesadli na hlavu… mucha mi lozila po nohe… Tak som sa spýtala Gabriela, ako vníma svet on – či tak, ako ja: tvary, farby, vône, bytosti… Povedal, že nie, že ani cez moje oči.
Tak som sa spýtala, ako ho teda vníma on. AKO VIBRACIU.
Pýtala som sa, či je táto vibrácia príjemná. BUDE PRIJEMNA.
A ako vníma svet cez svoje ľudské životy? Tak, ako ja? ANO.
A páči sa mu taký svet? CIASTOCNE .
Môžem sa ťa dnes pýtať na Melike a Lunkoteopmoniho? Na negatívne vibrácie?
UZ SME O NICH HOVORILI
To hej, ale ja neviem rozlíšiť, čo sú tvoje myšlienky a čo moje fantázie. Čítať ďalej