Nastáva obdobie, kedy sa zdanlivo nič nedeje a nevyvíja – ale pod povrchom vzniká nová verzia nášho života. To, čo sme boli doteraz, nás doviedlo až sem – ale len sem a nie ďalej. Zažili sme situácie, ktoré nám vyčistili naše hodnoty. Prijali sme energiu, čo nám pomohla, len ju teraz spracovať…. A to je presne ten čas, kedy sa potrebujeme stiahnuť do svojho vnútra a “vysedieť” tú premenu. Privlastniť si to, čo sme na seba v poslednom čase nachytali, a začleniť to do našej vlastnej energie.

A obdobie zdanlivej stagnácie slúži presne na to. Tým, že “tam vonku” sa nič nedeje, máme čas a priestor sústrediť sa na “to vnútri” a poskladať si z toho taký obraz energetickej reality, v ktorom už nebudeme len spotrebiteľom, ktorý s vedierkom behá od ohňa k ohňu a hasí požiare, ale spolutvorca rozhodujúci, ako to bude vyzerať, až sa veci dajú do pohybu… pretože ony sa do pohybu dajú. To je jedna z vecí, na ktoré sa v tomto Univerze dá dokonale spoľahnúť – energia bude tiecť. Musí. Nemôže inak. 🙂

Stačí, ak si nastavíme štruktúry a prístupy, ktoré nám umožnia nedržať sa zubami-nechtami starého, ale sa pohnúť ďalej, až sa dá znova do toku.

Tieto “obdobia zastavenia a introspekcie” majú jednu dôležitú úlohu. Ako ľudia sa radi pridŕžame známeho, poznaného, zažitého. Lenže práve toto všetko je balast, čo nás oddeľuje od toho nového, čerstvého, vzrušujúceho. A keď sa tok energie dočasne zastaví, naše priania a sny v nás silnejú a dostávajú schopnosť zboriť balast, čo im stojí v ceste… a prelomiť všetky predsudky a predpoklady.

Transformujeme sa. Naša osobná sila skokovo vzrastie. Odrazu nie sme myš v bludisku, ale orol, ktorý to bludisko sleduje zhora a vidí, kde čo je a ktorá cesta vedie k cieľu.