Keď sa nás normálne spýtajú, koľko zmyslov máme, väčšina z nás odpovie “päť”. Tí, ktorí poznajú niekoho, kto vždy vie, ako sa veci vyvinú, kto sa vie vytiahnuť z každej šlamastiky a kto vytuší o ľuďoch aj veci, ktoré by ste do nich inak nepovedali, možno spomenú, že sú ľudia, čo majú “šiesty zmysel”. Ale čo to je, ten šiesty zmysel?

Obvykle mu hovoríme “intuícia”, ale aj tu sme hodne nepresní. To preto, že pod slovami “šiesty zmysel” sa vlastne skrývajú zmysly štyri – naše mimofyzické zmysly.

Mimofyzické zmysly

Rodíme sa s nimi všetci. Ako vyrastáme, zabúdame ich používať a v našom bežnom dennom živote sa potom prejavujú len ako “zakrnetá” podoba – niekto je citlivejší, iný sa učí prizeraním, iný zas počúvaním a iný proste “vie”.

Prístupov k rozvoju týchto psychických schopností je veľa. Niektoré sa hodia pre ľudí od prírody obdarených talentom v tomto ohľade, ale ja som hľadala niečo pragmatické, čo by z hocijakého človeka dokázalo urobiť psychicky vnímavého človeka. Vtedy som narazila na Petea A. Sandersa, Jr. a jeho metódu Free Soul (voľná duša). Sanders je absolvent MIT, poprednej technicky zameranej americkej univerzity, a okrem psychológie študoval biolekársku chémiu a fungovanie ľudského mozgu. Sám na sebe zisťoval, ako sa dá zvýšiť prísun mimofyzických informácií do mozgu. Zistil, že máme štyri mimofyzické zmysly a tieto sú spojené so špecifickými oblasťami nášho tela, cez ktoré doňho “vstupujú”:

Psychické cítenie (“jasnocitnosť”) je najviac prepojené s naším fyzickým životom. Oblasť, ktorou tieto informácie prijímame, sa nachádza na bruchu – od bránice až pár centimetrov pod pupok, tzv. oblasť solárneho plexu (=pupočná čakra). Táto oblasť zodpovedá za priamo fyzické pocity – chvenie, “motýle v bruchu”, žalúdočná nervozita, nevoľnosť, vzrušenie alebo bolesť. U mňa to napríklad býva pocit, akoby som padala, ktorý sa dostaví vždy, keď pri čítaní natrafím na informáciu, ktorá bude v budúcnosti dôležitá. (Podľa tohto pocitu si aj vyberám knihy na Amazone. Mám pocit – kupujem. Nemám pocit – nechám tak. Zatiaľ to funguje perfektne. Predpokladám, že je to u mňa druhý najvyvinutejší psychický zmysel.)

Psychická intuícia (“osvietenie, jasnovidnosť”) je vnútorné “vedenie” a je to najťažšie pochytiteľný z našich psychických zmyslov. Je to niečo ako vnútorné uvedomenie si – proste odrazu vieme. Spája sa s oblasťou vrchola hlavy (korunná čakra). Väčšina ľudí príležitostne “vie”, čo niekto iný povie v nabližšej chvíli, alebo vie vopred, ako nejaká situácia dopadne. Vtedy v nás funguje tento zmysel. Ja mám túto oblasť pravdepodobne najsilnejšie vyvinutú. Sú okamihy, keď ma niečo napadne – a potom sa to stane. Napríklad som videla mamu ísť na balkón, kde boli hrantíky s kvetinami, a napadlo ma “zhodí jeden z nich”. Do 10 minút bol na zemi… Alebo pri práci s kyvadlom som vopred vedela, že sa veci idú kaziť alebo vyvíjať dobre. Niekedy “počujem” zvuky bez toho, aby som ich skutočne počula – proste viem, že znejú, a to aj tikanie hodín cez niekoľko miestností. Proste viem vopred – žiaľ, len na “krátke trate” 😛 .

Psychické počutie (“jasnočujnosť”) vnímame cez oblasť po bokoch hlavy, trošičku nad ušami. V tejto oblasti máme temporálne mozgové laloky, ktoré sa úzko spájajú so spracovaním sluchových informácií. Psychické počutie sa prejavuje ako vnútorný zvuk – akoby sme počuli slová, vety, celé odseky vnútorného dialógu cez nejaké vnútorné slúchadlá. U mňa sa najsilnejšie prejavil pri channelingu – v hlave som sa “rozprávala” s energetickými bytosťmi.

Posledné je psychické videnie (“jasnozrivosť”). Aby sme našli oblasť, cez ktorú psychicky vidíme, stačí nám zatvoriť oči. Okamžite cítime, ako sa centrum pozornosti zdvíha vyššie, na čelo medzi obočie. Je to to miesto, ktorému hovoríme čelová čakra alebo Tretie oko.

Existujú dva typy psychického videnia. Prvý je videnie aury, pri ktorom vnímame energetický kokón, ktorý ľudí obklopuje. Druhý druh je jasnozrivé prijímanie obrazov, kde sa nám priamo v mozgu vytvárajú obrazy alebo symboly. Podobá sa na vnútornú televíziu. S aurou mám ešte stále problémy, vidím ju len veľmi nejasne, ale už som mala zážitky typu “jasnozrivé prijímanie obrazov”, keď som pri pozeraní televízie videla cez obraz z telky prekrytý iný obraz (a navyše so mnou aj hovoril a vyvolával vo mne fyzický pocit dotyku) – ale to bol jediný raz, čo si pamätám…

Ktorý zmysel je “náš”?

Aj keď všetci máme všetky štyri psychické zmysly, jeden alebo dva z nich máme dominantné – teda sme v nich “lepší”. Vieme ich ľahšie používať a dávajú nám spoľahlivejšie informácie.

Ak máme silne vyvinutú psychickú intuíciu, budeme sa automaticky spoliehať na našu vnútornú istotu. Ak máme vyvinuté psychické videnie, budeme si pri rozhodovaní vizualizovať a prehliadať všetky naše možnosti. Ak máme vyvinuté psychické cítenie, budeme mať zo všetkého naokolo pocity – a žiaľ, často budeme trpieť tým, že do seba nasajeme aj negatívne pocity iných. A ak máme vyvinuté psychické počutie, budeme mať tendenciu zhovárať sa sami so sebou a analyzovať svet okolo nás cez vnútorný monológ.

• Psychickí intuitívci neradi plánujú vopred. Nie je to nezodpovednosť, ale spoliehanie sa na to, že keď situácia nastane, budú vedieť, ako zareagovať.
• Psychickí vizionári sa nám zdajú odolní voči novým nápadom, pretože si musia nový nápad najprv vizualizovať. Ak ich budeme tlačiť do okamžitých rozhodnutí, najčastejšie sa “zašprajcujú” a všetko odmietnu.
• Psychickí “ciťáci” sa musia pri všetkom, čo robia, cítiť v pohode. Nebudú fungovať v nepríjemnom prostredí. Navyše často potrebujú dotyk alebo vyjadrenie dobrého vzťahu.
• Psychické “ušká” sú priamy protiklad psychických ciťákov. Pretože fungujú na základe vnútorného počutia a porozumenia, majú tendenciu celkom prehliadať pocity. Veľmi často preto navonok vyzerajú ako “tvrďasi”, presadzovační a potláčajúci. Málokedy vnímajú, ako silo pôsobia na iných.