Doba, v ktorej teraz žijeme

Tento článok nám poslala Sophie. Vždy, keď vidím, koľko ľudí sa na stránku dostalo cez heslo “2012 koniec sveta”, tak obrátim oči stĺpkom. Ale Sophie to vystihla – príliš často nás kdekto straší.  Zdá sa, že strašenie je viac “in” ako radostné očakávanie. A tak si myslím, že nové nahryznutie témy nezaškodí 🙂 :

Aká je doba, v ktorej teraz žijeme? Možno si aj vy kladiete túto otázku. Možno aj vy cítite, najmä ak máte už nejaký ten kúsok života za sebou, že niečo v tomto našom svete sa zmenilo. A táto zmena nie je len taká hocijaká, zdá sa vám, že ide o niečo veľmi radikálne, niečo, čomu sa častokrát len čudujete a nechápete, čo je to za svet, v ktorom žijete a čo sa to s vami a okolo vás deje…

Ak to takto vnímate a radi by ste viac porozumeli dnešnej dobe a hľadáte radu, ako čo najbezbolestnejšie prejsť týmto obdobím, nasledujúce riadky sú určené práve pre vás 🙂

Rok 2012, koniec sveta, vzostup, transformácia, … všetko sú to pojmy, ktoré sa už stali neoddeliteľnou súčasťou nášho slovníka… Kto z nás si nepoložil tieto otázky: Čo sa bude diať v osudnom roku 2012 ? Nastane koniec sveta? Čo sa stane so mnou a s mojimi blízkymi?

Keď trošku sledujete „dianie“ aj na iných stránkach ako je táto, určite ste postrehli, že informácie ohľadne roku 2012 sú veľmi často podávané s veľkým strachom. Veľmi veľa ľudí preto cíti už len pri pomyslení na tento rok obrovský strach… Ale je tento strach opodstatnený? Čoho sa vlastne bojíme?

Nedávno som si v jednej knižke prečítala toto tvrdenie: Strach = Tma. Informácie (Pravda) = Svetlo. Logicky nám z tohto vyplýva, že tak ako je tma len neprítomnosť svetla, tak strach je len neprítomnosť informácií (samozrejme neskreslených a úplných). Poďme sa ale na to pozrieť ešte bližšie. Posledných 2000 rokov bolo celé ľudstvo ponorené do veľkého strachu. Ale bolo to len kvôli nedostatku informácií? Veď mocní mali predsa prístup k úplne všetkému a napriek tomu to nedopadlo veľmi slávne… Malá hŕstka mocipánov síce poznala celú pravdu, ale temnota v ich srdciach im nedovolila pochopiť všetko. Prijali pravdu len svojou mysľou a srdce zostalo bokom. Tu nastala chyba, pretože ich myseľ a srdce boli oddelené. A z tohto dôvodu takisto cítili veľký strach. Cítili sa ohrození a preto boli schopní konať len tak, že zámerne držali ľudí v nevedomosti a v strachu, lebo vedeli, že tí, čo sa boja, sú ľahko ovládateľní. Temnota v srdciach mocných spôsobila rozšírenie strachu, kam sa len dalo…

Všetci vieme, že z toho ešte nie sme celkom vonku. Stále sa to deje aj v súčasnosti, ale už v omnoho menšej miere… a ustupuje to… 2000 rokov temnoty sa pomaly ale iste stáva minulosťou. Vstúpili sme do novej éry, do obdobia Vodnára, a svetom postupne začínajú hýbať úplne iné hodnoty ako kedysi. Cítime, že naše srdcia sú oveľa čistejšie a naša myseľ omnoho slobodnejšia.

A je tu ešte jedna významná a radostná skutočnosť – žijeme vo výnimočnej dobe. Práve tieto dni, mesiace, roky sú pre nás velikánskym darom. Je to doba, v ktorej je koncentrované obrovské kvantum očistnej láskyplnej energie a my máme vďaka tomu skvelú príležitosť očistiť sa od všetkého starého a nepotrebného…

Záleží len od nás, čo s týmto darom urobíme. Môžeme ho odmietnuť, môžeme ho prijať a potom schovať niekde do šuflíka, kde nám nebude na očiach, alebo tento dar prijmeme aj svojím srdcom a naplno využijeme to, čo nám dnešná doba ponúka. Je len na nás, či sa rozhodneme s jej pomocou prekonať všetky tie zbytočné strachy a urobíme prvé kroky do neznáma… Do neznámeho, ale predsa veľmi povedomého… pretože každý máme v sebe aspoň kúsoček spomienky na náš domov, na ten nádherný svet plný svetla a lásky, odkiaľ všetci pochádzame a kam sa vraciame.

Predtým, ako sme sa narodili, plánovali sme si náš súčasný život a aj dobu, do ktorej sa narodíme. Vedeli sme vtedy, že doba, v ktorej teraz žijeme, bude výnimočná a veľmi sme sem chceli ísť práve teraz. Nie každá duša dostala tento dar. My ho máme. Už len si na to, čo sme vedeli tam „hore“, spomenúť…

Keď máte teraz pocit, že je nemožné spomenúť si, v nasledujúcich riadkoch vám priblížim to, ako som si spomenula ja a čo mi v tom pomohlo… a možno to pomôže aj vám 🙂

Kryonove posolstvá

Vždy, keď som sa nachádzala vo veľkej kríze, mi život priniesol niečo, čo mi pomohlo v nasmerovaní na tú správnu cestu. Určite to zažil každý z vás. Pred pár mesiacmi som prežívala jednu z najväčších kríz v mojom živote a práve v tomto čase som objavila tieto stránky. Bola som nadšením celá bez seba a nevedela som, čo čítať skôr… A určite to nebola náhoda, že som tu objavila aj tento príspevok. Veľmi ma zaujal komentár Miriam72, ktorá k tomuto príspevku napísala toto: „Pozdravujm vsetkych,ktorych oslovilo hore napisane.Po precitani textu som zadala do googla heslo KRYON a odklikla som hned prvu ponuknutu adresu, ezoterika.info.Citam to uz neviem kolky den a moja radost nema konca-kraja! Su tam odpovede na vsetky moje jasne aj nejastne otazky,je tam moj ZIVOT, potvrdilo sa mi vsetko k comu ma viedla moja intuicia,ale rozum to chcel spochibnovat.TERAZ UZ VIEM ZE SOM OTVORILA TIE SPRAVNE DVERE! SKUSTE TO AJ VY. Zelam vam vsetkym vela svetla vo vasich dnoch do konca vekov.“

Priznám sa, napísala to tak presvedčivo, že som sa jej nadšením nechala strhnúť a klikla som na tú stránku aj ja… a moja radosť bola neopísateľná… hltala som jedno posolstvo za druhým a slová v nich vo mne rezonovali ešte veľmi, veľmi dlho. Dodávali mi silu v tých mojich ťažkých dňoch a týždňoch. Mnoho otázok sa mi vyjasnilo a Kryonove slová mi pomohli ukľudniť sa a konečne začať prijímať život, ktorý som dovtedy viac-menej len odmietala a mala potrebu neustále s niečím bojovať.

Channelingy s Kryonom patria podľa mňa k tomu najláskyplnejšiemu a najhodnotnejšiemu, čo bolo v súvislosti s dnešnou dobou napísané. Z kapacitných dôvodov sem nemôžem skopírovať všetky jeho posolstvá, takže ak máte záujem, viac sa nachádza na tejto stránke , ale nedá mi nedať sem aspoň kúsok 😛 :

„Ohromná správa je, že stojíme veľmi blízko, a ako v škole ti našepkávame do ucha alebo ti podstrčíme ťahák, ktorý ti pomôže posunúť sa ďalej. Pri prechode ďalšou bránou stojíme po tvojom boku, podávame ti ruku a postrčíme ťa – niektorí potrebujú riadny šťuchanec! – aby si ňou prešiel. Vonkajšie okolnosti tejto fázy sa dajú lepšie zvládnuť, ak si si tejto vyššej energie vedomý a využiješ ju ako skokanský mostík. Vystúp alebo ľahni si na túto „zlatú vlnu“ a nechaj sa ňou unášať.“

~~~~~

„Čo máš robiť? Zotrvaj vo svojom vyššom srdci a tam vycítiš, či a čo je potrebné robiť v súvislosti s vonkajšími neistotami. Ale v jednom si môžeš byť istý: o teba je postarané. Teraz si úzko prepojený so svojím božským jadrom, ktoré ťa vedie a naviguje tvoje ďalšie kroky. Predstav si, že peniaze alebo veci, ktoré pre svoj život potrebuješ, k tebe prídu. Akou cestou, po tom nepátraj, respektíve sa to nesnaž určiť svojím rozumom. Dovoľ, nech to k tebe plynie, od tvojho vyššieho Ja. Ponor sa do Zlatej vlny, naplň svoje vnútro pránou a dôveruj tomu, že všetko sa deje v tvoj prospech.

Kritické hlasy medzi vami určite podotknú: „Kryon, tebe sa ľahko hovorí, ty nepotrebuješ peniaze a byt.“ To áno, máš pravdu, ale ja viem, že všetko, čo si želáš, máš k dispozícii. Všetko, čo si praješ je už tu, máš to takpovediac vedľa seba. Je to už votkané do koberca vyššej vôle, tvoje myšlienky tomu vdýchli život. A tvoj Zlatý anjel dá týmto myšlienkám smer a energiu, aby mohli vstúpiť do tvojho života. Tvojou úlohou je, aby si odložil bokom svoje pochybnosti a nedočkavosť. Pobudni vo svojom vyššom srdci častejšie. Môžeš to robiť aj s otvorenými očami, počas jazdy v aute, vo vlaku, či pri utieraní prachu. Udržuj spojenie so svojím vyšším Ja, ono ti poskytuje lásku a teplo, posiela ti inšpirácie k uskutočneniu nových krokov, a okrem toho jednu dôležitú vec: zvyšuje kvocienty tvojho svetla! Čím viac posilníš svoju vyššiu dimenzionálnu podstatu, o to viac svetla v sebe ponesieš. Kontakt so svojím vyšším srdcom pootvorí tvoje meridiány a tvoje čakry ešte viac, a tým ťa môže svetlo v skutku zaplaviť. Podpor tento kontakt počas dňa pomocou niekoľkých nádychov prány, a potom evidentne pocítiš, že sa tvoje vibrácie zvýšili. Prejavuje sa to napríklad aj tým, že cítiš, ako prúdia tvojím telom energie, a že sa ľahšie pohybuješ. Tvoje starosti a obavy ťa už toľko nezaťažujú, a riešenia prichádzajú k tebe ľahšie. Umožňuje ti to tvoja intuícia alebo slová, prichádzajúce priamo od tvojho vyššieho Ja. Cítiš, že tvoje tretie oko sa viacej otvára. Do tvojho vedomia prichádzajú zrazu vnútorné vízie o budúcnosti. Obrazy s nápadmi, ktoré volajú po realizácii. Svojou svetelnou transformáciou priťahuješ do svojej blízkosti ľudí, ktorí ti pomôžu pri tvojich nápadoch a uvažujú podobne ako ty. Ľudia, ktorí sa teraz prebúdzajú, prinesú v tejto vyostrenej dobe nové nápady.“

***

Každý máme svoju vlastnú cestu. Nič sa nedá predbehnúť, každý kúsok z našej skladačky musí zapadnúť na svoje miesto, inak by sme boli neúplní. Nesnažme sa preto urýchliť to, čo urýchliť nejde. Všetko má svoj správny čas, každé dvere sa otvoria len vtedy, keď sme na to pripravení. Vždy je to ale tak, že jedny dvere sa zatvárajú a ďalšie nové dvere sa pred nami otvárajú. Nie je múdre vracať sa späť k dverám, ktoré sú už minulosťou, je za tým len náš strach a pohodlnosť. A podobne by sme nemali chcieť od života, aby nám otvoril dvere, ktoré sú o hodný kus ďalej ako tie, ktorými by sme mali prejsť práve teraz. Pretože nie je dôležitá minulosť, ani budúcnosť, to, čo je naozaj dôležité, je tu a teraz. Aby sme to naplno precítili, je potrebné, a najmä v dnešnom rýchlom a uponáhľanom svete, aspoň z času na čas z tohto zhonu vystúpiť a započúvať sa do hlasu v našom vnútri.

Ticho. Absolútne ticho. Určite sme to už všetci aspoň na chvíľu zažili. Možno to bolo niekde v horách, v zime, kedy bolo všetko biele, pokryté čerstvo napadaným snehom… a na túto nádheru potichúčky padal nový sneh… možno sme v tej chvíli obrátili oči hore, pozerali sme na padajúce vločky a len pozorovali a vnímali… všetko ostatné prestalo v tú chvíľu existovať… boli sme aspoň na kratučký okamih len sami so sebou, len tu a teraz… v tej chvíli sme cítili, že na ničom inom nezáleží a vychutnávali sme si to plnými dúškami…

Určite máme každý jeden podobnú nádhernú skúsenosť… A myslím, že neexistuje žiaden dôvod, aby sme toto krásne neprežívali tak často, ako chceme. Len v tom tichu sme naozaj sami sebou, len vtedy sme schopní počuť ten tichý, ale vytrvalý hlas v našom vnútri, cez ktorý sa spájame s našou Božskou podstatou. Nezabúdajme na to, kto v skutočnosti sme. Nenechajme sa rozptyľovať tým, čo pre nás nie je podstatné…

Nalaďujeme sa na svoj vnútorný hlas

Nie je dôležité, čo nám hovorí svet okolo nás. Môže, ale aj nemusí sa to zhodovať s tým, čo cítime vo svojom vnútri ako to správne. K tomu, aby sme sa nezmietali v chaose a neistote, či urobiť to či ono, nepotrebujeme až tak veľa… stačí sa obrátiť do svojho vnútra. Tam sú odpovede na všetky naše otázky, ktoré potrebujeme poznať. Výborný návod, ktorý vám s naladením na vnútorný hlas pomôže, dala Helar v tomto článku.

Tento postup mi pomohol už veľakrát a to aj pri rozhodovaní o veľmi závažných veciach v mojom živote. Ale aj keď je tento návod veľmi jednoduchý, bude to chcieť asi trošku času a tréningu, kým sa na odpoveď budete môcť spoľahnúť na 100%. Takže nezúfajte, ak sa vám to nepodarí hneď na prvýkrát… nenadarmo sa hovorí „trpezlivosť ruže prináša“ 😉 . Ak budete vytrvalí, výsledok príde a bude stáť za to, lebo nebudete viac tápať v neistote, čo je a čo nie je správne…

***

Práve tieto dni sú jedny z najkrajších a najzázračnejších v roku – Advent, čas príprav na vianočné sviatky, Vianoce. Toto krásne obdobie je skvelou príležitosťou k tomu, aby sme sa viac priblížili k Zdroju v našom vnútri, k našej Božskej podstate… aby sme pripravili svoje srdcia na to, aby boli schopné prijať Pokoj a Lásku, ktoré sú tým pravým zmyslom Vianoc…

Možno máme ale od pocitu lásky v našom srdci veľmi ďaleko a nevieme sa zbaviť toho, čo nás trápi. Možno máme stále pre očami niekoho, kto nám ublížil a nedokážeme sa od toho odpútať.

Odpúšťame

Ak sme ešte nikdy neodpúšťali, toto slovo v nás môže vyvolať pobúrenie, pocit poníženosti alebo myšlienky typu „prečo by som mal niekomu odpustiť, veď ten druhý mi predsa ublížil, tak nech to pekne krásne napraví on, ja si počkám, kým sa spamätá…“

Ale je odpúšťanie o tomto? Možno to viete a možno len tušíte. Poďme sa teraz pre každý prípad na to pozrieť trošku bližšie. Slovko „odpustiť“ sa skladá z „od“ a „pustiť“. Takže keď odpúšťame, púšťame alebo zbavujeme sa všetkého, čo už nepotrebujeme a uvoľňujeme tým v našom srdci miesto láske. A láska je jediným liekom na všetko, čo nás trápi. Každý jeden problém je len nedostatok lásky. Keď ale nedokážeme odpustiť a hneváme sa, či už na seba alebo na druhých, v tejto situácii sa nachádza obrovské množstvo našej energie. Keď odpustíme, náš hnev sa rozpustí a uvoľní sa energia, ktorá bola doteraz spútaná, a ktorú môžme využiť na niečo omnoho príjemnejšie, krajšie a prínosnejšie.

Odpustenie neznamená, že zabudneme na to, že nám niekto ublížil… to by sme sa potom nikdy nepoučili a v budúcnosti robili stále tie isté chyby. Dôležité je pochopiť a precítiť toto: Všetko, čo sme doteraz zažili, sú len skúsenosti. Preto neexistuje nič také ako „hriech“, či „vina“. Nikto nám nechce ubližovať. Každý sa správa vždy tak, ako najlepšie vie a dokáže. Ubližovať si môžeme len my sami, našim vlastným postojom k danej situácii.

Takže odpustenie znamená očistenie našich skúseností od negatívnej energie, ktorú sme do nich vložili. Energia lásky pomocou odpustenia toto negatívne rozpustí a ostane len čistá skúsenosť, bez akýchkoľvek emócií.

Možno ste to doteraz nevedeli. Ani ja som to ešte pre pár rokmi nevedela a trápila som sa, lebo moje srdce bolo zanesené veľmi hrubou nenávisťou. Ale teraz, keď sme už múdrejší, je to len na našom rozhodnutí, či sa budeme chcieť trápiť aj naďalej alebo začneme odpúšťať… Takže čo si vyberieme? 😉

Ako na to? Ako odpustiť? Je to veľmi jednoduché, stačí si len opakovať tieto slová: „odpúšťam si, odpúšťam ti, prosím odpusť mi“. Môžem vám z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že tieto slová sú mimoriadne účinné a liečivé. Môžte si to v duchu opakovať aj vtedy, keď to tak vôbec necítite… je len otázkou času, kedy to tak začnete aj cítiť a sila týchto slov rozpustí všetku tú bolesť, ktorú spôsobuje hnev a iné negatívne pocity. Ak sa na to dáte, potvrdí sa vám jedna veľká pravda – nemôžme zmeniť druhých, sme zodpovedný len za seba a preto môžme meniť len seba. A ak niečo zmeníme u seba, zmena nastane automaticky aj u druhých. Lebo všetci sme energeticky navzájom prepojení, aj keď to tak nevidíme. Ale potvrdia nám to naše skúsenosti…

Keď som začala odpúšťať ja, bolo to veľmi ťažké a musela som sa ozaj dosť prekonávať, lebo mi to bolo úplne proti srsti a cítila som sa totálne trápne. Ale napriek tomu mi niečo v mojom vnútri hovorilo, aby som týmto myšlienkam nevenovala pozornosť, no a tak som v odpúšťaní pomocou tých slov pokračovala… a odmena na seba nenechala dlho čakať. Za prekvapivo krátku dobu prišli prvé výsledky. Postupne sa mi začali po dlhej dobe ozývať ľudia, na ktorých už len spomienka bola pre mňa spojená s veľkou bolesťou a hnevom. A zrazu sa mi ohlásili, akoby sa medzi nami nikdy nič zlé nestalo, akoby sme boli odjakživa veľkí kamaráti. Priznám sa, bol to pre mňa šok, ale veľmi príjemný. Tým, že som danú vec vyliečila u seba, všetko to negatívne sa tou láskou rozpustilo automaticky aj u toho druhého.

Láske a odpúšťaní bol venovaný aj tento nedávny článok o liečebnej technike ho’oponopono, v ktorej existujú 4 jednoduché, ale takisto veľmi silné a účinné formulky „milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím odpusť mi, ďakujem ti“, opakovaním ktorých je možné vyliečiť akýkoľvek problém, či situáciu. Týmito slovami môžme vyliečiť aj to, o čom si myslíme, že sa nás to priamo netýka. Ale nikdy sa nič v našom svete nedeje bez toho, aby sme za to neboli aspoň kúsok zodpovední. Možno sa vám to nezdá, ale tieto slová sú pravdivé a znovu je to o tom, že aj keď sme síce na prvý pohľad len čisto samostatné bytosti, v skutočnosti sme navzájom prepojení oveľa viac… a to aj v prípade, kedy sa nám to možno nie veľmi páči 😉

Aktivujeme si 12-vláknovú DNA

Možno že si ešte zo školy pamätáte 😛 – DNA (angl. deoxyribonucleic acid) alebo deoxyribonukleová kyselina sa nachádza vo vnútri buniek všetkých živých organizmov. Obsahuje genetické inštrukcie pre náš vývoj a určuje funkciu jednotlivých buniek a orgánov. Je zodpovedná za genetické šírenie dedičných znakov, ako je napr. stavba tela, metabolizmus, farba vlasov, náchylnosť k ochoreniam, či talent. DNA má tvar špirály – dvojzávitnice.

Toľko opakovanie z biológie 🙂 . Existuje ale ešte 10 ďalších, nefyzických vlákien DNA, ktoré existujú v našom energetickom poli… tieto riadia naše emocionálne a mentálne telo, našu dušu, kontrolujú našu karmu a životné poslanie, a tiež sme prostredníctvom nich začlenení do energetickej matice všetkých energií. Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Ale ako sa spomína aj tu, nie sme geneticky “fixovaní”, teda nemenní. Ukazuje sa, že naša DNA je súčasťou väčšieho celku Stvorenia a má schopnosti hyperkomunikácie – telepatie, vzdialeného vnímania a iných psychických schopností. Máme schopnosť preprogramovať si svoj genetický stavebný plán pomocou jednoduchých slov a frekvencií, a už aj vedecká genetika začína potvrdzovať, že naša DNA sa postupne aktivuje a mení.

No aj keď sa naša DNA v súčasnosti postupne mení, u väčšiny ľudí je všetkých 12 vlákien ešte stále veľmi málo aktívnych a v ich „starej“ DNA sú zakodóvané rôzne strachy a obmedzenia. Proces aktivácie všetkých 12 vlákien DNA a ich „liečenie“ možno urýchliť viacerými spôsobmi. Jeden z najefektívnejších je postup pomocou hudby na aktiváciu DNA od Shapeshifter. Táto hudba pôsobí tak, že uvoľňuje zatuhnutú štruktúru našej DNA a „búra“ rokmi stabilizovaný stav nášho energetického systému, a potom ho skladá v novej, lepšej forme. Takže ak sa na to dáte, možno to s vami na nejaký čas „zamáva“, ale je to len prechodný príznak liečenia.

Aktivácia DNA pomocou hudby od Shapeshifter je ďalšou obrovskou pomocou na našej ceste. Pomôže nám vidieť svet úplne inými očami ako doteraz, a to očami bezpodmienečnej lásky. Ale neberte túto hudbu ako niečo, čo za vás urobí všetku robotu. Je to síce významná pomoc, ale je len doplnkom k našej práci na sebe, niečo si musíme odmakať aj my sami 😛

Odkaz na linky, kde je možné hudbu na aktiváciu DNA stiahnuť, sú na lište vpravo, pod označením „…a všetky 4: V1 V2“ a návod na použitie je napr. aj tu. (POZNÁMKA: niekde, ale už neviem kde, som neskôr prečítala, že počúvanie 4 CD vkuse za sebou nie je nutné, ale v tomto komentári je to ešte tak napísané, tak neviem… helar: Naozaj nie je nutné, ale je to dobrý ďalší krok.)

Reiki

Reiki je takisto úžasným posunom vpred a preto ho tu nemôžem nespomenúť. Museli by sme veľmi dlho meditovať, postiť sa, modliť a neviemčoeštevšetko, aby sme získali to, čo môžme získať zasvätením do reiki. Takže ak nad reiki rozmýšľate a láka vás to, vrelo vám to odporúčam, a to aj v prípade, že nemáte v pláne liečiť… Ale tu si už veľmi pravdepodobne nevystačíme sami, lebo prípady, kedy niekto dostal reiki darom zhora, síce sú, ale veľmi zriedkavé. Takže budeme potrebovať majstra, ktorý nás na reiki naladí. Chcela by som pri tomto poznamenať, že naladenie na reiki je manipulácia s našim jemnohmotným telom a toto by som nezverila do rúk hocikomu. Ale ak sa budete pri výbere učiteľa riadiť srdcom, určite vás jeho hlas privedie k tomu správnemu človeku.

A ešte niečo. Kedže v súvislosti s reiki býva často diskutovaná aj otázka financií, spomeniem v krátkosti aj toto. Ak máte záujem o reiki, ale poplatky za naladenie sa vám zdajú vysoké alebo momentálne na to nemáte, pokúste sa prehodnotiť svoj postoj k financiám a namiesto zlozvykov v myslení si skúste s dôverou opakovať toto: „Mám všetko, čo potrebujem.“ Je to úžasne oslobodzujúca a hojnosť (a nielen tú finančnú) prinášajúca formulka, ktorá veľmi pomohla aj mne… Ak nedostatok financií nie je práve našou karmou alebo životnou lekciou a prísun financií si nebudeme viac blokovať našim nesprávnym myslením, je len otázkou času, kedy peniaze na to, čo potrebujeme, budeme mať 🙂

Channeling – Komunikujeme s anjelmi

Pri každom z nás je neustále, teda aj v tejto chvíli, náš anjel strážny. Je to náš verný a múdry sprievodca, ktorý nás dokonale pozná a nekonečne miluje presne takých akí sme, hlbokou bezpodmienečnou láskou bez akýchkoľvek výhrad. Je pri nás aj vtedy, keď neveríme, že existuje, aj vtedy, keď ho odmietame, alebo sme len nie schopní ho vnímať, lebo naše srdce a myseľ sú plné negatívnych emócií a myšlienok.

Energia anjelov je veľmi čistá vibrácia, takže keď ich chceme vnímať, t.j. naladiť sa na nich, musíme sa najprv k ich energii priblížiť. Napriek tomu, že my ľudia sme vo svojej podstate dokonalé a úžasné bytosti, kvôli skúškam a životným lekciám, ktoré nie vždy zvládame, sú naše srdcia a myseľ častokrát prekryté hrubým nánosom niečoho, čo nás od vyšších vibrácií anjelov oddeľuje a nedovoľuje nám vnímať ich energiu. Nie je možné naladiť sa na nich, keď sme prudko nahnevaní alebo prežívame inú veľmi hrubú emóciu. Naše vibrácie sú vtedy s tými anjelskými absolútne nezlúčiteľné. Takže k tomu, aby sme k nim boli bližšie, musíme najprv naše vibrácie zvýšiť… anjeli svoje vibrácie znížiť nemôžu, lebo potom by nám neboli veľmi nápomocní… 😛

Keď máme v srdci hnev a iné negatívne emócie, najlepším liekom na ne je láska pomocou odpustenia, ktoré sme spomenuli vyššie. A keď nám v našej snahe bránia naše rozbehané a neutíchajúce myšlienky, návodov ako skľudniť svoju myseľ, je veľmi veľa a stačí si len vybrať to, čo nás osloví a trpezlivo na tom pracovať 🙂 . Možno nájdete nejakú radu aj v tomto príspevku. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že aj v prípade, že je naša myseľ rozbehaná, nie je naším nepriateľom… potrebujeme ju pre náš život, verne nám slúži a je len taká aká je. Mali by sme jej byť vďační a milovať ju, a nezainteresovaným pozorovaním sa snažiť porozumieť tomu, ako funguje.

Ak teda máme záujem o komunikáciu s anjelmi a naše srdce a myseľ sú už dostatočne čisté, už nám v tom nič nebráni. Komunikácia s anjelmi je nádherná a obohacujúca skúsenosť. Tým, že sme na nich naladení, automaticky sa naše vibrácie posúvajú bližšie k ich úrovni, a tak sme stále viac a viac čistejší a anjelskejší, teda bližšie k nášmu cieľu 🙂

Anjeli sú úžasné bytosti, ktoré nám chcú pomáhať a chcú s nami komunikovať. Ale kedže my ľudia sme bytosti so slobodnou vôľou, rozhodnutie a prvý krok za nás anjeli urobiť nemôžu. Ale keď sa rozhodneme a vykročíme smerom k nim, zahrnú nás nekonečnou láskou a podporou…

Pobyt v prírode

Pobyt v prírode je pre mňa niečím veľmi podobným ako komunikácia s anjelmi. Prírodu som milovala odjakživa a vždy som ju vnímala ako miesto, kde možno vidieť Boha v jeho plnej nádhere a dokonalosti. Viem, že Boh je úplne všade, ale v prírode mi bol vždy najbližšie. Je to pre mňa úplne dokonalé a zázračné miesto, kde sa môžem viac priblížiť k svojej duši, k svojmu Pravému Ja. Prechádzka v prírode je pre mňa tiež vynikajúcim relaxom a veľmi účinnou terapiou. Pomôže mi aj v takých momentoch, keď už fakt neviem čo so sebou a potrebujem totálne prečistiť hlavu a ukľudniť sa.

Príroda je úžasný živý organizmus. Každá rastlinka, každý strom, úplne všetko má svojho ducha a je takisto ako my energetickou bytosťou. Preto keď pôjdeme do prírody, nezabúdajme na to. Správajme sa k nim s láskou a úctou. A aspoň na chvíľu sa pokúsme nevenovať pozornosť tomu, čo nás trápi a len vnímajme tú nádheru. Príroda má úžasnú uzdravovaciu schopnosť, a môže nás účinne liečiť najmä vtedy, keď budeme schopní prijímať jej lásku. A to, čo bolo pre nás problémom, sa zakrátko tou láskou presvetlí a rozplynie.

Príroda funguje aj ako úžasný zosilovač toho, čo je v nás. Ak sa napr. bojíme, príroda nám tento strach dokáže neuveriteľne zvýrazniť. A keď do nej vstupujeme s láskou, tú lásku nám niekoľkonásobne vráti späť 🙂

***

Najťažšie je urobiť prvý krok, rozhodnutie „idem do toho, skúsim to“. Je to ťažké, lebo opúšťame všetko to, čo máme rokmi osvedčené a isté. Ale pokiaľ to neskúsime, neuvedomíme si fakt, že to v čom žijeme, je len bublina, či škrupina, a ten pravý, skutočný svet je len tam „vonku“. Takže nemáme čo stratiť 😉 . S dôverou sa preto nechajme viesť svojou intuíciou, svojím vnútorným hlasom, a sami sa presvedčme, či tí pred nami, ktorí túto cestu už prešli, predsa len nemali pravdu…

U mňa bolo to prvé rozhodnutie veľmi ťažké. Urobila som síce už predtým mnoho drobných „ústupkov“ a rozhodnutí, ale stále to bolo veľmi málo. Mala som podstatne na viac a vo svojom vnútri som to vedela. Ale moja myseľ bola plná všelijakých zlozvykov a ja som sa toho držala zubami-nechtami a nie a nie to pustiť. Bola som neuveriteľne tvrdohlavá. Nie a nie sa pohnúť. Tak sa život rozhodol, že mi k môjmu rozhodnutiu napomôže… V mojom živote nastalo veľmi tvrdé a čierne obdobie… detaily nie sú dôležité, ale bola som skúšaná úplne zo všetkých strán… a ja som to stále nechápala, prskala som a zároveň bola v totálnej depke, v stave „je mi všetko jedno, na ničom už nezáleží, keď chceš do mňa kopať, kopni si ešte“… a tak som dostala presne to, čo som chcela a zjavne aj potrebovala, a život do mňa „kopol“ ešte viac… a tak, že to bolo už na mojej vtedajšej hranici únosnosti… silno ma seklo v krížoch a súčasne sa mi zapálil nerv, takže kríže a celú nohu som mala v ukrutných bolestiach… našla som si polohu, ktorá bola najmenej bolestivá a tak som preležala jeden z mojich najdlhších dní, úplne sama, bez akejkoľvek pomoci a podpory… každý jeden nepatrný pohyb mimo mojej polohy bol neuveriteľne bolestivý… a kedže som sa aspoň sem-tam pohnúť musela, ani sa mi nechcelo veriť, že koľko toho ešte znesiem… Ale zároveň som sa veľmi zľakla, že to takto zostane možno naveky a to všetko len kvôli mojej hlúposti… Niečo v mojej mysli sa začalo meniť. Začala som sa zamýšľať nad tým, či to muselo dôjsť až tak ďaleko… začala som uvažovať nad tým, či predsa len nechcem byť zdravá a šťastná… začalo mi dochádzať, že je to len na mojom rozhodnutí, ako to bude. Tým, čo sa stalo, mi dal život príležitosť rozhodnúť sa, čo chcem, ale ten krok som musela urobiť sama. Bolo to veľmi ťažké, ale keďže som už nechcela viac bolesti, ani psychickej ani fyzickej, rozhodla som sa. V nasledujúce dni som prestala svojou pozornosťou živiť zlozvyky v mojej mysli a začala som v sebe podporovať také myšlienky, ktoré viedli k môjmu uzdraveniu a príjemnejším pocitom… A keď ma zlozvyky chceli vrátiť na staré chodníčky, spomienka, ako ležím a nemôžem sa pohnúť, lebo okamžite pocítim krutú bolesť, ma dosť rýchlo navrátila na správnu cestu…

Takže takto ma život donútil urobiť ten naozaj prvý veľký rozhodný krok. Nepíšem to preto, že vás chcem nastrašiť. Píšem to preto, lebo vám to možno pomôže pochopiť, že všetko to ťažké, čo prežívame, je pre nás v skutočnosti veľkým darom. Ale kedže nepredpokladám, že ste až tak tvrdohlaví ako ja 😛 verím, že vaša cesta nebude až tak tvrdá… dúfam, že to nebudete mať vôbec bolestivé, určite ste si už každý tej bolesti zažili dosť… ale, ako už viete, je to len na vás 😉

Takže, ako sme si na príklade ukázali, najťažšie je urobiť to prvé jednoznačné rozhodnutie. Ale ak to zvládneme, život nás potom zahrnie toľkou podporou a nádherou, až sa nám z toho zakrúti hlava… 😀 Budete sa pýtať samých seba: Prečo som bol tak dlho hlúpy? Toto krásne som tak dlho odmietal? 😉

***

Toľko môj príbeh. Moje osvedčené postupy a návody. Ale ak by vás náhodou z tohto vôbec nič neoslovilo, neurazím sa… 😛 kľudne skúste niečo iné… čokoľvek, z čoho budete mať dobrý pocit… dôležité je len nestáť nerozhodne na jednom mieste, ale konať v súlade s naším vnútrom… lebo len vtedy budeme naozaj šťastní. Život nie je nemenný, život je v neustálom pohybe. A nezabúdajme – každý sme zodpovedný len sám za seba, preto nemôžme zmeniť druhých… meniť môžme len seba. A keď sa do toho pustíme, robme to hravo a s láskou.

Takže toľko článok o dobe, v ktorej sa práve teraz nachádzame a o úžasných možnostiach, ktoré nám ponúka. Dostali sme rady, ako tento dar naplno využiť a ako týmto obdobím prejsť bez zbytočných odrenín. Bolo nám pripomenuté, že v tom nie sme sami. Pomoc a podporu máme všade naokolo, len sa treba obrátiť tým správnym smerom. Okrem anjelov „hore“ existujú aj anjeli pozemskí, a určite medzi nich patríte aj vy 😉 . Takže budem veľmi rada, keď aj vy napíšete svoje skúsenosti, čo pomohlo a pomáha vám. Možno tým pomôžete tomu, aby sa to svetielko, ktoré máme v sebe úplne všetci, naplno rozhorelo aj v srdciach ostatných. 🙂

Reklamy

85 thoughts on “Doba, v ktorej teraz žijeme

  1. Sophie,
    vďaka za príjemné zhrnutie.
    Mne tiež pomáha príroda – v každej forme /hlavne kamene, rastliny, more, hory …/ v každom ročnom období a za každého počasia, anjeli v akejkoľvek podobe, Tarot, modlitby = vnútorné rozhovory s Najvyšším 😉
    Prípadné duchovnoduševné odreniny neutralizujem aj povoleným dopingom – hlavne čaj, čokoláda … 🙂

    Like

  2. a znám ještě jeden výbornej způsob – začneme pomáhat lidem, každý podle svých možností a schopností 😛 způsobů je mnoho, jen si vybrat. Aktivujeme si tím svou 12ti vlákenní DNA lépe, než přes Shapeshifter. A tím budeme i šťastní a budeme svou radost rozdávat dál 😀

    Like

    • Karlos, vážim si tvoj názor, ale ja by som sa do toho pomáhania druhým až tak nehrnula. Najprv musíme pomôcť sami sebe, napr. aj tou hudbou od Shapeshifter, a až potom môžme pomáhať druhým… inak tá naša pomoc nebude stáť za veľa. A okrem toho platí, že tým čo robíme pre seba (myslím tým to, čo je naozaj pre nás potrebné a prínosné, nie to, čo nám diktuje naše ego), pomáhame druhým automaticky… lebo sme navzájom poprepájaní 🙂

      Like

      • 😀 no mě například nedělalo problém vyvenčit pejska sousedce, když musela být v práci a nemusel jsem být vůbec ve formě po psychické stránce…já jsem napsal, že podle možností a schopností…mou babičku přes válku ukrývala jedna paní…a sobě pomohla jenom tím, že riskovala krk celé své rodiny a taky měla méně jídla pro ně. Takže nejdřív pomohla cizímu a ne sobě.

        Ze mě si nic nedělejte…já jsem člověk, který se snaží žít přirozeně a dávám to jako jeden z návrhů…není vůbec problém si aktivovat své DNA i přes MP3…jen se tak zamýšlím nad tím, že kdyby nepřišli shapeshiters, tak máme nejspíš smůlu 😀 . Berte to v dobrém smyslu slova, ju? 🙂

        Like

      • karlos,
        beriem to v tom najlepšom zmysle slova 🙂
        Len na stránkach o duchovne niekedy uletím a akoby na chvíľu zabudnem na praktickú stránku “obyčajného” života 😉 a dám dôraz na duchovno 🙂
        Takže aj Ty nás ber v tom dobrom slova zmysle 🙂

        Like

      • Karlos, vážim si tvoje názory, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa bohužiaľ viac zameriavaš na to, čo nás rozdeľuje, ako na to, čo nás spája…
        Ale aby som doplnila to, čo som napísala predtým… mám skúsenosť, že tá práca na sebe (v zmysle vyššie napísaného) je dôležitá úplne vo všetkých oblastiach nášho života… zoberiem tvoj príklad s venčením psa – a čo ak mám susedu, ktorá má len využíva a ja nie som schopná povedať jej „nie“, napriek tomu, že to tak cítim?
        Niekedy je tá správna pomoc pre druhého aj pre nás práve naše rozhodnutie nepomôcť, a na to, aby sme to boli schopní posúdiť (a samozrejme potom aj vykonať), sa určite bez práce na sebe nezaobídeme 🙂

        Like

      • Sophie

        A jestli se můžu zeptat, tak v čem rozděluji lidi? Abych věděl pro příště…a pak si dám pozor 🙂

        Like

      • Sophie, karlos,
        mám pocit, že sa nedá spojiť spojené a nedá sa rozdeliť nerozdeliteľné, lebo všetci sme vzájomne spojení skrze Podstatu Univerza, lenže navonok sa môžeme vnímať rozdelení /máme dar slobodnej vôle – okrem iného/ názormi, myšlienkami, slovami, skutkami, pocitmi …, ale vnútorne sme všetci spojení Podstatou, ktorú môžeme vidieť iba srdcom … Nemôžeme sa spojiť – nemôžeme sa rozdeliť, avšak môžeme viac otvárať naše srdcia – hlavne Láske a môžeme viac dávať a viac prijímať – tiež hlavne Lásku.

        Like

      • Karlos, to je jedno v cem, aj tak ti to pro priste nepomuze 🙂 Nazory psychoanalytika treba brat vazne, on vie lepsie nez ty, co si tym chcel povedat 🙂
        Moonica, mam trochu s takto popisanym pristupom k pomoci dilemu. Ze nie vždy postačí umenie pomáhajúceho, lebo je potrebné aj umenie pomáhaného pomoc prijať. Ak ma niekto problem s prijatim pomoci, vyvstava mi otazka, ci ide este o pomoc? Lebo u mna je pomoc definovana ako nieco, co je vzajomne dohodnute. Inak ide len o pachanie dobra z pohladu pomahajuceho. Ako je ale dohodnute nieco, co pomahany neprijima? Alebo sa da pomoc definovat aj jednostranne, tj. len z pohladu pomahajuceho? Netvrdim na 100%, ze nie, mozno potrebujem len priklad.

        Like

      • Alex,
        o páchaní dobra versus pomoc sme si vymenili názor v rámci inej diskusie na blogu Eldhwen … Takže nebudem rozpisovať teóriu a pokúsim sa o príklad : ja som v robote mala až do tohto roka problém hovoriť ľuďom nie pri žiadosti o pomoc, hoci som mala pocit, že by to zvládli v pohode aj bezo mňa a iba by to trvalo trochu dlhšie … A tak som teda pomáhala na požiadanie v rámci dohodnutej pomoci a v dobrej viere v rýchlejšiu realizáciu komplexného výsledku práce, hoci som vždy zdôraznila, že každý má potenciál dosiahnuť dohodnutý výsledok aj bezo mňa. Avšak stalo sa, že kolegovia si na to zvykli a ja som ťahala ako mulica 🙂 a keď som už nevládala, tak oni zrazu mali problém so samostatnosťou a moje nie ako odpoveď a zároveň aktuálnu formu pomoci pre nich nebrali ako formu pomoci a prejavu dôvery v ich prax, skúsenosti a vedomosti, ale brali to ako neochotu. Pomoc môže byť poskytnutá v pestrej forme a je umenie ju prijať nielen vtedy, ak má formu slovíčka nie 😉

        Like

      • Karlos,
        nemyslím si, že rozdeľuješ ľudí… tak ako napísala Moonica, nie sme od seba oddelení, len to môžeme tak vnímať, pokiaľ sa neotvoríme univerzálnej Láske… takže každý sa môže „oddeliť“ od druhých len sám, svojím vlastným postojom…
        Nedávno som o blog ďalej chválila tvoj článok, a pritom som nesúhlasila absolútne so všetkým, čo tam bolo napísané. Priznám sa, tiež som zvažovala, či by nebolo lepšie zameriať sa na to, čo sa mi tam nepáči. Zdalo sa mi vtedy ale omnoho prínosnejšie napísať v komentári o tom, čo nás spája, ako o tom, čo nás rozdeľuje…
        Niekedy je potrebná aj kritika, najmä tá konštruktívna, ale niekedy je pre nás aj pre ostatných oveľa prínosnejšie pokúsiť sa namiesto toho zamyslieť, či predsa len aspoň niečo z toho, čo som prečítal, nie je pre mňa prínosné. A ako napísala Moonica, ide naozaj o umenie, lebo je to pre drvivú väčšinu z nás veľmi ťažké. Ale vždy je to len na našom slobodnom rozhodnutí, či si z napísaného niečo zoberieme alebo nie. Podobne ako Alex, ani ja nepovažujem úplne všetko za pomoc pre mňa a riešim to vtedy tak, že odchádzam a hľadám niečo iné, čo ma osloví. Svet je preto tak pestrý, aby si každý mohol nájsť to svoje.

        Like

      • Moonica – dik za priklad.
        Nie som si isty, ci dobre chapem popisanu situaciu, tak si budem trochu domyslat, ak budem mimo, tak sa ospravedlnujem.
        Prva cast tvojej pomoci kolegom, ked si pracovala ako mulica, splnala kriteria pomoci, ktore mam spojene s pomocou ja. Predpokladam, ze nechceli, aby si im pomohla stat sa samostatnejsimi, ale aby si za nich odkrutila nejaku pracu. Pomohla si a oni boli spokojni. Islo o pomoc.

        Druhu cast tvojej pomoci, ked si im povedala nie, zial nemozem povazovat za pomoc, lebo takato pomoc nebola medzi vami dohodnuta, teda prijimatelmi odsuhlasena 🙂 Je jasne, ze si to myslela dobre a nic ine ti v tej situacii uz asi ani neostavalo, ale nespada to pod (moju) definiciu pomoci 🙂

        Keby ste si vsak kdesi na zaciatku pomoc vzajomne dohodli, (tj. vydefinovali a odsuhlasili) a ty by si tam mala napr. podmienku, ze OK, pomozem, ak to bude viest k vasej vacsej samostatnosti do tyzdna (mesiaca/roka), tj. budete sa to sami ucit a oni by s tym suhlasili, tak tvoje “nie”, po tyzdni (mesiaci/roku) by sa dalo povazovat za sucast pomoci. Zavisi samozrejme od milion dalsich nepredvidatelnych detailov, napr. ze by im bola dohodnuta doba malo, atd., ale vtedy uz nastupuje dalsia, alebo ziadna dohoda o dalsej pomoci/nepomoci.

        Je mozne, ze som teraz pisal od veci a situacia tam bola uplne ina, ako som si ju domyslel, v tom pripade to ber len ako modelovy priklad, nesuvisiaci s tvojim prikladom. Tiez prosim o toleranciu v zmysle, ze ide cisto o moj subjektivny pristup k pomoci, ktory nemusi byt ani spravny, ani vacsine poskytovatelov a prijemcov pomoci vyhovujuci. Dokonca ho povazujem za docasny, lebo o rok mozno pridem na to, ze je to blbost a najdem si lepsiu definiciu 🙂

        Like

      • Alex,
        ak by som ten môj príklad rozpísala podrobne so všetkými detailami, podmienkami a povinnosťami zúčastnených osôb, tak by som zahltila Helar blog, lebo to trvalo asi roky a opisom by vznikol viac než malý litarárny útvar … hihihi
        Takže budem znovu stručná = jednou z podmienok pracovnej zmluvy bola aj samostatnosť, lebo inak to pri tom type roboty ani dlhodobo nejde. Čiže podkladom bol status samostatnosti a rovnoprávnosti /kolegovia a nie vzťah podriadení versus nadriadená/, a teda moje Nie bola fakticky moja pomoc pre nich s cieľom dosiahnuť ich skutočnú a nielen formálnu samostatnosť. Oni to však ako pomoc neprijali a zobrali to ako moju neochotu, ale to je ich problém a ich postoj – ja som získala cenné skúsenosti a už dokážem hovoriť nie aj v pracovnom živote aj v súkromnom … hihihi
        Teraz budem mimo témy – Alex, mám pocit, že tón Tvojich komentárov sa mení – strácajú hrany a príkrosť a cítim v nich trošku viac srdiečka než tomu bolo v minulosti … a samozrejme sú pre mňa stále inšpiráciou a sebareflexiou. Vďaka.

        Like

      • Keď sa tu už tak pekne diskutuje o pomoci, smiem sa pridať? (A “stúpiť do mäkkého”? 😛 ) Ak k veciam pristupujeme s tým, že niekto má a niekto potrebuje, tak vlastne pripúšťame nerovnováhu v tom, čo sa okolo nás deje, teda vlastne pripúšťame, že tento svet, život ako taký a Univerzum sú nedokonalé. Spomeňte si na zákon karmy – každý má v živote situácie, ktoré si musí “odmakať” sám. Ak my do nich zasiahneme, hatíme vlastne proces jeho “dozrievania”. Správame sa, akoby sme žili v nedokonalom svete, lebo my ho vnímame ako nedokonalý.

        No dobre – takže pomáhať alebo nie? Tak, ako majú ľudia svoje karmické lekcie, majú aj ľudí, ktorí 1. ich do tej karmickej lekcie dostávajú (alebo ju sami o sebe predstavujú), 2. boli naplánovaní, aby pomohli danému človeku pochopiť, o čo ide a 3. boli naplánovaní, aby svojimi schopnosťami pomohli danému človeku situáciu vyriešiť, ak sa k tomu on prepracuje.

        No a keď v živote vidíme nejakú situáciu, v ktorej vnímame nerovnováhu a núdzu, nikdy vopred nevieme, či sme v tej situácii karmická “obeť” 😛 , karmická “lekcia”, karmický “učiteľ” alebo karmická “pomocná ruka”.

        Z môjho pohľadu jedinú správnu odpoveď nájdeme v svojom vnútri. Musíme pomáhať preto, lebo nemôžeme inak, nie preto, že si potom prichodíme ako “lepší človek”. Ak sme totiž zamontovaní do karmy daného jedinca, naša funkcia si nás nejako už len nájde. Ak však nevieme počúvať svoje vnútro, svoju intuíciu, môže sa nám ľahko stať, že budeme svoju pomoc vnucovať niekomu, kto o ňu vôbec nestojí (to by mohol byť ten Alexov “kontrakt”) alebo ju ani nepotrebuje.

        Like

      • Helar,
        po prepleskoch, ktoré mi život doprial, už vnímam intuíciu ako alfu aj omegu nielen v oblasti pomoci, ale vo všetkom hihihi, zatiaľ to v pohode funguje a som vďačná.

        Like

      • Helar, znovu krásne a zoširoka vysvetlené… 🙂
        Napadla ma v tejto súvislosti jedna situácia, ktorá sa mi stala včera: predavačka v obchode bola na všetkých veľmi milá okrem mňa. Poviete si, bežná vec, ale mala som vtedy depku, tak ma to dosť zobralo a vyvolalo kopec ďalších negatívnych pocitov. Ale kedže sa snažím na sebe makať 🙂 pokúsila som sa na to pozrieť inak. Okrem toho, že som začala uvažovať, prečo sa tak stalo, uvedomila som si, že sa mi to negatívne zvýraznilo len preto, aby som sa vzchopila a rozhodla nedávať viac tomu negatívnemu priestor. A tak som sa prekonala a začala odpúšťať… najprv tej predavačke, potom sebe, že som to nezvládla a nechala sa ovládnuť tým negatívnym, a postupne sa mi začali v mysli vynárať aj ďalšie osoby, ktorým som mala tiež čo odpustiť… nejakú chvíľku mi to trvalo, ale výsledkom bol veľmi príjemný pocit. Depka bola preč a ja som znovu začala cítiť veľkú lásku a vďačnosť za úplne všetko a všetkých. Znovu som mala pocit, že žijem v dokonalom svete, kde si všetci pomáhame navzájom, väčšinou úplne automaticky a aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá a niekedy aj bolí…

        Like

    • karlos,
      mám pocit, že pomáhanie iným je najkrajší, ale aj najťažší spôsob vzostupu 😉
      Je to vlastne hotové umenie, pri ktorom nie vždy postačí umenie pomáhajúceho, lebo je potrebné aj umenie pomáhaného pomoc prijať … 🙂

      Like

      • musim suhlasit s Karlosom. myslim, ze pomahanie druhym je velmi dolezite, mozno najdolezitejsie. zavisi hadam, len od formy pomoci. napr. ak chceme niekomu napr. pomoct na duchovnej ceste, najprv potrebujeme byt v pohode my, to je predpoklad. ale forma pomoci druhym akou bolo u Karlosa vyvencenie havkaca je predsa len trochu ina a velmi potrebna. mam pocit, ze v dnesnej dobe velmi, velmi 🙂 potrebna. vela krat som rozmyslala, ci dat zobrajucim peniaze, jasne, ze som presla cez ” aj tak mu nepomozem, pouzije to na drogy…. ” az po ” nie je dolezite ako dokazu moju pomoc ludia pouzit, dolezite je, ze ju ponukam, som toho schopna a dokazem prijat aj pripadne nepochopenie z ich strany. nemozme v konecnom dosledku vediet kam siahaju nasledky nasej pomoci. keby sme pomahali len vtedy keby sme vedeli, ze sa to naozaj ” oplati “, bolo by uplne najlepsie, ale nevieme 🙂 a k tomu, aby nas ludia nevyuzivali, asi len tolko, ze staci pocuvat vnutorny hlas, kedy pomoct a kedy nechat ludi nech si pomozu. co moze byt pomoc taktiez konieckoncov 🙂 to mi pripomina clanok spred par dni o tom panovi, co bol na prednaske u nejakeho duchoveho a kladol mu otazky, kedy zasahovat a pomahat ludom a kedy nie.
        som rada, ze sa tu nad tym zamyslame. cim viac nazorov, tym lepsie 😉

        Like

      • Alexa,
        píšeš, že „nevieme, kedy pomôcť“, ale hneď ďalej si si podľa mňa na to „neviem“ odpovedala, keď píšeš, že „stačí počúvať vnútorný hlas“ 😉
        Lenže na to, aby sme počuli ten tichý vnútorný hlas a vedeli ho rozlíšiť od omnoho hlasnejšieho hlasu nášho ega, je naozaj potrebné najprv na tom popracovať. Len vtedy si môžme byť istí, že naša pomoc bude naozaj pomocou a nie tým opačným.
        Svojimi slovami „nie je doležité ako dokážu moju pomoc ľudia použiť“ sa podľa mňa zbavuješ zodpovednosti za svoje činy… Ja som sa tiež kedysi snažila „pomáhať“, kde sa len dalo, ale kopance od života ma naviedli na cestu, kde sa učím nekonať automaticky a predtým, ako niečo urobím, sa zamyslím, čo by mohlo byť prospešnejšie.

        Ale keď chceme pomáhať a nie sme si istí, čo konkrétne urobiť, môžme vždy bez akýchkoľvek pochybností urobiť jedno – posielať lásku, úprimne a z čistého srdca… a táto láskyplná energia si už nájde nejakú cestičku k dotyčnému a pomôže mu presne tam, kde potrebuje… môže to byť napríklad modlitba, alebo vizualizácia bieleho svetla okolo dotyčnej osoby alebo aj tie formulky z ho´oponopono…

        Like

    • v tomto suhlasim, ja sa snazim pomahjat kolko sa da – tym sa zvacsuje mnozstvo dobra na svete a takymto posobom sa da pomoct celemu svetu, nielen sebe. reiki neuznavam, kamopska z neho skoro zosalela, musel ju davat dohromady jeden psychotronik. otvaranie cakier nie je pre kazdeho – ja sama by som do reiki nesla.

      Like

    • nedari sa mi odpovedat Sophie, tak to supnem do tohto komentara 🙂
      v poslednom odstavci si to perfektne vystihla, ja by som k modlitbe, prianiu lasky… pridala pomoc trebars vo forme zdvihnutia niecoho co niekomu spadlo na zem a je to blizko pri mne, povedania ” nazdravie ” neznamemu cloveku ktory si kychne a v pripade, ze potahuje nosom a je evidentne ze nema papierovu vreckovku tak mu ju ponuknem, usmevu na cloveka ktory sa mraci …. toto je forma pomoci, ktoru som mala na mysli. nejde tu o ziadne preberanie ani sa zbavovanie zodpovednosti. mozno sa kychajuci potesi, ked mu uz nebude kvapkat z nosa, alebo sa mozno urazi, lebo si bude mysliet, ze mam problem s tym, ze mu z nosa kvapka. to ale neznamena, ze mu vreckovku neponuknem ak vidim, ze ju potrebuje v tej chvili. neriesim to, ako bude reagovat. mozno si zamraceny pomysli, ze na niecom ” slapem ” ked sa na neho usmejem, ked on sa mraci na cely svet, ale mozno mu to dobre padne ( chcela by som verit, ze v niektorych pripadoch, posle usmev aj dalej ). ak robim nieco v zmysle sirenia dobra, lasky a pozitivnej energie nemam obavy o nasledky a preto sa zodpovednosti zbavovat nemusim, lebo ziadnu nenesiem 😉

      Like

  3. Sophie,
    super článok,je to všetko čo potrebujeme zhrnuté do jedného.Priznám sa,pred pár mesiacmi som aj ja mala depky a bola som zatrpknutá ale odkedy ma niekto postrčil na tieto chodníčky,som stále veselá a už nič neberiem tak vážne.Iba prácu na sebe 😀 Dúfam,že sa približujem k môjmu božskému poslaniu.Takže ďakujem za tento obohacujúci článok a želám ti veľa veľa krásnych dní.
    P.S.Aj ja mám veľmi rada prírodu,najmä lesík,kam chodím meditovať.Som tam iba ja a niečo vyššie…a viem,že sa mi nič nemôže stať 😀 (Dúfam).

    Like

    • Nina,
      aj ja ti ďakujem 🙂 Mám pocit, že si k tomu Božskému veľmi blízko a budeš ešte bližšie, keď ten tvoj úžasný optimizmus prenesieš aj do práce na sebe… všetko potom pôjde oveľa ľahšie a otvorí sa ti aj to, čo sa možno kvôli tvojej prílišnej snahe a vážnosti otvoriť nemohlo 😉

      Takže prajem tebe a aj nám všetkým veľa ľahkosti a hravosti úplne vo všetkom 🙂

      Like

  4. Keby neboli Shapeshifters tak by nebola ziadna smola lebo na nasej zemi existuje vela hudby a vela roznych ludi ktory si na nu dokazu naviazat spravne myslienky 😉

    Like

  5. Ako keby som ten článok písala ja… 😀 … najprv som musela utŕžiť bolestivé rany od života (hotový masaker), aby som sa prinútila zamyslieť sa nad sebou a konečne vykročiť správnym smerom… teraz som šťastná, stálo to za tú bolesť…

    Like

  6. Mirzakarim Norbekov vo svojej knihe Trénink těla a ducha napísal k cvičeniam podľa svojej metodiky zopár odporúčaní, ktoré sa podľa mňa dajú krásne aplikovať aj na našu tému… no veď posúďte sami 😛

    Zákazy

    1. Nepředbíhejte.
    2. Neposlouchejte ufňukance a neraďte se s chytráky.
    3. Během cvičení se nenechejte ničím vyrušovat.
    4. Neupadejte do mechaničnosti. Pamatujte na smysl a cíl svého konání.
    5. Nepřepínejte se. Cvičte jen do té doby, než se objeví pocit mírné únavy.
    6. Nepouštějte se do cvičení, pokud jste hladoví nebo unavení.
    7. Lenost a pasivita jsou věci naprosto nepřípustné a není pro ně omluvy.

    Přikázání

    1. Prožívejte celý den s pocitem radosti, štěstí, jako byste měli křídla.
    2. Během cvičení nedovolte mozku, aby analyzoval a přemýšlel. Osvoboďte svůj rozum od myšlenkových stereotypů a omezení.
    3. Žijte s vědomím, že se úplne uzdravíte.
    4. Co nejčastěji si v duchu i nahlas opakujte: „Jsem zdravý… Jsem šťastný… Jsem mladý… Jsem nezranitelný… Dokážu všechno…“
    5. Vždy si představujte sami sebe tak, jak byste se chtěli cítit uvnitř a vypadat navenek.
    6. Vždy, když se chystáte zdolat další překážku, zkuste si trochu zvýšit laťku.
    7. Nikdy, ani v myšlenkách, si nenadávejte a neponižujte se.

    Like

  7. Vsetko, co Boh stvoril, je dokonale. Aj ludi stvoril dokonalych. To zle a skarede sme si na seba nabalili svojou slobodnou volou.Zacat by sme mali tym, ze sa naucime milovat sami seba, takych, akymi nas stvoril Boh. Potom uvidime v inom svetle aj inych.,,Miluj blizneho svojho ako seba sameho.” Cize najprv pracujme na sebe. Ked dokazem milovat seba ako Bozie dielo, dokazem milovat vsetkych a vsetko.

    Like

      • Hm,
        mám pocit, že Podstata nie je ani zlá ani dobrá – je to Podstata … a vnímam to zlé a škaredé iba ako individuálny uhol pohľadu, ktorým niekto vidí Podstatu a pritom iný ju vidí inak 😉 ale aspoň nie je nuda a život je živý 🙂

        Like

      • Ale tim odsekavas zas iba to,ze to je iba jednoducha podstata. Ale kazda vec v sebe obsahuje zaklad vsetkeho z kazdeho uhlu a tim padom sa tam nachadza aj to skarede ako uhol pohladu 🙂 Kazdy jeden uhol pohladu sa stava sucastou danej veci. Preto je boh sucastou toho co je v nas. Toho co je okolo nas a dokonca aj toho kde este nebol. Dokonca aj ked jeho existenciu budeme popierat tak mame pravdu lebo v jeho podstate je vsetko co len existuje aj neexistuje co uz nase myslienky mozu pochopit aj to o com vobec ani netusime. Je to nekonecna sila ktora nemoze byt vycerpana lebo myslienka-fantazia nema hranice pokial si ich sama neda.

        Like

      • Groover,
        moje vnímanie podstaty som už písala pri inom článku … podstata = nula, čistá neutralita ako potenciál úplne všetkého …

        Like

  8. skvely clanok..otazka pomoci druhym u mna vyvolala pocit ze musim prispiet svojou troskou do diskusie..som clovek, ktory rad ludom vychadza v ustrety, pomaha a naplna ma to..ale zivot ma roznymi kopancami naucil, ze pomahat treba len tym, ktori o pomoc poziadaju..bodka..a i tam zalezi o aku pomoc sa jedna..priklad, ktory sa mi neustale opakuje v roznych obmenach ale je to o tom istom..neviem z akeho dovodu za neustale oslovuju bezdomovci aby som davala peniaze..pritom sama som zadlzena po usi, byvam u priatelovych rodicov/keby ma vyhodili tak nemam strechu nad hlavou / a som v podstate tiez zadlzeny bezdomovec..preco tento problem mam to je vedlajsie, dolezite je to, ako sa postavit k tzv. pomoci podobe davania penazi bezdomovcom..davala som a dokonca stalo sa mi, ze na 2 eur a povedali ze len tolko?..od istej doby nedavam, pretoze ked ma jedna bezdomovkyna oslovila ze nema co jest aby som jej dala peniaze na polievku a chlieb, tak som jej povedala ze jej chlieb aj polievku kupim a urobim nakup aj pre hladne deti, tak povedala ze nechce..!! ze ona chce peniaze..ako by ste zachovali vy? resp. zaujima ma aky mate v tomto nazor..

    Like

  9. Dien
    pokiaľ sa ti veci opakujú,tak dobre popremýšľaj,to je situácia,ktorú si zatiaľ asi nezvládla a máš ju pochopiť aj sa ňou poučiť.
    Bezdomovci sú zvláštna kategória tejto doby. Áno,je mi ľuto,ked vidím týchto ľudí,ked si predstavím,aké to musí byť deprimujúce,nemať svoj domov,svoju rodinu,zázemie,bezpečie,kde by vás ,aj ked skromne,ale niekto nachoval,potešil,pohladkal.Na druhej strane mnoho z nich sa do tejto situácie dostalo vlastnou vinou.Ak sa z nej chcú dostať,nech sa snažia tiež vlastnými silami.Ty sa móžeš celá rozdať,ak si ten človek za tvoje peniaze,tebe samej odtrhnuté od úst, pôjde kúpiť cigarety,alebo alkohol,tak si mu vlastne nepomohla,skôr by som povedala,že uškodila.

    Like

  10. Ja uz bezdomovcom peniaze nedavam. Poucila som sa. Jeden klaci v lete v zime pri kostole a ked som isla okolo, vzdy som mu nejake peniaze dala. Az pokym mi jeden financny poradca nepovedal, ze dotycny kupil bratovi uz dve auta. Alebo jedna mlada zena so slepcom na vozicku behala za ludmi pri nakupnych centrach a potom som ich videla ako nieco odovzdavaju chlapovi v mercedesi. To najdolezitejsie-noclah a teple jedlo, kazde mesto bezdomovcom poskytuje. Ma to vsak hacik, nesmu byt pod vplyvom alkoholu. A toho sa oni nechcu vzdat. Ked niekto predava Nota bene, tomu zaplatim ale casopis mu necham, lebo aj tak ho necitam, pretoze vidim, ze chce svoj zivot zmenit. Tiez mam financne problemy, ale dakujem, ze sa z toho uz dostavam.

    Like

    • pokial som zila na Slovensku, podobne pripady sa stali aj mne a rovnako bez vycitiek som prestala davat bezdomovcom. neviem, cim to je, ale akoby by neboli vdacni. momentalne som sa zamerala na formu pomoci pre charitu. je moznost pri plateni v obchode prihodit par drobnych na konto nemocnice pre deti s onkologickymi ochoreniami napr. lenze tiez tu vznika problem, ci sa tieto financie nestratia v procese ” spracovavania ” a tym nemyslim, ze by ich niekto pouzil pre svoje zaujmy, ale aj ludi ktori pre charitu pracuju treba z niecoho zaplatit. cim viac sa vyzbiera, tym viac ludi mozu zamestnant, aby sa viac vyzbieralo….problem je v tom, ze znovasi mozem klast otazku ci je to dobre. pomaham platit kolos, alebo je dobre, ze pomahat rozvinut sa organizacii, ktora sa zvacsuje a mam jasny, cisty umysel? preto hovorim, ze nevieme, kam siahaju nasledky nasej pomoci. ja to mam vyriesene, pozeram sa okolo seba a ak mozem pomozem. raz som mala ” chut ” dat bezdomovcovi peniaze a neurobila tak, lebo som si nebola ista. poprosila som o ” vedenie ” a prilezitost a vzapati som stretla v parku postihnute tehotne dievca hladajuce v kosi plechovky do zberu. peniaze ktore som mala vo vrecku ma doslova palili a tak som prisla za nou a spytala sa, ci by jej to nevadilo, keby som jej ich dala. bola velmi vdacna a ja som citila ako sa moja dilema v ten den vyriesila ( s pomocou z hora :). aj tak ich ale mohla nakoniec dat niekomu, kto ju zneuziva na pivo…. ktovie?
      preto si myslim, dolezite je, ze vieme pomahat ( nemyslim len financiami aj ked sme sa nato zamerali ) a vieme davat a ak to bude mat zmysel pre jedneho z desiatich, tak je to uspech. raz som pocula, ze laska je ako zrnko ryze. z jedneho sa nenajes, ale ked ho rozosejes moze z neho zit cela krajina. 🙂

      Like

  11. Dien,
    z tvojich komentárov (tohto aj z toho predošlého k inému článku) mám pocit, že máš ten istý problém ohľadne financií ako ja kedysi… tiež som bola zvyknutá len dávať a dávať a akosi som zabúdala, že tak ako vo všetkom, aj tu musí byť rovnováha a je veľmi dôležité nielen dávať, ale vedieť aj prijímať. Peniaze častokrát vnímame ako niečo „špinavé“ a myslíme si, ako by bolo lepšie bez nich, ale zabúdame, že aj oni sú jednou časťou Božej energie.
    Vlastnú skúsenosť ohľadne zmeny postoja k peniazom som napísala hore v článku v kapitole „reiki“ 🙂
    Tvoja životná situácia a tí bezdomovci, ktorých stretávaš, sú tu podľa mňa preto, aby si si to už konečne uvedomila a prehodnotila svoj postoj k financiám. Pre úplne každého, teda aj pre teba, je hojnosť, aj tá finančná, úplne prirodzeným stavom a vždy môžme mať všetko, čo potrebujeme, len si to nesmieme blokovať našimi myšlienkami. Nevšímaj si výčitky, ktoré sa ti objavujú, keď nedávaš, je to len zlozvyk, ktorý ťa chce navrátiť na staré chodníčky… 🙂

    Like

  12. Miluj bliznich ako seba sameho. AKO SEBA SAMEHO.. Takze nielen davat ostatnim ale mysliet aj na seba. Ked pomozes sebe tak mozes pomahat aj inym. Lebo kto nevie pomoct sebe tak druhym tazko pomoze.

    Like

  13. dakujem za članok, a možno toto nie je k teme, ale je tu kopa ludi a potrebujem pomoc, tak :

    nemame tu nejakeho skuseneho liečitela ??? kt. by ma dal dokopy na dialku ?
    potrebujem surne pomoc… odišiel mi hlas a mam ísť v pondelok von s priatelkou … inak podotýkam, že je to práca anielov … priznali sa k tomu … ja som tiež sice liečitel ale nedari sa mi to preraziť, už som rozrazil bolesti a opuch na hlasivkach , ale hlas sa mi nedari ziskať s5 😦 ak sa najde nejaky mili dobrovlonik/čka, tak píšte playerB@zoznam.sk

    inak dnes som mal pokec s naším Otcom a poriadne som zuril … Gabriela preistotu ignorujem a nepočúvam… mám na nich nervy … oni mi dali lasku a teraz ma nenechaju byť s nou, no comment… !

    ak by ste niekto potrebovali pomoc s niečim, kludne píšte na moj mail, rad pomôžem … so všetkym čo viem … a od začiatku tohto tyždna sa mi rozvinula schopnosť telepatia , cítim dosť presne čo ludia , kt. si so mnou píšu … takže sa dokážem perfektne vcítiť do ich situacie … citim , tym myslim, že ked ich niečo boli, tak mna to neboli, ale viem presne ako velmi to boli ich…

    Like

    • Wolver,
      na toto ti môžem odpovedať asi najlepšie ja. 🙂 Ja mám tiež svoju lásku ktorú milujem najviac na svete(no až po anjeloch, ale len o kúúštiček) ;). Moja láska je basketbal. Dá sa povedať, že som na neho tak naviazaný, že si neviem bez neho predstaviť život. Pretlačil som sa do českej ligy. Ale vôbec sa mi nedarí. A toto trvá už okolo troch rokov. Mnoho a mnoho krát som bol na tom tak zle, že som sa skoro psychicky zrútil. Stále som sa pýtal prečo??? Prečo sa toto deje? Keď už som v Česku, kde je fakt kvalitná liga…
      Zoznámil som sa s týmito stránkami a začal som sa pýtať priamo zdroja, prečo mi to robia, prečo mi lámu srdce tým, že mi dajú nádej a potom ma zrazia úplne na kolená. Myslím si, že odpoveď som už dostal. Odpoveď je, že je to stále skúška, skúška toho či vydržíš. Každý máme nejakú svoju úlohu. A možno sa budeme musieť postaviť pred rozhodnutie, či budeme chcieť ísť cestou obyčajného človeka alebo cestou nášho poslania. A myslím si, že ak ťa to dievča miluje, tak jej bude jedno, že či ti práve na týždeň vypadol hlas, alebo či máš krivý nos. 🙂
      Takže veľa šťastia so schôdzkou. 🙂

      P.S.: Ako vravím mne sa nedarí 3 roky. Čo tam potom po jednom týždni. Raz sa ti ten hlas vrátiť musí. 😉

      Like

  14. Alex 04:01:45

    ja myslim, ze v urcitych pripadoch sa pomoc zaklada na vzajomnej dohode, ale musi to tak byt vzdy? musi dohoda patrit do definicie pomoci? bol si v situacii, ked Ti niekto nezistne pomohol? ak ano tak potom pomoc nieje len otazkou dohody. ak nie, tak sa ani nedivim, lebo je to crtou Doby, v ktorej teraz zijeme:).
    ja som mala to stastie a dostalo sa mi nezistnej pomoci a asi preto pomozem aj bez dohody. niekedy su ludia riadne prekvapeni, ale to je len dalsim znakom, ze nato nie sme zvyknuti. videl si ” Musime si pomahat ” 🙂

    Like

  15. Pod dohodou som nemyslel peniaze, alebo odplatu, ale suhlas prijimatela pomoci s ponukanou pomocou. Proste pomahat niekomu, kto mi to predtym neodsuhlasil (staci hoci aj mimikou) nie je podla mna o pomoci. Lahko sa pri takom moze napr. stat, ze prevedieme slepca na druhu stranu cesty len preto, ze postal na chvilu pri semafore, aby si oddychol a zrazu je niekde uplne inde, ako chcel byt. Vnucovaniu potravin zobrakovi, ked chce peniaze, by som tiez nenazval pomocou. Mozno sucitom, dobrym srdcom, co ja viem cim este. Ale nejde o pomoc, ak o nu prijimatel nestoji. Skor mam pocit, ze vtedy riesime viac seba, ako prijimatela.

    Like

    • suhlasim, ze vnucovanie sa nieje pomoc a riesi osobu, ktora ma POTREBU pomahat.
      mozno sa neviem vymacknut, ide mi v podstate o to, ze nie vzdy clovek vie poziadat o pomoc, to ale neznamena, ze mu ju nemozem ponuknut.
      priklad: havarovali sme a 90% ludi nemalo pocit v danom momente zastavit a akymkolvek sposobom intervenovat ( nesudim, v poriadku, tiez nestojim pri kazdej nehode ). zopar aut zastavilo, spytali sa ci sme OK, popripade ci maju zavolat zachranku. jedny z nich nam zobrali batozinu a odviezli na adresu ktoru sme im dali. sami sa ponukli, ked videli, ze autom pohne uz len odtahovak.
      preukazanie zaujmu nerobi z nikoho matku Terezu a hadam by tym nemalo sluzit na nafukovanie ega. myslim len, ze by malo byt prirodzene pomahat druhym, rovnako ako dokazat prijat nie z ich strany. ak by sme s tym mali problem, to by som uz nazvala problemom ega a momentom kedy mozme bezpecne rozpoznat aky je nas umysel. ci to robime pre seba, alebo pripadneho prijimatela.

      Like

      • Ani takto som to nemyslel, ze pomoc netreba ponukat a cakat, az kym o nu niekto poziada. Islo mi o to, ze ked uz pomoc vojde do procesu, bez ohladu, co jej predchadzalo a ci bola ponuknuta, alebo vyziadana, tak je dolezite si ujasnit, ci to, co robim, je to, co prijemca pomoci ocakava. Lebo ak zacnem privazovat lano k havarovanemu autu, bez toho aby som sa opytal, ci chceli prave toto a oni mi ho zacnu nevdacne trhat z ruky, alebo odvazovat, lebo vedia, ze tahanim im ho poskodim este viac, tak si bez vyjasnenia pomoci mozem pomysliet, ze su nevdacni a odist.
        V pomahajucej branzi sa tomu hovori, uistit sa, ci drzime spolocnu “plachtu”, alebo kazdy len tu svoju. Nehovoriac, ze este aj pocas procesu pomoci je dolezite sa priebezne uistovat, ci to, s cim som zacal, dotycnemu stale pomaha, alebo uz ho to rusi, resp. mu to zacalo prekazat. Ci uz on medzitym nedrzi inu “plachtu” a ja stale tu povodnu. Lebo co sa stane, ked prijemca pomoci uz drzi inu deku a pomocnik stale mava s povodnou? Zaspini sa znovu. Predpoklada sa velka deka, s ktorou si jeden neporadi.
        V podstate – o tom, ci sa nejaka cinnost da nazvat pomocou rozhoduje jej prijemca a nie poskytovatel. Nebavim sa teraz o pripadoch, ked sa poskytovatel bez slov trafi a prijemca je bez slov spokojny. Bavim sa o pripadoch, ked sa poskytovatel pomoci cuduje, preco prijemca pomoci nie je s pomocou spokojny.
        Je to len moj sukromny nazor, s ktorym sa da polemizovat a netreba s nim suhlasit, ale zatial sa mi osvedcil.

        Like

  16. moonica,

    ono je totiž možné aj to, že to môže byť rovnaký film len jeden v cz a jeden v svk dabingu. Či ty si oba videla? Ja som videl len ten čo som písal ja.

    Like

  17. Ak mas z pomoci dobry pocit tak to urob. Potom aj ked sa ti to vrati (koli karme) tak ti to da znova ten dobry pocit. Tot cela veda. Niesi za nikoho zodpovedny co s tvojim darom urobi…

    Like

  18. Alex, s nazorom, ktory ponukas sa moj zhoduje.
    od zaciatku som chcela vyjadrit, ze ludia by sa nemali bat pomahat, ze by mali zachytit prvotne impulsy od ludi, ktori pomoc potrebuju a nevedia si zaziadat o nu. ale kazdy musi samozrejme vycitit sam kedy sa zamontovat a kedy nie 🙂 ja by som rada zila v takom tom svete, kde si vsetci pomahame, sme na seba mili….asi som mimo :).

    Like

    • Tak drzim palce, lebo s tymto nazorom to budes mat pri pomahani dost tazke a budes sa stale pohybovat na velmi tenkom lade 🙂 Cele tie moje litanie boli o dolezitosti “dohody” (vydefinovat a vzajomne odsuhlasit) a ty to zakoncis zaverom, ze kazdy musi vycitit 🙂 Toz, je mozno par ludi, co dokazu vycitit a o trochu viac , ktori dokazu aspon obcas vycitit. Ale preco by mali pomahat len magovia a vyspeli empatici, ked pomahat moze hocikto a hocikedy aj bez vycitenia? Ved sa staci len opytat, ci to, co mozem ponuknut bude dotycny povazovat za pomoc a pripadne si to este pocas procesu pomahania par krat primeranym opapulovanim pre istotu overit, ci stale este pomaham a idem 🙂

      Like

      • …. pomahat moze hocikto a hocikedy… staci sa len opytat – o to mi cely cas ide. potom moze nasledovat dohoda, afirmacie v procese…alebo odmietnutie.
        vyjasnene mame, ze pchanie sa niekomu do zadnice, nieje pomoc.
        ak by si niekedy videl film Seven Pounds ( Will Smith ) a v nom dilemu tyranej zeny, ktora pomoc absolutne odmieta ( zo strachu ) az po jej prijatie, pochopil by si preco sa nad tym zamyslam.
        lahke to nema asi nikto, ja aspon viem, k comu by som rada smerovala. a kedze nestracam energiu pchanim sa ludom niekam a nemam problem prijat nie, mi to nepride tak narocne. niesom chodiaci automat na pomoc ani psycho polujuci na ludi s problemami 😉 mam narobene do foroty co riesit doma 🙂
        aby si nemal pocit, ze znova odporujem, mas recht dohoda je super !
        dobre sa mi s Tebou tato tema rozoberala 🙂 napriek tomu, ze mam pocit, ze by sme dalej pisali o tom istom, len kazdy po svojom, som otvorena dalsim postrehom. kazdy nazor beriem ako podnet na zamyslenie sa 🙂
        dik

        Like

      • No, super. Lebo uz aj ja som mal pocit, ze sa asi neviem zrozumitelne vymacknut a tato tvoja reakcia mi teraz dala najavo, ze niekedy aj ano 🙂 Ten film som nevidel a pripustam, ze su situacie, kde by mi moje teorie boli na prd. Tie moje kecy boli skor o mainstreame.
        Prave ma napadlo, ci pomoci nie je malo aj preto, ze niektori ludia pomahat nevedia, parkrat sa kvoli tomu mozno popalili a nez znovu zazit nevdak, radsej sa pomoci vyhnu. V skole sa to neuci, hoci by sa mohlo, nie je to komplikovana tema na pochopenie, skor na trening a prekonanie stereotypov, ktore mame casto od rodicov, skoly, ci okolia. Zo skoly sme zvyknuty skor odpovedat, nez sa pytat, co je pri pomoci podla mna na prekazku asi najviac.
        Su napr. profesie, kde sa problemy pomahaju riesit len otazkami a v mnohych pripadoch je takato pomoc ovela efektivnejsia a prijemnejsia pre obe strany , nez pomahanie hotovymi odpovedami. Je okolo toho sice cela veda, ale da sa to naucit, ked clovek chce.

        Like

  19. jeej tesim, tesim 🙂 Alex, prehovoril si mi z duse 🙂 viem o com hovoris ” v skole sa nas to neucia, nie sme zvyknuti nacuvat…” to je to, co prekonavam aj ja. niekedy som prekvapena ako malo staci a aky to moze mat efekt. mozno prechadzam fazou kedy je to obzvlast markantne a preto to tak rozpitvavam. tazko sa mi pise o konkretnych situaciach a prikladov by som ponukla niekolko, lenze je to dost osobne, preto by som nerada takto verejne 🙂 este raz dakujem. seven pounds je jeden z filmov, ktory na mna zanechal obrovsky dojem. tiez som si poplakala ako Michal pise a hlavne som sa asi tri dni z neho dostavala 🙂
    podla LOA su emocie: potesenie, poznavanie, povzbudenie, sloboda, laska, pokora a vdacnost, pocity s najvyssiou vibracnou hodnotou. mne ku nim ide ruka v ruke pomoc, lebo v nej je zakomponovanych hned niekolko z nich. tiez mam pocit, ze pocuvanie Shapeshifters nie je tak dolezite ( aj ked nic proti nim nemam a sama ich pocuvam. aj ked su pre mna nieco medzi Vangelis a navstevnikmi 🙂 ako dokazat ” ficat ” na tychto emociach. preto je podla mna velmi nebezpecne sa bat roku 2012, lebo strach je emocia s najnizsou hodnotou a tych je na svete uz tolko, ze kvoli nim smerujeme, kam smerujeme.

    Like

  20. Krasny clanok,dakujem zan! A suhlasim s alexou,zdielam ten isty nazor,zrejma sme podobne:) sme vsetci jedna velka ”rodina”,preto by sme si mali navzajom pomahat

    Like

  21. Všetci ľudia, čo tu ste. Odporúčam film AVATAR. Tam je krásne znázornenie významu, byť spojený s prírodou. Národ zvaný Navy. Sú s prírodou úžasne spojený. Dnes som na tom bol a zanechalo to vo mne obrovskú stopu.

    Like

  22. Sophie, Saltinka mate pravdu s tym postojom k peniazom..uvedomujem si to, ale dostavam preplesky zo vsetkych stran..akokeby som odhanala peniaze od seba..uvedomujem si problem, ale situacia sa poslednych par rokov zhorsuje..len davam a davam a davam..ako sa naucit nedavat?:-D

    Like

    • Dien,
      ako už určite vieš, veci sa nám zvyčajne zhoršujú vtedy, keď ideme proti prúdu života, keď neprijímame život a jeho dary a svojím myslením a konaním podporujeme naše zlozvyky. Je to tak zariadené, lebo keby nám bolo len dobre, nemali by sme motiváciu niečo meniť… teda aspoň ja určite 😛 Ale všetko, čo prežívame, teda aj to nepríjemné, sú len skúsenosti, ktoré nám pomáhajú rásť. Mala si teraz vo svojom živote obdobie, kedy si viac-menej len dávala a zabúdala, že treba aj prijímať. Bolo to tvoje rozhodnutie v minulosti a tvoja súčasná životná situácia ti ukazuje jeho dôsledky. Takže, ak nie si s tým, čo prežívaš, spokojná, stačí len jedno – urobiť iné rozhodnutie a skúmať, k akým zmenám v tvojom živote to povedie.
      Je dôležité uvedomiť si, že ide o rokmi podporované zlozvyky, takže nečakaj zázraky ihneď. Všetko pôjde ale veľmi rýchlo, keď tú zmenu budeš naozaj chcieť. Skús sa ale zamerať len na jednu vec, nesnaž sa zmeniť zrazu úplne všetko. Radosť zo zmeny toho jedného ti dá silu zmeniť postupne všetko, čo ťa trápi.
      Zlozvyky prekonáme ale len vtedy, ak proti nim nebudeme bojovať. Bojom alebo odmietaním by sme ich len posilňovali. Treba ich prijať, poďakovať sa im za skúsenosť, ktorú nám priniesli, naplniť ich láskou a nevenovať im viac našu pozornosť. Pozornosť treba zamerať už len na to, čo vo svojom živote chceme.
      Náš svet je plný hojnosti pre úplne každého… nezabúdaj, že do tohto sveta patríš aj ty 🙂

      Like

  23. Dien
    ja ti zo svojej skúsenosti môžem poradiť len to,aby si si kúpila červenú peňaženku. Ja odkedy som to urobila mám v nej peniaze stále,nie sú to miliony(zatiaľ 😀 ),ale dá sa.Pozri si v bosoráckom receptári dáke kúzielko,aby sa ti darilo,alebo na Eldweninom blogu -objednávky z vesmíru.Hlavne,aby si uverila,že všetkého je pre všetkých dosť.

    Like

  24. Maja
    to ti ja neviem povedať, to som vyčítala v knihe Ja , Sandra-je to jedna pani z Prahy,ktorá dlhé roky žila v Nemecku,mala isté danosti po babičke od narodenia venovala sa čarodejníctvu,myslím,že ešte žije v Prahe.V tej knihe perfektne rozpísala z vlastnej skúsenosti o kamienkoch,významy vykladacích kariet,rózne kúzielka a popritom tam bola aj táto informácia. Červená farba je farba ohňa,sily,reality,možno preto.

    Like

  25. Dnes večer som rozmýšľala,či som cvičila ráno žam žung.Absolútne som na to zabudla.Nevedela som či som ho cvičila dnes alebo včera a dnes som ho vynechala.Totálne strácam pojem o čase.Vyľakalo ma to.Aj vám sa to niekedy stáva?

    Like

    • No v poslednej dobe sa mi to stáva.Napr. sa ma minule na dačo mama pýtala keď som bol chorí, že či som si dal lieky a ja, že áno a ona akože áno?Veď tu ich máš v odmerke a úplne sa mi prekril deň pred s tamtým dňom :D.

      Like

  26. mne cas uteka ked sa zobudam 😀 neviem ci spim, ci som hore, a som totalne dezorientovana ci spim alebo nie… to asi nie je velmi dobre 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s