Mäta pieporná (Mentha piperita) NJ: Pfefferminze, AJ:
Podľa jednej z legiend vznikla mäta pieporná, keď Persefona v záchvate žiatlivosti na kúsky roztrhala nymfu Menthu, Hádesovu milenku. Bohyňa Proserpina ju premenila na voňavú rastlinu a tak sa znova objavila na svete.
V antike sa stoly natierali mätou, aby sa povzbudili telesné chúťky. Niekedy sa nazývala aj Afroditinou alebo Venušinou korunou a nosili ju ženích a nevesta pri sobáši.
Atlasy liečivých rastlín tvrdia, že mäta posilňuje mužské semeno a jedno grécke príslovie hovorí, že vo vojne by sa nemala mäta ani siať, ani žať (=mätou vyvolaná žiadostivosť oslabuje vojakov).
Už od antiky sa mäta pestuje v Číne a Japonsku. Listy sa používali v starých časoch v medicíne i ako obľúbené kadidlo: čistia a zaostrujú myseľ, ukľudňujú nervy, odpudzujú duchov a démonov a priťahujú pozitívne veci. Mäta ukľudňuje, rozveseľuje, zohrieva srdce, zaháňa strach a prináša vnútornú rovnováchu. Mäta pieporná navyše vzrušuje a preto sa dobre využíva v spojení s čokoládou.
Ako kadidlo sa odporúča pri slabej pamäti (podporuje koncentráciu) a kedysi sa používala pri mdlobách ako vonná soľ. Jej sviežo-chladná vôňa čistí priestory a dodáva im energiu. Vôňa mäty preberá, potláča účinok utlmujúcich kadidiel a veľmi dobre sa hodí pred meditáciou. Navyše skutočne dezinfikuje priestory. Možno ju používať osve alebo v kombinácii s benzoe, rozmarínom, levanduľou, majoránom a melisou.
Pridaj komentár