Tento citát som dostala mailom od Martina Zrníka a myslím, že patrí Dr. Edwardovi Bachovi, ale nie som si istá… Nuž čo, múdre slová sú múdre slová nezávisle od toho, z čích úst vychádzajú 🙂 :

“Choroba nie je ani krutosť ani trest, ale oprava, nástroj, ktorým si naša vlastná duša poslúžila, aby poukázala na naše chyby a aby nás zadržala pred ešte väčšími omylmi, ktoré by urobili ešte väčšie škody a aby nás zaviedla späť na cestu pravdy a svetla.”

Ja už som sa dopočula hodne divokých teórií o mojej chorobe. Jedna z nich bola, že je to boží trest za to, že sa zaoberám ezoterikou… 😛 Najprv ma to poburovalo, ale potom som si uvedomila, že ľudia sú všelijakí a keď je niekto na úrovni, kedy sa na chorobu pozerá takto, je to preňho “ekologické” – z nejakého dôvodu je preňho dobré vidieť chorobu ako trest boží.

Pojem ekologičnosť pochádza zasa z môjho milovaného neurolingvistického programovania. Hovorí, že každé naše správanie, aj to sebazničujúce, nám niečo prináša, inak by sme ho nerobili – teda je pre nás z istého pohľadu “ekologické”. Poznala som jednu ženu, čo sa nemohla zamestnať, hoci bola chytrá a šikovná, ale vyzerala ako zanedbaná bezdomovkyňa. Dlho som sa snažila doviesť ju k tomu, aby urobila niečo so svojím zovňajkom – až potom som sa jedného dňa dozvedela, že má muža o 20 rokov staršieho, chorého a žijúceho v obave, že ho opustí. Keďže postavila svoje manželstvo vyššie ako svoju sebarealizáciu, bolo pre ňu ekologické vyzerať ako zanedbaná bezdomovkyňa – udržiavala tým manžela v kľude a lepšom zdravotnom stave.

Aj v Castanedovi som našla, ako nazerá don Juan na chorobu:

“Neexistujú choroby… Existuje len opúšťanie sa.”

Tento citát som našla až pred mesiacom, ale zachovala som sa podľa neho už pred štyrmi rokmi – a asi aj preto ešte stále žijem. 🙂 Pamätám si, ako som sa odmietla v duchu zapodievať vlastným “rozsudkom smrti” (lekári mi dávali tri mesiace) a povedala som si, že odteraz idem sériou malých krokov – vždy jeden krok v čase. A potom uvidíme, či sa niečo zmení alebo nie – a urobíme ďalší krok.

🙂 Odvtedy som sa nezastavila. Každý deň jeden krok.

Kedysi nás na vedeckom komunizme 🙂 učili, že vojna je len pokračovanie politiky inými prostriedkami. No a choroba je len pokračovanie zdravia inými prostriedkami. 🙂 A zdravie je len pokračovanie choroby zas inými prostriedkami… 🙂 Všetko sú to dočasné stavy existencie hmoty. A ako stavy sú zmeniteľné.

Pridávam mantru, ktorú som si spievala v nemocnici. Použila som ju na odovzdanie svojho osudu Gaii a “vystúpenie sa z cesty” – prijatie hocičoho, čo má prísť. 🙂

…

Deborah Van Dyke – Gayatri Mantra

Om búr búva sváha
Tat savitúr varénjam
Bargó devasjá dimáhi
Dijójóná pračodáját