Toto nie je veľmi “moja” téma – úplne živočíšne sa snažím vyhýbať úvahám o Bohu. Ale Alex, ktorý patrí do skupinky ľudí, čo sa schádzajú v čajovni a diskutujú o rôznych témach, nám poslal jeden materiál – prípravu na jednu takú diskusiu. Vypracoval ho jeho kamarát Miňo (čo je všetko, čo o tom chlapcovi viem).
Takže – ide o úvahy o Bohu a pre vás podnet do diskusie. Zatiaľ som ten článok ešte nečítala, asi sa k tomu dostanem až po tom, ako sa objaví na stránke, takže zvrchovaná autorita 😛 v tejto diskusii je a bude Alex (on to dovtedy už bude mať, dúfam, dokonale rozdiskutované 🙂 ).
O Bohu
alebo
Štyri pohľady na život – štyri stupne poznania – štyri schodíky ku šťastiu
alebo
Hľadáme najvyššiu pravdu
1. Bez Boha a sám
Takzvaný atezmus je prvý stupeň života, ku ktorému dospievame, len čo sa osamostatníme od rodičov. So všetkým sa musím popasovať sám. Jedlo, oblečenie a bývanie mi nespadnú z neba. Len vďaka vlastnej šikovnosti si môžem zabezpečiť živobytie, inak mnou bude triasť zima a bude mi tiecť za golier. Boha niet a ak je, nemožno naň spoliehať.
Tento pohľad na život možno nazvať ateistický, samostatný, pracovný a hmotný. Je základom, bez ktorého nikto na tejto planéte nemôže existovať, tak ako nemôže existovať bez práce a námahy. Učí nás samostatnosti a tomu, že bez práce nie sú koláče.
2. Boh nad všetkým – transcendentný
Keď už mám živobytie, pozerám sa okolo seba a vidím krásu, usporiadanosť, zmysel a funkčnosť vecí, ktoré určite nevytvoril človek avšak bez dôvtipu a inteligencie by nevznikli. Kolobeh slnečnej energie, kolobeh vody, vietor. Rastliny a dokonalá recyklácia. Živočíchy a schopnosť vnímať a cítiť. Je nemúdre myslieť si, že náhodným usporiadaním vznikli tak krásne a funkčné veci. Musí byť za tým múdrosť podobná múdrosti človeka, ale omnoho dokonalejšia. Tak dokonalá, že je to nepredstaviteľné, nepochopiteľné, mimo všetkých predstáv človeka.
Tak vzniká predstava Boha transcendentného, ktorý je nad všetkým, nedotknuteľný, jediný dokonalý, nepochopiteľný. Tento pohľad nás učí pokore a úcte k Životu. Je základom náboženstiev, vzývania a nábožného uctievania, modlitieb za dážď a za zdar vecí.
3. Boh vo všetkom – imanentný
Keď som vzdal úctu niečomu nepredstaviteľne vyššiemu a uvedomil si svoju nedokonalosť, v tejto pokore vlastnej ničoty zažiari iné svetlo, ktoré mi povie: Nie si bezvýznamný a Boh nie je ďaleko. Je bližšie, než sa nazdávaš, je vo všetkom okolo teba. A tak sa môžem pokúsiť komunikovať s anjelmi, rozprávať sa priateľsky s Bohom. Pýtam sa: Odkiaľ pochádza moje vlastné vedomie, schopnosť vnímať, cítiť, myslieť a tvoriť? Nie je aj to súčasťou Boha, ako všetko ostatné? Začínam chápať, že Boh ku mne hovorí cez moje vlastné lepšie ja, on je tým lepším ja vo mne a v mojich priateľoch. Znova som samostatný a slobodný, ako v prvom stupni. Všetko môžem, veď cezo mňa sa prejavuje Boh. Znova spolieham len na seba, tentokrát však pridávam aj to tajomné, čo je vo mne ešte nepoznané a skryté.
4. Boh ako stav vedomia – láska je tu s nami, buďme ňou
Začne mi chýbať posvätnosť niečoho síce už nie nedotknuteľného a nepoznateľného, ale niečoho veľmi vzácneho. Doteraz mi stačil rozum, aby som pochopil tieto veci. Rozum je v koncoch a nastupuje zážitok. Skúsenosť prítomnosti Božej alebo jednota s Bohom. Kedysi som si myslel, že toto je len pre pár vyvolených. Teraz viem, že práve toto je pravý život, pravé sebapoznanie, bytie sebou samým, tým, kým skutočne naozaj som JA, na rozdiel od toho môjho ja, ktoré tu žije uväznené v obmedzeniach tela a pozemského žitia. Znova ako na druhom stupni uctievam, klaniam sa a prosím, no už nie neznámeho Boha, ale ten stav bytia, veľmi známy, veľmi blízky, veľmi krásny a veľmi vzácny v tomto živote. Stávam sa neúnavným hľadačom. Hľadám ho všade, v práci, na koncerte, či medzi ľuďmi. Nachádzam ho len s veľkými ťažkosťami, no predsa neustávam, lebo viem, že tam som JA…
Jednota
Všetky stupne tohto poznania sú súčasťou života. Jeden bez druhého sú ničím. Bez prvého by sme nemohli fyzicky existovať. Bez posledného by sme nepochopili zmysel vlastného života. Tretina ľudí žije na prvom stupni, druhý odmieta a o treťom nemá potuchy. Druhá tretina ľudí žije na druhom stupni, tretí odmieta a o štvrtom netuší. Tretia tretina ľudí žije na treťom stupni poznania, vo štvrtý buď neveria alebo ho z pohodnosti odmietajú. A len zvyšky vedome chápu a aktívne žijú to, pre čo sme sa sem narodili.
Hľadanie toho najvyššieho je sťažené náboženstvami, filozofiami a učeniami, ktorých cieľom je pomýliť, zmiasť, znechutiť či zotročiť ľudí na ceste k perle vlastnej duše, aby len vytrvalí dosiahli pokladu, pre ktorý sa nevedú vojny, no je vzácnejší nad diamanty a predsa prístupný každému…
O Bohu (časť 2)
alebo
Ako sa štyri stupne poznania dopĺňajú
Tak sme spomenuli Boha 1. žiadneho, 2. nad všetkým, 3. vo všetkom a 4. Boha v nás, ako 4 stupne poznania. Väčšina ľudí si myslí, že tieto stupne sa vylučujú, ale poniektorí chápu, že v skutočnosti sa dopĺňajú. Kto hľadá Poznanie a Jednotu, nehľadá to, čo rozdeľuje, ale hľadá to, čo spája. Všetko, čo JE, kamsi patrí a zapadá do mozaiky, len tomu treba nájsť správne miesto a nezveličovať to na úkor iných vecí. Tak ako aj človek si má nájsť správne miesto na zemi a nerozťahovať sa na úkor druhých ľudí.
1. Boh žiadny – tento stupeň má veľké výhody a všetci by sme sa im mali naučiť. Je to samostatnosť v živobytí. Každý by mal ovládať nejaké zručnosti a vedomosti, ktoré mu zabezpečia chutné jedlo, pekné oblečenie a príjemnú strechu nad hlavou. Aby nebol druhým na ťarchu. Na to sme chodili do školy a teraz do práce. Pokiaľ v získavaní živobytia ešte obťažujeme iných, sme stále deťmi. Ak dosiahneme samostatnosť, vtedy sme dospeli a môžeme pokračovať v ďalších stupňoch poznávania a pretvárania sveta…
Avšak ak sa materiálne zabezpečenie života roztiahne aj do iných oblastí duše, ak sa stane centrom našej pozornosti zveľaďovanie blahobytu bývania či obliekania, vlastnenia či koštovania, tu už dačo nekalé číha, lebo sme zobrali miesto iným veciam, ktoré patria k životu. A tak tu máme dnešnú dobu, plnú praktického ateizmu, ktorý podporujú súčasní vládcovia prostredníctvom reklám, žobraním životnej energie v podobe peňazí od tých, ktorí sa dajú na neobmedzený konzum nachytať. A tak tu máme žobrákov bezdomovcov i tých, ktorí bývajú v palácoch, ktorí hrabivosť za ziskom nazvali podnikaním. A máme tu neprestajnú snahu týchto žobrákov v bielych košeliach o udržiavanie ľudí na tomto prvom stupni vedomia, vyciciavajúc ich v prospech svojho už beztak dosť veľkého brucha a zabraňujúc im postúpiť ďalej.
2. Boh nad všetkým – toto poznanie nás učí úcte k životu okolo seba, ktorý sme nevytvorili, no je tu a funguje. Otvorenosť pre veci nepoznané a nepochopiteľné. Zastávame v úžase pred niečím hlboko tajomným, čo je v pozadí všetkých vecí. Už sme nielen dospelí, ktorí sa vedia postarať o seba, ale vieme si všímať aj veci okolo seba a nad sebou…
Ale neprestajné uctievanie Boha či doprosovanie sa bohov bez snahy o hlbšie pochopenie, môže mať neblahé dôsledky. Ak sme zastali na druhom stupni, odsúdime spolu s Aténskou demokratickou vládou Sokrata za to, že neuznáva bohov (2.stupeň) a že zavádza nové božstvo, daimonion – vnútorný hlas (3.stupeň). O tom, že on priniesol Múdrosť – Sophiu (4.stupeň), v Aténach ani nechyrovali, keby boli chyrovali, neboli by ho odsúdili. On sa však nenazval múdrym, ako iní (sofisti) v tej dobe, nazval sa hľadačom múdrosti (filosofistom).
A kúsok na východ zase odsúdili iného za to, že nazval Boha svojím otcom a seba dedičom a následníkom (3.stupeň). O tom, že on priniesol Lásku – Agapé (4.stupeň), ani nechyrovali, keby boli chyrovali, neboli by ho zabili. A tak prílišná horlivosť za Boha, zatienila im pohľad na Boha.
A čo povedať o Abrahámovi, ktorý ušiel z mesta Úr po tom, čo (podľa Koránu) podpálil chrám, v ktorom zhoreli tamojší bohovia? A radšej, než by zostal v pohodlí s tými, ktorí sa zasekli na schodoch, zostal sám a bez domova, aby mohol hľadať pravdu o Bohu…
Neviem, ale akosi mám pocit, že ešte dva pohľady chýbajú – takže zrejme niečo časom pribudne…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Groover Zrušiť odpoveď