Kedykoľvek stretneš niekoho, kto je hrubý alebo nepriateľský, pripomeň si, že byť otvorený a láskavý si vyžaduje veľkú mieru energie. Mozog uprednostňuje prežitie pred spoločenskou milotou.
Keď má niekto problémy so zdravím, nemá kapacitu byť ohľaduplný, vnímať jemné odtienky, byť zvedavý, trpezlivý, mať zmysel pre humor či ľudské teplo. Keď je energia nízka, spadá mozog do sebaobrany a nepružnosti, dokonca až do agresívnosti.
Spracovanie nových informácií, otvorenie sa novým uhlom pohľadu, pozornosť k detailom a trpezlivé reagovanie si vyžadujú energiu, zdroje, ktoré vystresovaný alebo vyšťavený organizmus nemusí mať.
Na láskavosť potrebujete energiu. Preto vystresovaní alebo nemocní ľudia vyzerajú často ako reaktívni a neprístupní. Keď je niekto v nepohode, jeho telo sa prepína do módu prežitia a kašle na sociálne interakcie či emočnú pohodu. To nenecháva priestor pre láskavosť či veľkorysosť – čo sa potom prejavuje ako nevraživosť a útočnosť/sebaobrana.
Ja to poznám, keď sa zachytím, že akosi podráždene reagujem na Mačičky. Celý život žijem s bolesťou a naučila som sa ju vytesňovať a necítiť. Ale keď spozorujem, že vrieskam po mojich kožúškoch najhebkejších na celom svete, tak viem, že mi nie je dobre… Idem dovnútra a skúmam, čo ma zasa bolí. Nájdem to, ošetrím bolesť – a odrazu vreskoty ustanú… Miesto uzatvárania sa pred kontaktom sa mu znova otváram. Miesto uzavretia výmeny energie s prostredím ju začínam znova umožňovať.
Navonok môžeme vyžarovať len to, čo sme vnútri – teda ako sa cítime, ale aj reálne, čo za “ksichta” sme (Oranžová Trumpeta preminie 😛 ). Ak nás teda niekto oprskne svojou nevraživosťou, môžeme buď zareagovať ohľaduplnosťou a pochopením, alebo sa jednoducho zvrtnúť a odkráčať.
Ten, čo má k dispozícii viac energie, vždy určuje kvalitu vzájomného kontaktu – pretože má možnosť voľby.











Povedz svoj názor