Veriaci a vediaci

11988651_10153646208479802_6419831262481273886_nToto je pre mňa obrovsky dôležitá vec na pochopenie:

“Boh je vedomie… nie tvorca. Boh je samotný zdroj tvorenia. ONO (nie “on” ani “ona”) nie je od teba nezávislé. Takže keď sám seba označím ako “Boh”, nehovorím o Čítať ďalej

Reklamy

Vidíme sa vo všetkom a Všetko sa zhliada v nás

watery-mirror-beauty-of-God-s-making-god-the-creator-16670465-399-283

“Boh je tvoje zrkadlo, v ktorom skúmaš sám seba, a ty si jeho zrkadlo, v ktorom skúma svoje božské vlastnosti.” — Ibn Arabi

(God is your mirror in which you contemplate yourself and you are His mirror in which He contemplates His Divine Attributes…)

Takto nejako to vnímam aj ja. Kým som na Otcovi vnímala to prísne, nekompromisné a postihovačné, bola som presne taká istá. Veľmi dlho trvalo, než sa mu podarilo túto moju predpojatosť zlomiť, a potreboval k tomu aj moju ochotu – čo nebolo až také zrejmé. 😕 Čítať ďalej

Večná duša

Groover nám poslal tento článok (zdroj je uvedený na konci):

V hmotném vědomí je naše srdce zavřeno. Srdce je sídlem duše a duše je naše věčné já. Když uvažujete o vlastním já, tak myslíte já. Kde je tedy to já? Kdybyste měli ukázat na to já, kde to je? Na kterou část těla by jste ukázali? Říkáme moje hlava, moje oči, moje ústa, moje hruď, moje paže, moje nohy, moje ruce, moje chodidla, dokonce říkáme i moje mysl. Všechny tyto věci jsou moje. Co je tedy to já, které všechny ty věci vlastní? To je duše. To je duše, vlastní já. A duše je umístněna v srdci. Srdce je sídlem duše.

Hmotné vědomí znamená, že srdce je zavřené. Duše je tímto způsobem zavřená, obklopená nevědomostí. Spí v uzavřeném srdci. A když tam spí, tak sní. A o čem duše sní? Duše sní: já jsem toto tělo. Čítať ďalej

Prečo zároveň sme a nie sme Boh…

Nedávne debaty pri článku K Otcovi patrí matka, mi poriadne vŕtali včera večer v hlave a podnietili ma akosi k napísaniu tohto krátkeho článku a dúfam, k otvoreniu diskusie.

Mám vnútorný problém sa stotožniť s konceptom, ktorý hovorí o tom, že sme Boh, alebo že sme mu rovní, ale zároveň rozumiem druhému názoru. Je to asi preto, že som si prešla dlhšiu cestu od tvrdého ateizmu k viere a na celú túto problematiku sa teraz pozerám s veľkou pokorou.

Nie som teologicky podkutá a nemám ešte ucelený názor, ale priblížim, ako sa na to teraz pozerám. Čítať ďalej

Brať do úvahy ako možnosť

“My dvaja veríme, že s mysľou, vedomím a cestou prebúdzania (vzostupu) sa spája niečo transcendentálne – nazvime to Boh, Duch, Buddha, Základ alebo hocijako inak. Nech už je to čokoľvek, jeho podstata je mimo fyzického univerza. Pretože nejestvuje spôsob, ako to doložiť, je dôležité – a plne v súlade s duchom vedy – to brať do úvahy ako možnosť.” — Rick Hanson a Richard Mendius: Buddha´s  Brain –  The practical neuroscience of happiness, love and wisdom

Analýza prežitku

Ďalší z Grooverových článkov:

Každý z nás máme svoj svet, veci, ktoré nás zaujímajú. Ľudia o ktorých máme starosť. Vášne, ktoré chceme uskutočniť, sny, prežitky a ciele. Hlavnou métou týchto všetkých veci je šťastie. Šťastie je to, po čom každý z nás túži. Prináša ho pocit pochopenia, dobrá hudba, hobby, priatelia dokonca aj lenivosť, spánok a sám život celkovo. Mnohokrát sa pachtime za cieľmi, šťastím a vedia nás pohltil natoľko, že sa v nich strácame. Aj tí, ktorí sa boja alebo odmietajú dobrodružstvo, to robia iba pre svoju predstavu šťastia. Túžby a schopnosť ich realizovať objektívne na možnostiach sa tak stáva základným kameňom ľudskej flexibility na našej zemi.

To, či už máme správny nadhľad alebo čí existuje nejaká správna morálka cestou k šťastiu je otázne. V priebehu života o to parkrát zavadíme, no aj tak prevládnu naše vnútorné túžby a to v akom prostredí sme vyrastali. Čo z toho sme v sebe zakorenili a ďalej sa tomu venovali. Neskôr, keď si nájdeme svoj štýl a zapustíme korene, tak nás tieto morálne pravidlá už takmer prestanú zaujímať, no stále budú naším kompasom a časťou záujmu. Naše vedomie nie je natoľko široké alebo sebareflexívne, že sa vie z toho dostať. Zakoreníme sa. Sme unášaní prúdom, ktorý si môžme oprávnene brániť alebo ho ďalej meniť. Záleží od toho, s kým sa stretneme a napokon čo v nás vyvolá ten citový vnem morálky ako veci súdime v našom hodnotovom rebríčku. Sú to naše rozhodnutia. Či už zlé alebo dobré, každý sa učíme na vlastných chybách. Tie sú tie najdôležitejšie. Pre tých pozornejších postačia aj chyby druhých. Čítať ďalej

Jeden z nás

Dnes ráno som zasa mala zážitok… V rádiu dávali rozhovor s Mariou Vassilakou a ona priniesla do štúdia pesničku od Joan Osborne One of Us. Tak, ako táto pieseň znie, pravdepodobne vznikla zo záblesku nejakého náhleho “génia” počas celkom bežnej roboty, napríklad počas cesty autobusom (aj keď si neviem predstaviť, že by speváci bežne chodili autobusom 😛 ). A okamžite so mnou zarezonovala.

V piesni sa spieva, že čo keby bol Boh jeden z nás a či by sme toho Boha v ňom spoznali, keby sme ho videli a vyzeral by ako každý obyčajný človek… A vtedy mi došlo, že ale Boh je “jeden z nás”, že je to skutočne ten “cudzinec v autobuse”, na ktorého sa pozeráme a nevidíme v ňom Boha… len preto, že vyzerá ako človek a nie sme zvyknutí vidieť okolo seba nič iné, len ľudí – a preto sme z Boha urobili “človeka”! Čítať ďalej

Boh mení štruktúru nášho mozgu

Minule som na Amazone naďabila na knihu, ktorá vyšla asi pred rokom. Volá sa How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist (Ako Boh mení náš mozog: prielomové zistenia od popredného neurológa) a napísali ju Andrew Newberg a Mark Robert Waldman.

Väčšinou, keď ma niečo zaujme len mierne, začínam čítať recenzie. (Keď ma niečo zaujme silno, nič nečítam a kupujem. 😛 ) Tentokrát som medzi recenziami našla jednu, ktorá vypichuje hlavné myšlienky jednotlivých kapitol. Ja som tú knihu ešte nečítala (čakám, až ju vydajú ako paperback, lebo potom je oveľa lacnejšia), ale kúpim si ju, pretože v nej sú vraj aj cvičenia, ktoré navyše zaberajú… 🙂

Tento článok venujem (aj) Nraynovi. 🙂

Čítať ďalej