Meníme svoj vnútorný monológ

Celý deň beháme po svete s tým, že nám vnútri v hlave prebieha vnútorný monológ. Prostredníctvom neho zhodnocujeme situácie, zaujímame k nim stanovisko, prisudzujeme im emócie a ukladáme si ich do pamäti. A súčasne každou jednou vetou vnútorného monológu sa utvrdzujeme v tom, že realita je skutočne taká, ako predpokladáme, že bude, ako očakávame, že bude, a ako vnímame, že je. A ak je realita zlá, berieme isté vnútorné uspokojenie z toho, že sme ju odhadli správne, miesto toho, aby nás trápilo to podstatné – prečo je taká a nie iná?!

Každá jedna veta vnútorného monológu robí navyše niečo iné – fixuje náš kotviaci bod na pozícii, z ktorej vnímame svet tak, ako ho vnútorný monológ popisuje. Že nie vždy naše vnímanie situácie musí byť pravdivé, to ukazuje cvičenie Sme viac než naša predstava o sebe.

V tomto fixovaní kotviaceho bodu hrá obrovskú úlohu aj jazyk nášho vnútorného monológu. Vnútorným monológom sa totiž programujeme, ako budeme reagovať na budúce životné situácie. Preto nie je jedno, čo si hovoríme a ako si to hovoríme!

Ako hovoríme?

Najprv snáď k tomu “ako”. Na to si požičiam príbeh z NLP od psychoterapeuta Christophera Daviesa, ktorý rozpráva jeden príbeh: Učiteľka zo strednej školy sa mu sťažovala, aké je ťažké dosiahnuť, aby žiaci nebehali hore-dolu po schodoch. Súsdtavne im hovorila, že nemajú behať po schodoch, ale oni sa na to s prehľadom vykašľali. Už nevedela, ako ďalej… Davies jej poradil, aby im miesto toho, čo od nich nechce, povedala, čo od nich chce – napríklad “zvoľnite” alebo “choďte pomaly po schodoch”. Urobila to a prišla celá vytešená, ako to dobre zabralo – maličká úprava v jazyku dosiahla obrovskú zmenu v správaní.

Ako k tomu došlo?

Ak nechcete myslieť na biele myšky a poviete si “nebudem myslieť na biele myšky”, čo sa stane? Okamžite na ne začnete myslieť! Dokonca možno aj teraz, ako toto čítate, začínajú vám biele myšky behať po stole… Keby ste si povedali, že nechcete myslieť na biele slony, bola by oveľa menšia šanca, že budete myslieť na biele myšky!

Myseľ pracuje tak trochu ako vyhľadávač na internete. Zadáte slová, stlačíte “hľadaj” a dostanete obrazovku plnú odkazov na texty, kde sa dané slovo vyskytuje. Ak si vnútorne dáte príkaz “biele myšky”, ani nemusíte nič stláčať a biele myšky sa okamžite objavia.

To isté nastalo, keď učiteľka hovorila deťom, čo nemajú robiť. Tam nešlo o neposlušnosť, ale o to, že im nepriamo do hlavy vsadila istý obraz, podľa ktorého sa oni neskôr správali.

Všetko je vec toho, ako naformulujeme svoju požiadavku – k iným ľuďom, sami k sebe alebo k Univerzálnej Energii. Pozrite si tento príklad z detskej psychológie: chcete, aby si Miško najprv upratal izbu a nešiel sa okamžite hrať. Čo mu poviete?

Máte dve možnosti: “Miško, keď si upraceš izbu, potom sa môžeš ísť hrať” alebo “Miško, nemôžeš sa ísť hrať, lebo máš v izbe neporiadok”. Pri prvom príkaze Miško dostane do hlavy najprv obraz upratovania izby a potom hrania sa. Dostáva návod, ako má postupovať, ak sa chce ísť hrať. V druhej vete miesto návodu vykresľujete Miškovi situáciu, keď sa nemôže hrať, lebo má v izbe neporiadok. Miško nebude vidieť dôvod niečo s tým robiť – vykreslili ste mu to ako nemenný stav!

A čo Miškovi povieme, to jeho podvedomie spraví – teda v prvom prípade uprace izbu a ide sa hrať, v druhom prípade sa oduje nad nespravodlivosťou sveta.

Ako som už povedala, tento princíp platí rovnako pre deti, iných ľudí, ako aj naše podvedomie a Univerzálnu Energiu. Naše podvedomie si formátujeme prostredníctvom vnútorného monológu. To je ten nástroj, ktorý udržiava náš kotviaci bod v jeho pozícii a naše vnímanie sveta zafixované na jednom zornom uhle. Ak si vnútorne hovoríme, že by sme nemali jesť sladkosti, len si to zbytočne sťažujeme…

Ako teda na to?

Keď sa prichytíme, ako si hovoríme, že niečo nemáme robiť, okamžite to preformulujme a povedzme si, aby sme miesto toho robili dobrú alternatívu. Vyberajme slová s rozvahou – podvedomie si ich totiž okamžite premení na obrazy, ktorými sa bude riadiť! Preto hovorme presne to, čo chceme, aby počúvajúci videl… A nezabudnite: podvedomie má problém pochopiť zápory!

Takže:

  • miesto “nesmiem/prestanem jesť zmrzlinu” radšej “zmrzlinu nechám tak”
  • miesto “nesmiem prísť neskoro” radšej “prídem načas”
  • miesto “prestaň kričať” radšej “stíš hlas”
  • miesto “nesmiem to zbabrať” radšej “podarí sa mi to”
  • miesto “ak nezmením správanie, nenájdem si chlapca” radšej “keď sa budem správať tak-a-tak, budem sa páčiť viacerým chlapcom”
  • miesto “nesmiem sa báť vzťahu” radšej “z každého vzťahu si viem vybrať niečo dobré”
  • miesto “urob, aby sa do mňa zamiloval!” (kde vlastne vykresľujeme stav, keď tomu tak nie je) radšej “nech ma má najrdšej zo všetkých”.

    

Čo hovoríme? 

A teraz k tomu “čo”. Vyštartujem zo svojho obľúbeného zákona “Energia nasleduje pozornosť.” Znamená to, že kam obrátime našu pozornosť, tým smerom sa bude uberať aj naša voľná energia. Ak sa cítime zle v svete, kde sa konkuruje peknou tváričkou, a preto sa budeme snažiť vylepšovať stále svoju tvár, aby sme sa vyrovnali ostatným, pripravujeme si život plný komplexov a utrpenia (a to nezávisle od toho, aká pekná naša pôvodná tvárička je). Naša pozornosť sa totiž upriamuje na niečo, čo vnímame ako nevyhovujúce. Toto naše “nevyhovujúce” mienime rozoberať a porovnávať s ostatnými ľuďmi, ktorých vnímame ako “vyhovujúcejších”. Možno budú len  čiastočne “vyhovujúcejší”, ale človek má v sebe geneticky zakódovanú tendenciu porovnávať svoje slabé miesta so silnými miestami iných. Je to dané tým, že keď stretneme divé zviera, musíme sa vedieť okamžite rozhodnúť, či zdrháme alebo nie. Musíme porovnať ostrosť jeho zubov a pazúrov s naším podvyvinutým bicepsom a pomalými nôžkami. Keby sme to urobili naopak, zákon prirodzeného výberu sa postará, že náš genetický kód priamo tam na tom mieste skončí v žalúdku šabľozubého tigra…

A keďže máme tendenciu vyhľadávať naše nedostatky, tak aj náš vnútorný monológ nám ich večne natiera pod nos. Potvrdzuje nám, že svet je iný ako my, že nevyhovujeme, že nemáme šancu uspieť… Je jednoduchšie zmieriť sa s prehrou ako vytrhnúť sa zo zavedeného spôsobu myslenia, byť považovaný ostatnými za čudáka alebo blázna a nakoniec zostať sám… A niekde v skrytku duše vieme, že aj iní ľudia majú komplexy a že ich tiež zastierajú, takže si neprichodíme až tak “mimo”…

Ak však dokážeme zmeniť náš vnútorný monológ a nebudeme si opakovať stále zoznam našich neduhov, dokážeme zmeniť svoj pohľad na svet, svoje prežívanie reality a v konečnom dôsledku celý svoj život!

A teraz od teórie k praxi 😛 : ako vyzerá váš vnútorný monológ? Čo si hovoríte?

Predstavte si, že ste si uvarili kávu a nesiete si ju k počítaču. Partner uprostred izby nechal odkopnutú papuču a vy sa o ňu potknete a vylejete kávu rovno na koberec. Čo si poviete?

  • “Ktorý debil…!”
  • “Páni, som to ale babrák!”
  • “No, ešteže som sa nevysypal celý!”
  • “Už som aj tak chcel tepovať koberce.”
  • “Aj tak bola slabá; nebola by mi chutila.” 

Ak ste takí ako ja, tak najskôr skončíte pri prvých dvoch reakciách 😀 … a utvrdíte sa v tom, že svet je nepriateľský, vy ste neschopní (“babrák”), ľudia sú sprostí či dokonca robia naschvály (“debil”), vy ste obeť (emocionálna reakcia) a podobne. Toto sú obrazy, ktoré svojím vnútorným monológom nevdojak posielate podvedomiu.

Stredná reakcia ukazuje slabšiu mieru toho istého – som síce babrák a svet je nepriateľský, ale niekedy to zvládam a toto som neuhral až tak najhoršie… Už sa snažím vidieť v zlom aspoň kúsok dobrého. Môj svet má šancu sa zmeniť.

Posledné dve vyjadrenia vyzerajú síce dobre, ale keď sa na ne pozriete, zasa sú to vyjadrenia obetí: takéééé sa nám stalo a teraz to musíme obrátiť na špás… Je to ako s tou líškou z Ezopovej bájky “aj tak je kyslé”. Podvedomiu zasa len posielame obraz neúspechu a zlyhania. Robíme to síce s humorom, ale to realitu nezmení!

Ako teda zmeniť vnútorný monológ, aby sme mohli začať meniť svet? Moje odporúčanie: prestať sa sústreďovať na emocionálnu stránku toho, čo sa s nami deje, a začať si všímať len fakty. Je to ako u toho Miška. Miesto toho, aby sme komentovali, aký má neporiadok v izbe a ako preto bude trpieť, musíme dať podvedomiu návod, ako z tejto situácie vyjsť. Len čo to urobíme (t.j. len čo to podvedomiu povieme a potom aj zrealizujeme), dostali sme sa z pozície obete do pozície niekoho, kto niečo naplánoval a dosiahol – teda do pozície úspešného človeka. Náš svet sa začína meniť.

Čo by sme si teda mali povedať, keď už je káva na koberci?

  • Keďže nie sme Superman, pravdepodobne začneme výbuchom “Do…” Tu sa zbadáme, nadýchneme a nedokončíme. Mohli by sme, ale úmyselne to neurobíme. (Podvedomiu ide signál, že kontrolujeme situáciu.)
  • Pozrieme sa na pohromu a nedovolíme si spadnúť do emócií. (Podvedomiu posielame signál, že sa nenecháme vyprovokovať.)
  • Situáciu akceptujeme ako fakt a hľadáme najbližšie východisko. Povieme si: “Káva je na zemi, šálka sa nerozbila, ale musím rýchlo utrieť škvrnu, odniesť šálku do kuchyne a urobiť si novú kávu.” (Podvedomiu posielame signál “viem to ošetriť – mám to pod kontrolou.)
  • Potom idete po handru, utriete škvrnu, idete do kuchyne, navaríte si novú kávu, cestou k počítaču sa vyhnete papuči a svoju kávu si vychutnáte. (Podvedomiu posielate správu “čo som si naplánoval, to mi vyšlo, preto som úspešný a mám za to odmenu”.)

Čo myslíte, ako sa asi zmení váš svet, keď toto budete chvíľu praktizovať?

Cvičenie: Meníme vnútorný monológ

  • Noste so sebou notes. Aspoň jeden týždeň sa sledujte, čo sami k sebe vnútri hovoríte. Zapisujte si tie formulácie.
  • Po týždni si pozrite svoje zápisky. Ktoré postoje sa v nich opakujú? Ktoré presvedčenia? Ako súvisia s vaším dnešným vnímaním sveta? Ako programujú vaše vnímanie sveta do budúcnosti?
  • Vyberte si tie vyjadrenia, ktoré vám neumožňujú žiť svoj život plnohodnotným spôsobom, teda ktoré vo vás nebudujú pocit spokojnosti a sebahodnoty. Zmeňte ich tak, aby ste v budúcnosti reagovali spôsobom, ktorý z vás prestane robiť obeť alebo nevyhovujúceho babráka.
  • Opakujte si tieto vyjadrenia ako afirmácie.
  • Sledujte sa, či ste neskĺzli do starých zvyklostí. (Odporúčam aj naďalej zapisovať do notesa a analyzovať.)
  • Keď sa dostanete do situácií, v ktorých reagujete nevhodne, začnite vedome reagovať po novom, v súlade s vašimi afirmáciami.

Napíšte mi svoje skúsenosti so zmenou vnútorného monológu! Použite na to komentáre k tejto stránke.

drakdrak.jpg

Advertisements

26 thoughts on “Meníme svoj vnútorný monológ

  1. No tak v tomto článku a hlavne s tou papučou 🙂 som sa videl. A aj som sa dobre na tom zasmial, keď som si tie situácie predstavil, no ja by som reagoval iba tou prvou možnosťou, teda nadávaním na niekoho. Výborný článok, pomocou nich si uvoľnujem energiu a pomáham kotviacemu bodu sa hývať a hlavné je, že sa zbavujem starých zlozvykov. Človek si to tak všetko správanie naprogramuje, že to už berie normálne tieto situácie, ale takéto články veľmi pomôžu, čo na tie zlozvyky a svoje správanie zabudnú.

    Like

  2. AHoj,

    Presne tak, ako vravela Helar, aj ja by som reagovala prvými dvoma vetami. Ale postupne sa snažím zmeniť svoje myšlienky a slová zo záporných na pozitívne a zo všetkého najviac chcem kontrolovať svoje reakcie (ktoré boli doteraz často len výbuchom zlostia a vyčerpania). Ako sa vraví, nie sú žiadne obmedzenia, len tie, ktoré si dávame sami.
    A ak chcem zvládnuť ostatných, musíme najprv zvládnuť seba samého.

    Like

  3. Helar, citam o tom vnutornom monologu a najprv som sa musela zasmiat, to prirovnanie s kavou a papucou nemalo chybu, ale potom som si uvedomila ze je to fakt tak, ako popisujete, takze uz viem, co s vnutornym monologom, zrejme budem musiet zacat od seba a teda od podlahy, ale pokial ma to posunie dalej v tych ostatnych veciach, ktore sme rozoberali, tak budem rada

    Like

  4. Ahoj Helar,
    hore píšeš… A ak je realita zlá, berieme isté vnútorné uspokojenie z toho, že sme ju odhadli správne, miesto toho, aby nás trápilo to podstatné – prečo je taká a nie iná?! … ale ked neopsudzujem… čo je teda potom ,,zlé,, to je teda asi skôr to čo mne nevyhovuje… to čo sa mi nepáči… napr. bez ohladu na ekologiu a ja neviem čo.. mne sa nepáči ako ničia prírodu pretože ja ju milujem… takú aká je… je krutá ale pri tom úžasne štedrá a tak… a podla mna je teda zlé ked ubližujú prírode… a ked nechcem aby jej ubližovali musím prísť na to ako tomu zabrániť a to znamená spoznať primárny dôvod prečo tak konajú… čiže pochopiť… chápem to spravne??..

    Like

  5. mením čo som napísal… hmmm…viete… to čo som napísla… že milujem prírodu a tak… Helar, skús to nejako skomentovať… ako začať nech to je výstižné a stručné… (konečne 🙂 )… moje najvnútornejšie ,,ja,, chápe realitu tak, ako ju musí chápať na to, aby mohlo byť spokojné… ale ja… to ,,ja,, vytvorené okolím ju vidí inak a preto bráni vlkovi vo mne, aby bol spokojný… môj vlk chce žiť v sulade s prírodou a byť pri tom spokojný… a to znamená neposudzovať… vysvetlím to trochu… spoločnosť vo mne vytvorila model vnímania sveta, v ktorom príroda je chápaná ako stromi, zver čiže fyzická schránka jedincov… ale fyzická schránka slúži iba ako ,,úschováreň,, energie a na to aby ju iné telesné schránky konzumovali a mohli prežiť… vlk to vie preto mu nerobí problém ísť do lesa a mať všetko ,,nasaláme,, celú ekológiu… pretože vie že to čo tak velmi ctí je tá sila prírody vytvárať nové komplexi všetkého možného… a teda tá sila tá energia je všade… jediné čo mi bráni nechať školu (študujem polovníctvo a zoologiu) je vnútorná potreba chrániť prírodu a stromi a tak… ak chcem aby môj vlk bol spokojný, tak musím prijať jeho pohlad na svet… v ktorom nieje moc priestoru pre emocie… on taký jednoducho nieje… aspon sa mi tak zdá… on chce robiť to čo je mu prirodzené, ale jemu nieje prirodzené naprávať chyby niekoho iného…prečo by sa on mal trápiť, kôli tomu, že niekto iný má iný pohlad na realitu… no preto musím vytrvať, lebo iba táto cesta ma môže priviesť na koniec… ku spookjnosti… ale nieje riešenie naprávať chyby iných.. riešenie je snažiť sa ich pochopiť a nejako zmeniť ich postoj… (no šklu si aspon ešte teraz nechám ako zálohu 🙂 resp. je to možnosť ako čiastočne pochopiť prečo ekologovia konaju ako konaju a polovnici a všetci ostatní…)

    Like

  6. Vlk,

    všetko, čo robíme, robíme pre seba alebo proti sebe. Vy máte rád prírodu, aká je. Tí ostatní ju ničia. Môžete sa tomu vzpierať a bojovať proti nim, môžete sa snažiť zachovať kus dobrej prírody v svojom okolí (túto cestu som si zvolila ja a moja záhrada podľa toho tak vyzerá) alebo môžete sledovať, čo robia, čo z toho vylezie – a poučiť sa. To posledné je vskutku bosorácky počin.

    Podstata problému totiž spočíva v tom, že žiaden systém sa nevyvíja, keď v ňom nie je nejaký rušivý prvok. Táto Zem je založená na vývoji. Naším “rušivým prvkom” je, zdá sa, človek… Vnáša do systému nerovnováhu a núti ho hľadať nové prispôsobenia a nové vývojové cestičky. Nech už budú, aké budú, Príroda sa bude snažiť pomocou nich prežiť. Možno nebude už presne taká, ako by sme ju chceli my – ale ruku na srdce: nesnažíme sa len “konzervovať” minulosť? My predsa nevieme, čo bude dobré a čo nie… čo má zmysel a čo nie… a tak môžeme len pozorovať a snažiť sa pochopiť/predvídať.

    Like

  7. Helar,
    no hej postupne mi to dochádza… inak, včera som si to trochu premyslel a toto mi z toho vyšlo: prečo mám rád prírodu? prírodu beriem takú aká je, nebudem sa hnevať na rieku, pretože tečie rovno tade, kade chcem prejsť.. nepôjdem medveďovi rovno do rany, pretože by ma zabil… no cieľom ,,bosoráka,, je tento spôsob vnímania vniesť do celkového vnímania sveta… teda tak som to pochopil… a keď to tak má byť, tak potom pomôckou na to je uvedomiť si, že som jediný svojho druhu, nikto mi nieje ani trošku podobný (vnútorne) takže bez toho aby som ho ,,prevŕtal,, otázkami ho nemožno pochopiť… strom chápem… on sa pohnúť nemôže… keď sa mi niekto postaví do cesty nepoviem si čo je do za blbca… proste sa tam postavil… a obídem ho tak ako ten strom… to je jedna vec… no nieje to až také jednoduché 🙂 (takže tak ako si mi písala. to pre tú kamarátku) snaažiť sa pozerať na svet celkovo ako na plátno v kine… akoby som oddelil svoje vnímanie od mojej fyzickej schránky, a potom vlastne na to plátno umiestnim svoju telesnú schránku a neprikladám jej o nič väčšiu dôležitosť, ako tým ostatným telesným schránkam… viacmenej aj žiadnu dôležitosť (pretože na tom plátne je viacmenej moje ego… ) a ja chcem pochopiť, prečo ostatný reagujú alebo konajú tak ako konajú a keď sa vo mne niečo akokoľvek evokuje, tak si predstavím svoju schránku a schránku človeka, ktorý vo mne emóciu vyvolal… opakujem si čo povedal alebo spravil… nevnímam už seba ale jeho… prečo to spravil?? nie či je to dobre alebo zlé… a takto sa mi možno podarí dosiahnuť to o čom sme hovorili.. vedieť o tom že moje ego existuje, ale používať ho ako predmet.. zobrazenie mojej fyzickej schránky… sledovať ho ako ,,hromozvod,, emocionálnych reakcí… len si predstaviť to ego a autopilota… ako reaguje… a len o tom vedieť…

    Like

  8. Vlk,

    ani nevieš, akú radosť mi táto tvoja úvaha urobila… To je ten správny bosorácky prístup! Nie “ja”, ale “vec”. Lebo “ja” sa pominiem (alebo sa aj sám časom zmením), ale “vec” zostáva. (A pod “vecou” myslím obvykle “systém” – to je moje zlaté teľa 😛 )

    Like

  9. inak dosť pomáha predstavovať si vkaždom človeku niečo ako strohý predmet… vieš.. bez schopnosti premýšľať… teda aspoň tých s ktorými niesom v blízkom kontakte.. pretože potom ked to tak beriem síce ich vnímam ale iba tak ako zvieratá.. proste konajú, ale v podstate nemôžeu za to že tak konajú, lebo komplex ich schopností aj samoozrejme rozmýšlacích to tak zariadil… a hotovo… bol som dnes na koncerte… (Smatanová 🙂 ) bolo to fajn… so zavretými očami som vnímal to ako energia reproduktorou výri vzduch a prechádz acezo mna… vetdy som si uvedomil, že som vlastne spojený so všetkou energiou éteru… a predstavil sm si ako moja enerdia alebo eterický dvojník alebo čo už len to bolo (nič s nejakým tvarom…) menilo to tvary a podla hudby sa stáčalo a skákalo a prelievalo sa a krútilo a rozdelovalo do zoskupení rôznych obrazcov 🙂 bolo to fajn… no musím sa s tým všetkým ešte uuplne stotožniť… a prvá časť cesty bude ,,skončená,, 🙂 potom to príde.. aspoň dúfam.. 🙂 ale vieš Helar… s takým prístupom a pohľadom na svet.. ked sa s ním naozaj úplne stotožním… hmmm na čo mi je telo?? iba ma zdržuje…

    Like

  10. Helar,
    skús m prosím dovysvetliť ako si to myslela s tým systémom.. vecou… ja si to celé predstavujem asi tak ako som to napísal, len to asi trochu zhrniem… (lebo si to asi interpretujem trochu inak ako ty…) ja sa chcem naučiť pracovať s tou energiou a tak, na to sa musím dokázať emocionálne odosobniť…a to dokážem jedine tak, že si uvedomím to že svet proste je… a vlastne… hmmm možno ani netreba ľudí pochopiť… proste konajú tak ako konajú… lebo to tak je… ešte s tým niesom uplne zmierený.. pretože vieš ako to chodí… ked tie úvah y píšem tak mám takú chvílu akoby osvietenia a časť z toho vo mne potom ostane, ale musím to nejako zafixovať do seba… a potom nebudem mať žiadny záujem meniť ich pohľad alebo tak, lebo veď na čo??… ale je ešte pár vecí.. napr. niekto tíra zvieratá… na jednej strane tie zvieratá trpia a ked trpí telesná schránka tak asi aj duša nie? lebo pokial to je duši ,,jedno,, tak nech uspokojuje svoje potreby… ked pes zomrie tak to zomrie iba telo a duša ide do univerza.. ved no a čo..

    Like

  11. Vlk,

    s tým “systémom” si nerob ťažkú hlavu, to bol sebaironický komentár. Ak poznáš “vyšší berie”, tak ja som to modifikovala na “systém berie”. 😛

    A týranie zvierat – alebo hocikoho iného – rozhodne nie je nič, na čo sa možno len tak prizerať. Jedna vec je zabíjať zvieratá, keď sú mojou prirodzenou potravou a zabijem ich len toľko, koľko zjem. Vtedy “vyšší berie” 🙂 . Ale týranie nie je o potravinovom reťazci alebo sebaobrane; týranie je o tom, že si “vylepšujem” svoje ego na úkor niekoho iného, slabšieho alebo z iného dôvodu neschopného sa brániť. Ak toto bosorák nechá len tak, tak pripúšťa, že sa niekedy v budúcnosti niečo podobné stane aj jemu alebo niekomu blízkemu – zlo plodí len zlo. Ak existujú nejaké spoločensky uznávané spôsoby, ako tomu urobiť stop, je našou povinnosťou ich využiť. Sme predsa “bosoráci” – ľudia ošetrujúci “systém” 🙂 . Problém nastáva, keď oficiálne možnosti zlyhávajú. A vtedy pre mňa platí – ošetruj “systém”, nie ojedinelý prípad. Možno tohto psa už nezachrániš, ale urob z toho verejnú tému a zachráň tak všetkých ostatných, ktorým by to hrozilo v budúcnosti!

    Ak niekto zomrie utýraný, nesie si toto utýranie ako “zlú karmu” do budúcich životov. Ľudia sa stávajú násilníkmi, zvieratá sa stávajú nebezpečnými. Ale opakujem – to je len môj pohľad na vec. Možno niekto iný má iný prístup…

    Like

  12. Helar,
    pochopil som… no poďme k jadru problému.. zlo plodí zlo… pochybujem o tom , že sa niekedy niekto narodil a jeho duša bola zlá… aspon nie v úúplne ,,prvom,, živote ak to tak môžem povedať… veď strom…. zviera… nemajú na to dôvod… im stačí to málo čo majú… ale ľudia majú emócie… závisť chamtivosť atď… no opakujem ,,zlo plodí zlo,, a spoločensky uznávané spôsoby plodia zväčša zlo… lebo… aké možnosti nám dávajú tieto spôsoby… väzenie… je v podstate akoby trestom, pomstou je to vlastne tak že väznený človek tam proste je a hotovo… fyzicky aj duševne trpí, čiže tak ako tíral zvieratá on tak teraz tírajú jeho… (no neviem ako je to s tou ,,sebanápravou,, vo väzení…) potom psychiatria… hmmmm budú do neho tlačiť lieky a neviem čo… ale neviem či by to niečomu pomohlo.. tie ,,lieky,, podla mojho názoru iba potláčajú prejavy vyvolané určitým neviem čím… že ten človek proste tíra niekoho… no neviem teda, ako to vyriešiť z pohľadu spôsobou riešenia zaužívaných spoločnosťou, pretože tie sa mi zdajú byť zamerané skôr na odstránenie takýchto ľudí zo spoločnosti, kde by mohli ,,škodiť,, no čo jeho ďalšie životy…. jadro je teda podĺa mňa v jeho DUŠI ona má problém… alebo nie?? veď ako by niekto niekoho tírať ak by to mal v hlave v poriadku… ale to z neho asi nikto nevymláti… a zastreliť ho… v ďalšom živote by bol asi ešte krutejší… no teraz v súčasnosti.. ja prechádzam tým štádiom, kedy sa začínam na svet pozerať bez emócií… darí sa mi to… ale Helar… uvedomil som si že na jednej strane je uplne jedno či budem vedieť hýbať predmetmi alebo nie alebo či sa budem vedieť prevteliť… ale ak s dučou niekoho iného chcem niečo robiť, vieš … proste pomôcť jej oslobodiť sa (lebo to si myslím že nieje nejaká zmenapovrchná, ale pomôcť jej k tomu aby mala kľud… ) ten človek tá duša určite musela veľmi trpieť, keď teraz robí také veci… no bez toho aby som prešiel aspon druhou fázou, tak ich dušiam asi nepomôžem… no vieš… môžem ho udať… ved to je v pohode.. prídem na plíciu a bum a je to… ale čo potom… hej zamädzíme nejako tomu aby sa to dialo… to tíranie.. ale duši toho človeka tím nijako nepomôžeme… no zachránim tým aspoň pár ďalších duší… ale to nieje konečné riešenie… ak budem vidieť auru.. ak budem vidieť vnútrojeho duše a to prečo je taký ,,zlý,, budem môcť pomôcť, no dovtedy… vieš Helar už som sa začal pozerať na svet tak, že nech si je taký aký je… ved každý si môže za to aký je a čo dovolí aby sa mu stalo.. ale okrem týchto ,,bezbranných,, duší… ked teraz viem že to tak je… že proste duša ktorá je týraná tak v budúcnosti môže tírať… aj v inaom živote…. na to sa nemôžem len tak pozerať… môžem sa vykašlať na všetko… nič nieje dôležitejšie… no neviem… teraz nemal by som podliehať emóciám že…myslíš že by som to mal brať tak, že je to proste ,,problém,, a kažsý problém má riešenie a je teraz na mne aby som ho našiel… teda na nás… ale ako z toho vísť tak aby som to nejako vyriešil… a teda budem rád ak sa niekto pridá, alebo skôr ja sa rád pridám k ľuďom, ktorí sa o to snažia… no ako?? ako sa pozrieť do duše niekoho.. ako jej pomôcť ,ked ego toho človeka to v podstate ani nechce dovoliť… ale oni sa trápia … inak by nikoho netýrali… ale na druhej strane… mne by to mohlo byť uuuplne jedno.. ved ja budem mať nejaký svoj život a hotovo… budem sa dobíjať energeticky… budem meditovať a pohybovať sa v iných svetoch,…. tak na čo sa starať do niekoho duše… ja niesom spasitel…. alebo som??… čo s tým?? no povedala si že svet je dinamický a vyvíja sa.. a neemôžeme vedieť či z toho čo vzniká sa nevyvinie nejaká novaá ,,hodnota,, no to by sme mohli poevdať aj o tých dušiach, ale z duše ktorá je nešťastná utrápená asi nikdy nič dobré nevzíde… ona sa asi sama doporidku nedá…. ale ako na to??… kým na to neprídem, tak…. toto je asi ďalšia skúška… ja na to prídem… musím…

    Like

  13. no včera som to napísal dosť zdĺhavo… v podstate som prišiel (s pomocou kamarátky 🙂 ), že má nejaký blok, ktorý mu odoberá energiu a potrebuje si ju dopĺňať a tá krutosť je vlastne akoby spôsobom na to aby si tú energiu prinavrátil…môžem mu posielať lásku a tak… a tým mu teda nejako tú energiu prinavrátiť a hovoriť mu že to nemusí robiť a že ho mám rád a tak… ale ked to prestanem robiť tak sa k tomu znova vráti… alebo nie?? jadrom veci je teda ten blok… no neviem či by som mu ho ja vedel nejakou silnou energiou prehlušiť a zrušiť… aby to už nerobil… alebo sa to nedá?? alebo vieš… chladom chlad nezabiješ… ked ho zavrú tak čo?? zomrie a v ďalšom živote bude robiť asi to isté… ale možno ked sa dostane do lepšej rodiny… ale čo ja viem ako to funguje??… že aký veľký vpliv na to má rodina??… či keby mal lepšiu výchovu tak by tak nekonal??… ty si skúsenejšia skús mi poradiť… viem že nemôžem chcieť ovplivniť niečo čo nedokážem.. mám určité schopnosti a poznatky ale tie mi zatiaľ neumožňujú
    prísť na riešenie… neviem prečo tak koná a ako by konal keby mal inú výchovu, keby mal iný minulý život a aké sú možnosti že sa táto jeho ,,povaha,, prenesie aj do ďalšieho jeho života…. vieš čo myslím.. ak my môžeš odporučiť nejakú literatúru bol by som rád… lebo mne to nedá pokoj kým to nevyriešim.. teraz ked viem že môžem s tým niečo spraviť, tak to nemôžem nechať tak…
    na čo by mi potom bola tá energia a to všetko…

    Like

  14. a ešte jedna vec.. to len na ujasnenie… ten pohlad na svet… upresním to tak že… začínam sa na svet pozerať ako na miesto s ktorým moja existencia nijako nesúvisí.. teda začínam to v sebe cielene vyvolávať… že som akoby v rozprávke v inej realite ku ktorej nemám žiadny vzťah… a to mi pripadá ako tá ,,neľudskosť,, no vtedy akoby sa z tej reality uplne vytiahnem a iba komentujem bez záujmu a vlasnté hodnotenie, pretože mi je to jedno čo kde a prečo… no je tu ešte niečo.. ak by som sa na to takto pozeral tak by to bolo síce fajn, no ja mám možnosť niečo z toho ovplivniť tak aby ludia z tejto reality boli šťastnejší… možno v inej realite v iných svetoch fungujú bytosti na uplne iných princípoch toho ako byť šťastný a spokojný… lebo mne môže byť uuplne jedno že niekto niekoho tíra.. lebo mna sa to potom (keby sme sa na to pozerali tak že som len pozorovateľ) vôbec netika, ale ja chcem aby tie existencie a duše boli ,,spokojné,, lebo prečo by som im k tomu nedopomohol ked môžem… no musím to spraviť ,,elegantne,, tak aby ma to nezničilo … skus svoj názor že ako to vidíš…
    jaaj už by som zanudol… je tu v ceste prázdnoty to cvičenie posledné na tie psychycké schopnosti…raz sa mi to podarilo, no viac nie… je velmi potrebné aby som ho robil… vieš… začal som trénovať telekinézu a ked sa velmi sústredím tak to roztočím aj očami… teda myšlienkou alebo vlnami z mozgu alebo ako to už len je ale roztočím… a pomali sa mi niečo asi darí robiť vieš s tým naťahovaním čakier a tak… skúšam sa dobíjať zo stromov a ked najdem nejaký fakt ,,silný,, strom tak cítim lavačku že je plná energie uplne plná a snažím sa tu energiu pušťať do tela… tým vlastne tiež precitujem telo… no neviem nakolko je pre mna to svičenie psychyckých schopností dôležité.. nerád by som vynechal nejaký stavebný prvok svojich schopností a tak.. ďakujem

    Like

  15. Helar,
    raz sa mi snívalo… vyšiel som z domu, a stretol som tam daniela (bol krásny) a zrazu sa zmenil na ženu… ja som chcel vedieť ako to spravila a ona ma odviedla niekam do takej miestnosti a bolo tam zopár ludí čo to tiež vedeli a tak… a dala mi veela kníh, a ja som sa naučil hýbať predmetmy za malú chvílu… krátko potom som ,,stretol,, teba a teraz tu točím papierikom len tým že na to myslím… teda nie uplne tak ale akokeby som si nabil mozog a potom ho uvolnil a on už tou energiou ho roztoči alebo tak mi to pripadá… tá žena mi povedala, že sa to všetko naučím za 7 mesiacov… 🙂 tak uvidíme.. teda nie že by osm sa ponáhlal ani nič také… ale myslíš že to mohol byť nejaký môj ,,sprievodca,, alebo tak… alebo že to mohlo byť niečo ako sen o buducnosti… lebo v tom období som mával samovolne lucídne sny… no samozrejme ten ,,cieľ,, pomáhať dušiam ostáva a to všetko… nezaspím na vavrínoch to isto nie… už teraz nie ! ! ! 🙂

    Like

  16. Vlk,

    ľudia sa nerodia dobrí alebo zlí, ale sa rodia s istou predispozíciou – spôsobom, ako budú vnímať a interpretovať svet okolo seba (volá sa to enneagram). Niekde som čítala, že táto predispozícia je zakódovaná v ôsmej čakre, ktorá predstavuje “konštrukčný nákres” pre tento i ostatné naše životy. Naším cieľom je “odpracovať” všetkých deväť pozícií enneagramu tak, aby sme sa nakoniec dostali do pozície desiatej, pozície “energetickej rovnováhy”. To, či budeme v živote dobrí alebo zlí, je podmienené tým, aké situácie sa nám postavia do cesty a ako ich spracujeme. Sú deti z rozvrátených rodín, ktoré sa stali sociopatmi. A majú súrodencov, ktorí sa sociopatmi nestali. Takže deti sa nerodia dobré alebo zlé, ale sa nimi stávajú následkom životných skúseností a ich interpretácií.

    Väzenie nebolo zamerané na to, aby pomáhalo ľuďom, čo sú tam väznení, ale aby chránilo pred nimi tých ľudí, ktorí sú “slabší” a nedokázali by pre seba nastoliť spravodlivosť. Psychiatria je trochu iná – verí, že sa jej nejako podarí pacientov vyliečiť. Lieky ako také tam však nehrajú veľkú úlohu. Keď má niekto tak rozhasené sebavnímanie, že už dokáže len ubližovať, aby ešte vôbec niečo cítil, potom treba dať do poriadku jeho presvedčenia, nie nadopovať ho liekmi. Lieky len odďaľujú prepuknutie problému… Ak ste nebezpeční, musia vás zavrieť – ale kým s vami nezačnú rozprávať a cielene pracovať, nemajú šancu vás “znormálniť”. A trochu pochybujem, že je to možné vo všetkých prípadoch. Ale nie som psychiater a vlastne nemám ani predstavu o tom, aké všetky prostriedky má psychiatria k dispozícii.

    Ako bosorák môžeš duši celkom dobre pomôcť, ak si osvojíš šamanské praktiky. Šamani dokážu vystopovať, kedy sa stala duši tá krivda, ktorá ju zdeformovala, a dokážu nájsť spôsob, ako dušu vyhojiť v tom bode. Výsledkom je zmena správania človeka, pokiaľ… 1. sa zmení prostredie, v ktorom sa správanie prejavovalo, 2. odpadne odmena za nežiadúce správanie a 3. smení sa jeho sebaobraz a jeho hodnoty. Tieto tri veci sú nutné, inak duša spadne do starých koľají. Hlavne prvý bod je kritický. A dosť pochybujem, že len “posielanie lásky” v týchto prípadoch pomôže. Komplexné problémy si väčšinou vyžadujú komplexné riešenia.

    To, čo sa pýtaš: “ako jej pomôcť ,ked ego toho človeka to v podstate ani nechce dovoliť… ale oni sa trápia” spadá do druhej podmienky. Keď správanie nie je odmeňované a odmeňované je protisprávanie, tak aj ten brániaci sa človek pôjde za “odmenou” – z vlastného popudu. To už je v povahe človeka, že chce získavať.

    Ak chceš literatúru k tejto téme, skús dvoma vecami: šamanizmom (u nás vyšiel asi len Harner, ale v nemčine i angličtine sa dá čítať Villoldo a ten je skutočne výborný) a neurolingvistickým programovaním (tu ti neviem poradiť autora, ale určite aj u nás niečo vyšlo).

    Psychické schopnosti sú pre teba veľmi dôležité. Ak chceš niečo dosiahnuť, ak chceš ľuďom pomôcť, musíš mať potrebnú energiu i potrebné zručnosti. Ovládaním vlastnej psychiky sa učíš, ako funguje – a teda čo treba urobiť, ak ju chceš zmeniť u iných. Skutočne odporúčam neurolingvistické programovanie, má väčšinu odpovedí!

    A teraz k tvojmu snu: myslím, že si stretol svojho duchovného sprievodcu a ten ťa viedol cestou, ktorou sa máš pustiť. To, že to má trvať 7 mesiacov, môže a nemusí platiť… možno tá sedmička predstavuje niečo celkom iné! Bolo by dobré vedieť, aké knihy ti dala – to by totiž mali byť veci, ktorými sa máš zaoberať.

    Like

  17. Helar,môžeš mi odporučiť nejakú dobrú literatúru o NLP,ale v slovenskom alebo českom jazyku. Ďakujem. Nechystáš sa viac rozobrať NLP,napr aj na minigrimi? Prečítala som si tvoj článok na ibise,ale bol skor informatívny a ja by som skor tvoj bosorácky názor a návod ocenila. Ď

    Like

  18. Agate,

    jediné, čo som našla, je NLP v manažérskej praxi, ale neviem, či je to dobrá kniha. Žiaľ, neviem o ďalších a tie nemecké, ktoré mám, sú terapeutického zamerania. Mená: Grinder, Bandler, Dilts, Stahl.

    Ja sa postupne budem k NLP dostávať práve tu, v Mračnej hore, pretože si myslím, že je to odrazový môstík pre bosorákov – návod, ako pochopiť, čo sa deje v hlavách iných ľudí. Len mi to hodne potrvá, pretože to nemám spracované ako náuku a bude to skôr tu informácia – tam informácia…

    Like

  19. Ahoj, najprv som sa na tom poriadne zasmiala, no je to pravda. Vacsinou reagujem prvym sposobom, cize vybuchom a agresivitou. Riesenie tohto problemu mi prislo ovela rozumnejsie.
    I ten priklad s Miskom. Vacsinou pouzivam v monologu ten zly sposob.

    Like

  20. S vnútorným monológom som krásne pokročil a chcem napísať všetkým ktorí chcú zmeniť svoj život že táto zmena po čase vyústí do situácií ktoré sa odohrávajú v každodennom živote a budete mať jasnú možnosť pocítiť že to je práve zmenou vnútorného monológu!
    Základom asi je že vo všetkom -nech je to hocičo čo sa stalo alebo práve deje, akákoľvek myšlienka v hlave, proste vo všetkom- treba hladať niečo pozitívne a vyzdvihnúť to nad ostatné okolnosti ktoré sa k tomu viažu. Tažko sa mi vysvetluje význam slova pozitívne, neni o tom že vám ukradnú mobil a vy začnete hútať čo na tom sakra bolo pozitívne keď ste prišli o XXX penazi – “sakra to zas bude vybavovačiek, nemám žiaden čas a aj peniaze sa mi minaju a kde je este vyplata…” (a obvykle to pokracuje zo samimi skutocnostami ktore vo vas vzbudzuju iba zle myslienky a nervy – a dokonca vam do zivota pritahuju prave vami spominane problemy…
    Naopak predoslemu nazoru, povedzte si napríklad “nemám mobil ale aspoň ten dôležitý kontakt na šéfa som si zapísal” (ak sa vám to zdá absurdné regaovať takto v tejto situácií, tak netrepte a zmeňte to! Sám/a zistíte že takto vlastne bojujete s tým čo vám netreba a to je neželaná emócia ktorú poznáme pod pojmom HNEV:-) )…
    Alebo príklady.. “sakra vedel som ze si sem ten telefon nemam brať. no nič nabuduce budem viac veriť svojej intuicii” ..
    “mobil mi ukradli ale kabelka mi zostala a to je pre mňa teraz dôležitejšie” ..
    “mobil mi síce ukradol ale ajtak bol už starý a chcel som si kúpiť nový” – dokonca sa môžete utešiť “ešte dobre že som si ráno nekúpil ten kredit, bol by som zas o nejaké eurá lahší.”

    Začínate chápať? Tento príspevok patrí skôr vám, ľuďom ktorý ste sem zavítali prvý krát > a nie že by to tu nebolo dobre vysvetlené, ale snažím sa vás usmerniť a obdariť vás vedomosťou, ktorá je asi základom celého vnútorného monológu !!KTORÝ VÁM PRIAMO ZASAHUJE DO ŽIVOTA!!

    Monológom (ale nie iba vnútorným, samozrejme. keď si niečo poviete v izbe nahlas má to tiež význam a dovolím si tvrdiť že to má väčší vplyv na udalosti ktoré sa stanú. SVET SI VYTVÁRATE SAMI! – dovolím si napísať helar.wordpress.com) si aj dopomáhate práve v tých udalostiach. Kľudne si rázne a nahlas povedzte s veľkým presvedčením “Ukradli mi mobil ale svet sa kôli tomu nezrúti. Možnosť že sa mi vráti naspäť predsa jestvuje tiež, aj to chcem a verím tomu.”
    Ja osobne vždy keď vyslovím také rázne prehlásenie tak slová ´chcem´ a ´verím´ veľmi zdôrazním a vždy ešte nemenej presvedčivo dodám “A aj to tak bude!” A naozaj, verte či nie – odkedy som pokročil vo ´výučbe´ vnút.monológu, odvtedy pre mňa slová ktoré poviem znamenajú akosi viac ako predtým a hrdo môžem prehlásiť že moje slová (či už z úst alebo tie vnútorné) zasahujú do mojej každodennej reality a sú schopné ju viac ovládať..! Slovo výučba si zaslúžilo z oboch strán apostrof (namiesto uvodzoviek ktoré ma napadli 😀 a ktoré by tomu dodali iný význam) pretože kontrolovaním samého seba a rozlusknutím oriešku ako reagovať na danú situáciu sa jednoznačne učíte a tá snaha je pre vás najväčším plus.
    .. nepozerajte len do súčasnosti ale nahliadnite aj nazad. Nedovoľte prepuknúť hnev a paniku -v istej miere to je samozrejme ľudské (I keď ja tým hnevom rozhodne srším o vela vela vela menej ako predtým! A to ma núti prezentovať názor že zmena vnútorného monológu je asi pre každého ten najlepší štart do celej oblasti ezoteriky, alebo ak chce zmeniť samého seba).
    Možno moje tvrdenie nieje správne ale podľa mňa.. pridajte do vášho života trocha ľahostajnosti. Niečo sa pokazí? Tak sa tým príliš nezaoberajte, nehajte to naveky zakopané hlboko pod zemou a verte že onedlho dostanete ďalšiu možnosť s lepšími podmienkami. Konečne prestaňte tak veľmi prežívať to všetko čo na vás robí nátlak. I keď sa vám to mnoho krát zdá nemožné, je to iba sebaklam utvorený súčasným svetom.

    Mali by ste chápať, že ovládanie svojho monológu je takisto vecou ktorú sa treba takpovediac naučiť > teda robiť ju > vykonávať… zamyslieť sa nad sebou práve v tej jednej chvíli a isté to slovko pozmeniť 🙂
    Ovládať samého seba po tejto stránke je vecou
    alebo venovať dlhej ceste v autobuse “jednu partičku vnútorného monológu” 😀 kde rozmýšlate nad všetkým s istým nadhľadom a pozitívne – no ako na to, to už nájdete na tejto stránke. Veľa šťastia

    — Kto má výhrady proti niečomu v tomto komentári, tak ihneď von s nimi. Nepokladám sa za nijak skúseného, práve naopak. Mám sa čo učiť. Ale neviem kde sa to vo mne bere niekedy tie myšlienky a potom uz len ťuk ťuk do klavesnice.

    Like

  21. Ja len taku vec. Cela vec v Ceste pravdy je o tom, ze nemat posudky, stanoviska a postoje, len narabat s realitou a tymto momentom…..nestotoznovat sa s nicim a pracovat na tom co je a nie na tom co by malo byt. Ok to chapem, aj ked mi to dalo zabrat.. 😀 Ale zase tu v tomto clanku pisete ze zase afirmacie do podvedomia, su dobre, takze nechapem. Postoje a ztotoznovania na jednej strane su zle lebo uberaju nas o nestranne pozorovanie ale na druhej strane su dobre v podvedomi na upravenie reality? Ale sak to su zase filtre – a to predsa nechceme….aj ked su pozitivne, nechceme ich..ci nie?.? 🙂

    Like

  22. no čítam ta čítam a už sa mi to začína bit,, prv som čítal že som vedomie ktorré vníma a teraz že ako zmnenit myslenie aby sme na tom boli lepší , alebo skoerej štasnejší,, prooste niečo mi to nehraje,, :))) tak mám sa uvedomit, alebo iza zmenit svoje myslenie,, nebude to zasa potom len iluzia?

    Like

  23. no čítam ta čítam a už sa mi to začína bit,, prv som čítal že som vedomie ktorré vníma a teraz že ako zmnenit myslenie aby sme na tom boli lepší , alebo skoerej štasnejší,, prooste niečo mi to nehraje,, :))) tak mám sa uvedomit, alebo iza zmenit svoje myslenie,, nebude to zasa potom len iluzia?

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s