Malý exkurz do “pamäti tela” :-)

Pred pár dňami sme šli do Carrefouru do lekárne po lieky. Ako som vystúpila na parkovisku, zachytila som slabú vôňu konského hnoja (môj kolega ju necítil, keď som sa ho spýtala). V tom okamihu ma to prenieslo späť do detstva, do andrássyovského ovocného sadu, kde sme sedeli na obecných slivkách a ako kobylky požierali všetko, na čo sme dosiahli, a dole na lúke sa pásli kone. 🙂 Krásny pocit – kľud, nadčasovosť, mier v duši, pohoda. 🙂

Ledva som prišla k počítaču, našla som upozornenie na nový článok od Petra Sasína z oblasti NLP. Na druhý deň som si ho išla pozrieť a čo som tam našla? Toto 😛 : Čítať ďalej

Čo robiť, keď sme zaviazli?

Tim Tarango mi poslal newsletter, ktorý ma nasmeroval na novú tému – čo robiť, keď máme pocit “zavrznutia” a nehýbeme sa ďalej:

Nedávno som písal o svojom odvážnom rozhodnutí opustiť zamestnanie a venovať sa svojej vášni pred štyrmi rokmi… Aj keď to bolo drsné rozhodnutie, bol som pri ňom absolútne kongruentný.

Dôvod, pre ktorý som toľko svojej novej ceste dôveroval, spočíval v tom, že som si prešiel jednu NLP-techniku na vyriešenie vnútorných konfliktov, ktorá sa volá “integrácia častí”. Čítať ďalej

Byť človekom #4: Lekcie sa opakujú… ochota

Pokračujeme ďalšou súčasťou štvrtého pravidla “Byť človekom”. Tentokrát ide o ochotu.

“Život nevyžaduje, aby sme boli najlepší – len aby sme konali najlepšie, ako vieme.” — H. Jackson Brown, Jr.

Ak sa chceme zmeniť, kľúčová je skutočná ochota, vôľa zmeniť sa. A ak sa chceme niekedy vyhrabať z opakovaných správaní, ktoré nás obmedzujú, musíme najprv objaviť vzorce, ktoré nás v nich držia – a až potom sa ich môžeme začať zbavovať. Čítať ďalej

Maľujeme svoje strachy a fóbie na ružovo – zmenami submodalít

Ako viete, v čo veríte a v čo nie alebo koho máte radi a koho nie? Ako viete, že máte z nejakej situácie alebo spomienky strach, alebo naopak je pre vás príjemná? Ako a čo vidíte a cítite, ak si na nejakú príjemnú alebo nepríjemnú situáciu spomeniete?

Odlišné druhy viery alebo skúseností kódujeme do rôznych submodalít, teda jemných rozlíšení reprezentačných systémov na základe zmyslov. Napríklad pri fóbiách – raz sme sa pri stretnutí s hadom cítili veľmi nepríjemne, spanikárili sme a to stačilo na to, aby sme to mali zakódované.

Zmeny submodalít môžu práve pomôcť prekonať rôzne zlozvyky, strachy alebo fóbie. Ja som sa vrhla na túto techniku s cieľom zbaviť sa nadobudnutého strachu pri potápaní, keď som prišla pri ponore o kyslík a ledva som prežila. Ten strach nie je len zdravý rešpekt vďaka pudu sebazáchovy, ale skutočná panika, ktorá ma prepadla pri opätovnom ponore po roku. Pre mňa veľmi nepríjemná vec, keďže ma potápanie veľmi bavilo a chýba mi. Takže ako na to cez zmenu submodalít? A čo to vlastne submodality sú? Čítať ďalej

Život bez ľútosti

Tieto úvahy mi prišli cez newsletter Jima McElweeho z Unexplainable Store. Je to sprievodný text k jeho terapii na odstránenie ľútosti.

Čo je to ľútosť a prečo ju cítime?

Ľútosť je sama o sebe zmes dvoch pocitov – strachu a smútku. Je to strach z niečoho, čo sa nám udialo a nad čím nemáme kontrolu a strach z toho, že by sa daná vec mohla prihodiť znova. Ak si o nejakej minulej udalosti myslíte, že by ste boli radi, keby sa nebola vôbec stala, a myslievate na ňu častejšie, ako vám je milé, tak patríte k ľuďom, čo žijú s chronickou ľútosťou.

Predstavte si, ako by to vyzeralo vo vašom živote, keby váš rozum dokázal vysporiadať všetky tie pocity, čo vás trápia. Keby ste šli spať a ničoho by ste sa nebáli, keby ste sa ráno zobúdzali s tým, že nič nehrozí. Čítať ďalej

Prebrať za seba plnú zodpovednosť – základné tézy NLP

K NLP (neurolingvistickému programovaniu) som sa dostala doslova ako slepá kura k zrnu. Majiteľ našej firmy nebol celkom hepi z toho, ako sme sa nevedeli vyhrabať z červených čísel. Uvedomoval si, že príčiny môžu byť rôzne: buď zle odhadli správanie pre nich neznámeho trhu (na čo sme ich upozorňovali ešte pred založením firmy) alebo si do pozície manažmentu obsadil neschopákov. Tak sa rozhodol zistiť, ktorá verzia je tá správna. Naskytla sa možnosť poslať ma na firmený NLP-seminár. Vyslal tam aj svojho externého podnikového poradcu a lektorovi prikázal, aby z nás dvoch urobil pracovnú dvojicu. A tak kým ja som sa učila NLP, poradca ma skúmal. (Samozrejme, keďže som osoba od prírody naivná, netušila som ani fň. 😕 )

Neviem, či to poznáte – sú semináre, kde dostanete spústu materiálov, skriptá a cvičenia a keď odchádzate, síce ste sa veľa dozvedeli, ale v každodennom živote sa aj naďalej správate ako divá sviňa – rozrýpete všetko, na čo dosiahnete… 😦 A potom sú aj semináre, kde nedostanete ani papierik (okrem záverečného certifikátu), čudujete sa, ako to niekedy budete reprodukovať, ale keď za sebou zatvoríte dvere učebne, váš život sa poberie celkom novými koľajami… Odrazu svet vidíte v celkom inom svetle. Čítať ďalej

Ako nám oči pomôžu siahnuť na pamäť tela

Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:

Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.

V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation dáva Lujan Matus techniky na toto použitie, predovšetkým vzostupné a zostupné zízanie na rastliny, pričom zízanie privádza človeka späť do jeho stavu pôvodnosti.

A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej

Manipulácia vnímania cez presmerovanie pozornosti

Dostala som newsletter od Lujana Matusa s týmto článkom (je to voľné prerozprávanie, nie doslovný preklad):

Keď chcete vytvoriť účinnú ilúziu, potrebujete zavádzanie, teda presmerovanie pozornosti iným smerom.

Presmerovanie pozornosti vytvára konštrukt (v zmysle “umelú realitu”). Nitky úmyslu sú cestičky, ktoré vedú našu pozornosť na vopred vymedzené miesto. Je to, akoby tie cestičky boli vykolíkované a každý kolík obsahuje informáciu potrebnú na to, aby našu pozornosť nasmeroval určitým (želaným) smerom. Len čo sme takéto miesto vytvorili (“miesto” je to v prenesenom význame a môže sa týkať vskutku čohokoľvek – obrazu, predstavy, presvedčenia), opakovaným upozorňovaním ho upevňujeme a potom používame bežné zrkadlá a masky nášho sveta, aby sme cez ich asociácie vytvorili zdanie pravdivosti. Čítať ďalej

Nehovorte, že to nie je možné! (Bye-bye, autopilot!)

Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:

 „Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)

Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej

O chorobe

Tento citát som dostala mailom od Martina Zrníka a myslím, že patrí Dr. Edwardovi Bachovi, ale nie som si istá… Nuž čo, múdre slová sú múdre slová nezávisle od toho, z čích úst vychádzajú :-) :

“Choroba nie je ani krutosť ani trest, ale oprava, nástroj, ktorým si naša vlastná duša poslúžila, aby poukázala na naše chyby a aby nás zadržala pred ešte väčšími omylmi, ktoré by urobili ešte väčšie škody a aby nás zaviedla späť na cestu pravdy a svetla.” Čítať ďalej