K tejto úvahe ma inšpiroval Nrayn. Na komentár to bolo príliš dlhé a tak radšej využijem formu článku – ku ktorému sa dá komentovať a nemusíme mať filozofické diskusie pri celkom odlišnej téme.
Pri článku Meč na niti (hehe, aj vy to zakaždým prečítate inak? 😛 ) Nrayn napísal toto:
“Jedna z definícií Boha podľa Védskeho učenia definuje Boha sanskritským slovom, ktoré znamená, že Boh je Ten, Kto v plnej miere vlastní šesť základných vlastností. Je najmocnejší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší, najkrajší a vie najviac odriekať.
Ak je niekto, kto disponuje týmito šiestimi vlastnosťami v neobmedzenej miere, môžeme si byť istí, že je to Boh.”
Nrayn má celkom iné videnie sveta ako my. To však neznamená, že jeho videnie je správne alebo nesprávne – je len celkom odlišné od toho nášho. Toto som chcela povedať vopred, než začnem rozoberať, pretože – ako už asi tušíte – s Nraynom bytostne nesúhlasím… 🙂
Podľa Nrayna Boh je “Ten, Kto v plnej miere vlastní šesť základných vlastností. Je najmocnejší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší, najkrajší a vie najviac odriekať”.
Najmocnejší
Ako viem, že je niekto najmocnejší?
- Podľa toho, že nikto nedokáže viac ako on a tak sú všetci ostatní babravejší?
- Podľa toho, že ovláda všetkých ostatných, ktorí sú v porovnaní s ním bezmocní?
- Podľa toho, že mu všetci slúžia a nik neslúži niekomu inému?
- Čo vlastne znamená slovo “moc”? Sila? Schopnosť? Nadvláda? Sebapresadenie?
Tao Te Ťing (a zrejme aj iné zdroje, ale ja poznám tento) hovorí:
Jakto, že moře stalo se králem všech toků?
Protože leží níže než ony!
Proto je se králem všech toků!
A právě proto i mudrc vládne nad lidem
svým pokorným vyjadřováním;
vede lid tím, že sám ustupuje do pozadí.
A tak stojí nad lidem,
aniž by ten pociťoval jeho váhu;
stojí-li v čele lidu,
ten to nepociťuje jako křivdu.
Proto se jím dává celý svět vésti
s radostí a bez pocitu malomyslnosti.
Právě proto, že s nikým nesoupeří,
nikdo nesoupeří s ním.
V inej taoistickej múdrosti sa doslova vraví, že more ovláda rieky nie tým, že im vládne, ale že leží nižšie ako ony a tak nemajú nijakú inú možnosť, len sa doňho vliať… To nie je o moci, o ovládaní, ale o nastavení systému, v ktorom daný nastavovateľ ani nemusí byť prítomný – a systém napriek tomu bude samočinne fungovať a vytvárať ten výsledok, ktorý si nastavovateľ systému prial (alebo aj nie, ak bol nastavovateľ systému babrák, ale to asi nebude náš prípad, však? 😛 ).
Najmúdrejší
Ako viem, že niekto je najmúdrejší? No len tak, že existujú iní ľudia, ktorí sú od neho hlúpejší… Čo však znamená “múdrosť” a ako sa meria? Je to vedomosť? Skúsenosť? Postreh? Poznanie?
A teraz miliónová otázka: čo je poznanie? Angličtina v tomto význame používa slovo “knowledge” a slovenčina doteraz márne zápasí s jeho prekladom. Niekto v tom vidí vedomosť, iný poznatok, ale ako zadefinujeme stav, kedy sme dosiahli poznanie? Hm? Bez definícií nemáme šancu dohodnúť sa – každý z nás si do toho slova bude vkladať svoje vlastné obsahy.
To je problém všetkých veľkých učení. Interpretujú ich ľudia, ktorí to učenie nevytvorili. A my veríme ich slovám, ktoré môžu byť hodne odlišné od úmyslu autora… Malý príklad? Ktosi mi kedysi rozprával, ako sa prekladal Marxov Kapitál. Prekladateľ (so straníckymi konexiami) urobil preklad. Odborníci overovali jeho správnosť porovnávaním s originálnym textom a inojazyčnými prekladmi tohto originálneho textu. A nech to točili, ako to točili, furt to vychádzalo nejako inak… Tak sa zvolala terminologická komisia. Tá zasadla, pozrela si všetky podstatné porovnania i stranícku knižku prekladateľa a nakoniec usúdila, že prekladateľ má pravdu… A viete, s akým odôvodnením? Že Marx bol jazykový barbar a keby to bol chcel povedať po slovensky, tak to povie presne takto… 😕
Najslávnejší
Ako viem, že niekto je najslávnejší? Tým, že nikto iný nie je tak slávny ako on.
Ale čo je sláva? Počet ľudí, ktorí ho poznajú? Počet ľudí, ktorí ho poznajú a nenávidia? Počet ľudí, ktorí ho uznávajú a boja sa ho? Počet ľudí, ktorí o ňom počuli, ale je im ukradnutý? Počet ľudí, ktorí ho poznajú a uznávajú? Počet ľudí, ktorí ho poznajú a baštia? Počet ľudí, ktorí v jeho mene idú zabíjať iných, pretože nič iné okrem neho neuznávajú?
To, že Védy používajú takýto opis, je dané ich vekom. Vznikali v čase a prostredí, ktoré reagovalo na celkom iné signály ako to dnešné. Ale keď to tam autori Véd dávali, mali niečo na mysli, keď použili slovo “sláva”! Lenže čo to bolo?
Dobre, poďme na to z iného uhla. Čo mohla sláva v tých časoch znamenať? Mnoho roztrieštených kráľovstiev (či čo to tam mali) a ľudia vydesení z nepriateľského sveta naokolo do tej miery, že potrebovali ochranu… Bola “sláva” vtedy schopnosť ochrániť svojich ľudí pred inými? Taká reputácia, že jeho ľuďom si netrúfal nik skriviť ani len vlások na hlave, pretože sa bál represie? Ak áno… ktorým ľuďom? Absolútne všetkým? Alebo len niektorým? Ak absolútne všetkým, znamená to, že aj tí boli chránení, ktorí pod jeho chranou pestovali a presadzovali svoje ego na úkor iných? A ak nie absolútne všetkým, tak potom kto rozhodol, koho chránila jeho sláva a koho nie?
Najbohatší
Ako viem, že je niekto najbohatší? Preto, že nikto iný nemá viac – že ostatní sú chudobnejší?
A čo pre mňa znamená bohatstvo? Peniaze? Majetky? Drahokamy? Spústa krásnych žien? Porschátko v garáži? Vedomosti? Láska iných?
Najneskôr pri “láska iných” sa dostávame do bezvýchodiskovej situácie. Nikto nie je taký, aby absolútne sadol všetkým ostatným. Ak má nejaké vlastnosti, vždy sa nájde skupina ľudí, ktorej tieto vlastnosti buď neimponujú, alebo ich vyslovene odpudzujú… To je základné východisko marketingu: You can’t win them all, teda nemôžeš si ich získať všetkých. Vždy bude niekto, kto bude mať iný názor na vec. Preto sa rodia napríklad aj náboženstvá.
Na druhej strane, čo ak ten “niekto” bude dokonalý? Dokonale krásny, dokonale rozvinutý, dokonale vyvážený? Poviem vám, čo nastane… všetci naňho pozrú, obdivne pokyvkajú hlavou a v ich vnútri zahlodá žiarlivosť. Dokonalosť toho jedného nám totiž až bolestivo vyhadzuje na oči našu vlastnú nedokonalosť… a tak ideme za ľuďmi, ktorí na tom nie sú o nič lepšie ako my! Dokonalý tvor zostáva sám – nemáme s ním o čom hovoriť, pretože on už všetko vie. Rada na to používam obraz hodinkového mechanizmu – hodinky fungujú dobre vtedy, keď sú kolieska vyštrbené, aby do nich mohli iné kolieska zapadnúť. Len čo však vložíme dokonalé koliesko bez vyštrbení, nebudú tie ostatné mať doň ako zapadnúť a hodinky sa zastavia… A tak je to aj s dokonalosťou medzi ľuďmi. Ľudia sa dokonalosti boja a preto urobia všetko, len aby ju nedosiahli… Dokonalosť vyčleňuje z davu. Robí osamelým.
Najkrajší
Ako viem, že je niekto najkrajší? Že všetci ostatní sú škaredší?
“Krása spočíva v oku pozorovateľa.” To značí, že rôzni ľudia (a rôzne epochy) majú rôzne predstavy o kráse. Ak je niekto najkrajší, musel by vyhovieť kritériám každého oka a každej epochy, teda musel by byť blondýno-bruneto-ryšavo-čierno-sivo-holovlasý svalnato-tukovo-hranato-kostnato-šľachovito-zaoblený príjemno-tvrdo-mäkko-rozhodne-nerozhodne hlúpo-múdro-neuvažujúco-uvažujúci vysoko-nízko-stredne presadzovačný-ústupčivý-premýšľavý-akčný zhovorčivec-málovravník… Nemci tomu hovorili “Eier legende Woll-Milch-Sau” (vajcia kladúca vlnomliekosviňa), Američania na to majú stručnejšie All-In-One (všetko v jednom).
Zasa: čo tým chceli Védy povedať, že je niekto “najkrajší”? Potrebujeme siahnuť do ľudskej psychiky a genetiky (v oboch nie som odborník, takže sorry za istú plytkosť – ale majte ma preto radšej, pretože to je moje “vyštrbenie”! 😛 ). V čase, keď sa ľudskí samci a samice 🙂 rozhodujú rozmnožovať, potrebujú si vybrať partnera, ktorý sa o nich postará, “uloví” (=kúpi) dostatok potravy a “vybuduje” (=kúpi) strechu nad hlavou. V časoch, keď sa na všetko nedal získať úver a keď rodičia ešte nebývali bežne zazobaní podnikatelia, tak sa ženy orientovali na svalnatých vysokých chlapov, ktorí signalizovali výdrž pri stopovaní a naháňaní zveri a silu pri stavaní príbytku. Chlapi sa zas orientovali na širokoboké, prsnaté ženy, ktoré predstavovali prísľub mnohých detí (a ak boli navyše ak tlsté, tak to znamenalo, že vedia variť a sami si rady “zobnú”, čiže sa pri nich do sýtosti naje 😛 ).
Z reklamy viem, že pre väčšinu ľudských očí je lahodná symetria. Môžeme preto nahradiť slovo “najkrajší” slovom “najsymetrickejší”? Zasa výlet do ľudskej psychiky – priveľa symetrie bez jedinej “nerovnosti”, na ktorej by ľudské oko zostalo visieť, vedie k nezáujmu, nevšímaniu si. Nedávno som v Eurotelevízii videla obrázky, kde vedci nasimulovali dokonale symetrickú tvár. A hádajte, čo sa stalo? Nepáčila sa mi… Páčila sa mi tá hneď vedľa, ktorá mala trochu nesymetrické ústa, pretože to bol bod, kde som sa do danej tváre vedela “zaháčknuť”…
A potom ešte jedno: ak všetci ostatní sú škaredí, tak sa škaredosť vyberie ako všeobecne uznávaný ideál krásy a ten, kto ho nenapĺňa (najmä tým, že je krásny), proste bude považovaný za škaredého… 🙂
Vie najviac odriekať
Ako viem, že vie niekto najviac odriekať? Že nikto iný nedokáže odriekať tak veľa ako on?
Predpokladám, že tu ide o “odriekanie” a nie “odriekanie si/iným”. Vie odriekať aj viac ako papagáj? Vie odriekať viac ako autista? Alebo vie najlepšie zo všetkých odriekať iným to, čo potrebujú?
Toto je jedno z prirovnaní, ktoré do dnešného sveta nevieme z Véd nejako rozumne preniesť, alebo aspoň mne nič nenapadá. Neviem, či “odriekanie” vtedy vyžadovalo vedieť viac, mať väčšiu výdrž, byť viac počuť či čo… Proste neviem odhadnúť. Iný kraj, iný mrav.
Ale teraz prichádza to najlepšie:
Všimli ste si to “naj”?
V každom atribúte sme použili superlatívum – niečo bolo “naj”. Aby niečo mohlo byť “naj”, potrebuje mať svoj protiklad – a už sme v dualitnom vnímaní sveta! Dualitné vnímanie, ktoré prináleží tretej dimenzii… Tak v akom svete by taký boh mohol byť Bohom? Jedine v treťodimenznom, hnanom rozpormi a protikladmi, porovnávaním a večným pozeraním navonok!
A keby sme chceli spoznať Boha mimo tohto treťodimenzného vnímania? Čo by sme museli urobiť?
Napadá ma jedno: museli by sme sa pozrieť na tú vlastnosť, na ktorej popisujeme jej protipóly, a snažiť sa ju nejako zadefinovať. Poďme sa o to pokúsiť:
- najmocnejší je o sile, vláde a ovládaní: napadá ma presadenie sa, ale to je tiež dualitná kategória; vláda je tiež dualitná kategória, moc je tiež dualitná kategória; načo potrebujeme všetky tieto slová? Aby sme povedali, aký je vzťah daného subjektu k svetu naokolo? Potom by nám poslúžilo možno označenie “bytie“…
- najmúdrejší je o poznatkoch, skúsenostiach a uvedomovaní si; mohli by sme ho nahradiť slovom vedomie?
- najslávnejší ma necháva na rozpakoch, ale keby som mala postupovať intuitívne, použila by som all-pervasive, všadeprítomný
- najbohatší je trochu ľahšie, pretože je to zrejme o hojnosti
- najkrajší mi zasa dáva zabrať… nebude to tým, že v nás vyvoláva pocit blaženosti?
- vie najviac odriekať… tu sa vzdávam. Verklík. Musíme nahradiť niečím iným. Mantry sa odriekajú za účelom zmeny vedomia a spojenia sa s energiami. Sútry sa recitujú z toho istého dôvodu. OK. Čo tak… v absolútnom kontakte so všetkým ostatným?
Možno sme trochu odbočili a dúfam, že Nraynovi tým pitvaním nerobím príliš zle, ale pozrite sa, čo sme dostali: silu/energiu/pole, ktoré 1. je, 2. je vedomé a možno predstavuje ultimatívne vedomie tohto systému, 3. je všadeprítomné, 4. zakladá sa na tom, že má k dispozícii všetko, čo potrebuje, 5. vyvoláva v nás spolupatričnosť a 6. spája nás všetkých navzájom.
Nie sú v tom nejaké dualizmy? Skontrolujte ma; niekedy sa ľudský jazyk ťažko používa na opis nadľudských pojmov. (Jasne, že je ich tam kopa. 😦 Nevyhnem sa tomu. Som len človek. Ale aspoň už tie slová nikoho neporovnávajú s ničím iným okrem vlastného vnútra.)
Nakoniec možno ani nie sú naše pohľady na Boha také odlišné, ak sa zbavíme všetkých tých treťodimenzných ľudských popisov typu “vie najkrajšie hvízdať na flaute”.










Povedz svoj názor