Dve mysle v nás

Ďalší z výcucov Castanedu, z knihy The Active Side of Infinity. Tentokrát ide o niečo, čo nám možno lepšie pomôže pochopiť “tanec pred zrkadlom“.

V situácii, kedy don Juan na Castanedu tlačil, aby si začal vytvárať svoj vlastný album významných udalostí, chodil Castaneda so všelijakými nápadmi, z ktorých sa donovi Juanovi nijaký nepozdával, pretože všetky boli osobné zážitky a prežívania Castanedu. Castaneda napríklad tvrdil, že zo svojich zážitkov nevie vybrať tie podstatné, pretože všetko v jeho živote bolo podstatné a formovalo ho. A čím viac don Juan naňho tlačil, tým vzdorovitejšie sa držal svojho.

Don Juan mu povedal, aby sa ponoril do seba a uvažoval – a odrazu kdesi nejaký tichý hlások začal napovedať, že ten vzdor je hlúpy a kontraproduktívny a keby Castaneda nebol taký egomaniak, tak by nemal problém robiť to, čo mu don Juan vraví.

“To je hlas tvojej druhej mysle,” povedal mu vtedy don Juan.

Každý človek má dve mysle. Jedna je úplne naša a pripomína slabučký, tenučký hlások, ktorý nás vždy usmerní, upriami, orientuje. Tá druhá je cudzia inštalácia (nemôžem si pomôcť, tieto ITčkárske termíny mi nesmierne sedia 😀 ). Táto nám prináša konflikty, sebaspochybňovanie a sebaubezpečovanie, pochybnosti, beznádej.

Človek nie je od prírody malicherný a protirečivý. Malichernosť a protirečivosť sú skôr výsledkom večného konfliktu, ktorý nás sústavne ovplyvňuje ale ktorý si uvedomujú len bosoráci – konfliktu našich dvoch myslí.

Tá prvá je naša skutočná myseľ, produkt všetkych našich životných skúseností. Hovorí len zriedkavo, pretože bola porazená a vytesnená do polovedomia. Tá druhá, cudzia inštalácia, je myseľ, ktorú používame dennodenne pri všetkom, čo robíme.

Ak chceme vyriešiť konflikt medzi týmito dvoma mysľami, robíme to cez úmysel. Bosoráci privolávajú silu úmyslu tým, že nahlas povedia toto slovo: úmysel  (intent po anglicky). Úmysel  je sila, ktorá existuje nezávisle v Univerze. Keď bosoráci privolávajú úmysel, príde k nim a otvorí im cestu k dosiahnutiu toho, čo potrebujú dosiahnuť – a to znamená, že bosoráci vždy dosiahnu to, čo si predsavzali.

Bosoráci však úmysel  nezneužívajú na banality. Príde k nim len pri niečom, čo je abstraktné. To je “bezpečnostný ventil” pre bosorákov; inak by sa stali neznesiteľnými. Don Juan: “V tvojom prípade privolať úmysel na vyriešenie konfliktu medzi tvojimi dvoma mysľami alebo na to, aby si začal počuť svoj tichý vnútorný hlások, nie je malichernosť alebo kapric.”

Týchto perál je v knihe viac, ale zatiaľ (to som v polovici) tam nebolo viac k dvom mysliam. Napriek tomu mám pocit, že ten koncept nie je až taký abstraktný:

Dve mysle – duša a “ego”?

To, že máme svoju podstatu (“dušu”) a svoju nadstavbu (“ego”, hoci už začínam byť s týmto výrazom po niekoľkonásobných anjelských umóresneniach opatrnejšia 🙂 ), vieme. Vieme, že máme zmysly, schopné postihovať realitu, a filtre, ktoré nám obmedzujú to, čo z tej reality vnímame. O tom, ako tie filtre vznikajú, je toho dosť na Mračnej hore. No dobre, nestačí to na dizertáciu, ale pre bežnú odbočku na bosorácku cestičku je to možno až príliš podrobné. 🙂

Takže naše dve mysle vnímam ako to božské, s čím sme sa narodili, a to nadstavbové, čo sme si okolo toho vytvorili – náš výklad. Ak v nás prevláda ten výklad (a u väčšiny ľudí prevláda, pretože nevytvárať ho znamená nezapadnúť do spoločnosti a človek je zver skupinový), “tancujeme pred zrkadlom”. Alebo, ako tomu hovorím ja, i keď to nie je také výstižné ako Castaneda: stále sa riadime tým, čo si o nás myslia tí druhí.

Aj toto je vysvetlené na Mračnej hore. Všetky cesty vedú do Ríma. A keď na to isté poukazujú tak odlišné prístupy ako môj vlastný mozog, budhizmus, hermetizmus a toltékovia 😛 , tak to asi bude pravda. (Bolo by zaujímavé vedieť, čo si o tom myslia Védy. 😉 )

Úmysel je samostatná sila

Čo ma zaujalo viac a čo pre mňa bola celkom nová myšlienka, bola externalizácia úmyslu – je to sila, ktorá existuje “tam vonku” nezávisle od všetkého a môžeme si ju privolať. A vtedy ma napadli veci okolo enneagramu a troch energií: mentálna, emocionálna a vôľová (yachay, munay, llankay). Pamätáte? V mojej hlave sa úmysel  spojil s vôľovou energiou. Všetky tri dohromady tvoria Univerzum. Už dávnejšie som mala podozrenie, že to, čo castanedovci nazývajú “Orol”, je vlastne akaša alebo mentálna energia, pamäť Univerza. Vôľová by bola v castanedovčine potom úmysel  (a v nebosoráckom slovníku “anjeli”, teda podporné energie). Čo by bola emocionálna, na to ešte len musím prísť.

Zatiaľ sa mi môj pohľad pozdáva. 🙂 (Ako aj inak; je jediný, ktorý momentálne mám 😀 .)

Reklamy

One thought on “Dve mysle v nás

  1. asi trochu od veci a mozno nie.. ten posledny odstavec mi pripomenul moj nedavny sen, v ktorom som sa ocitol v autobuse, kde boli revizori.. oni vedeli, ze som cierny pasazier a chcem uist, ja som vedel ze su revizori.. jeden z nich mi povedal, ze som ako tieň orla, hned na to som isiel ku dveram a oslobodil sa tak, ze som sa silou vole vyplazil cez takmer zatvorene alebo zatvorene dvere.. ten tien orla mi po zobudeni vrtal v hlave, co my tym podvedomie chcelo povedat..

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.