Channeling s Gabrielom z 31.8.2022:

Veliký, dlho sme nepísali.

🙂 TY si nepísala.

🙂 Erwischt. Dlho som nepísala. Necítim sa zrovna dobre v svojej koži.  Mám pocit, akoby som sa rozpadala. Rozkladala.

Veď sa aj rozkladáš… To je to, čo sme ti už vraveli. Otec ti to povedal: mení sa tvoja realita. Poznáš ten obraz s húsenkou a motýľom.

No… Húsenka sa zakuklí, v kukle sa rozloží na tekutú hmotu všetkého a z tej tekutej hmoty sa potom vyskladá motýľ.

🙂 A to je to štádium rozpadu.

Doslova?

🙂 Čo by bolo doslova?

No, že sa rozpadnem a poskladám do niečoho, čo bude vyzerať inak! 😛 Lepšie, podotýkam.

🙂 Bude to vyzerať inak. Nie na úrovni formy, ale na úrovni energie – a či chceš alebo nie, tá energia sa premietne aj do formy. Spomeň si, ako si kedysi videla Michaela, keď prebral kontrolu nad istou osobou, aby ti poslal správu. Vtedy si ho videla svojimi ľudskými očami, pretože to bol Michael a bolo treba, aby si ho videla. Ale „oči duše“ vnímajú bez videnia a keď sa znova poskladáš – do staronovej podoby – budú ťa ľudia vnímať ako tú istú osobu, ale súčasne nejakú inú. Kontinuita sa zabezpečí tým, že výzor sa podstatne nezmení. Nová kvalita bude vo vyžarovaní – a to bude meniť spôsob, akým ťa budú vnímať.

A ty vieš, ako ma budú vnímať?

🙂 Dobre.

🙂 To si mi bohovsky odpovedal…

🙂 A čo ťa to zaujíma? Presne tieto otázky teraz ukazujú mieru rozkladu, v ktorom si. Tá stará ty by sa bola spýtala, ako sa potom bude cítiť.

A ako sa potom budem cítiť? 😀

🙂 Dobre.

No zasa!

🙂 Lepšie ako doteraz. Mnohé z vnútorných protirečení sa vynulujú. Konečne si dosiahla stav, kedy si schopná prestať sa vnímať individuálne. Kedy väčšina tvojho vnímania beží na úrovni energie. Strácajú sa rozdiely – a rozdiely doteraz tvorili tvoju chrbtovú kosť – štruktúru, čo si mohla vtisnúť realite. Vedela si, kde čo začína a kde čo končí. Na úrovni energie neplatia začiatky ani konce, ba dokonca ani hranice. Doteraz si s tým nebola schopná narábať. Teraz sa ti to stáva prirodzeným. A preto budeš potrebovať preorať celé svoje doterajšie poznanie, opreté o svet foriem, začiatkov, koncov a hraníc, a preorientovať ho na toky energie, úzke hrdlá a široké portály. Lenže potom človek prestáva byť človekom s istými vlastnosťami a reakciami a stáva sa len zmeskou energií, ktoré v každom okamihu môžu tiecť odlišne. Budeš vidieť hlbšie, ale budeš to vedieť menej popísať.

Takže stratím schopnosť profilovať?

Čiastočne… Veď už je aj načase.  Profilovanie ťa vtláčalo večne do sveta ľudí a ich obmedzených presvedčení a dohôd. Ešte ich budeš vnímať, ale už ťa nebudú obmedzovať.

To mi pripomína jeden z obrazov, čo použil Bashar – je to akoby realita za sklenou stenou. Vidíš ju a nie je tvoja.

Sklená stena nie je najvhodnejší obraz… Ty ešte do tej reality môžeš vstupovať, pretože máš kapacitu vnímať ju. Je len otázne, či sa tak rozhodneš. Pretože ak vstúpiš do tej reality, tak práve pristupuješ na dohody tej reality a podliehaš ľudskosti a predsudkom rovnako ako iní. A nie je vždy jednoduché sa odtiaľ vyhrabať späť do svojej reality.

To mi príde ako Silent Hill.

🙂 Presne. Začni vnímať príšery a tvoj život sa nimi začne hemžiť a ty budeš rovnako bezmocná ako všetci, čo si ich pustili do života. Je to proste iné frekvenčné pásmo.

Čiže keby som šla teraz profilovať niekoho…

…tak si pristúpila na jeho hru, profiluješ ho podľa zásad spoločnosti, ktorá tú hru hrá spolu s ním a ty si odtiaľ vyliezla, pretože ťa rozčuľovala… čiže by si sa vrátila späť do toho, z čoho si utekala.

To je haluz, Veliký… Ale keby som chcela, dokážem profilovať.

🙂 Je otázka, či budeš chcieť.

🙂 Zarábam si tým na chlebík, masielko a príležitostný rezník. Budem musieť, kým budem dýchať. Takže mám novú otázku – ak budem potrebovať vliezť do reality za sklenou stenou, ako to urobiť tak, aby som z nej vedela ľahko vyliezť späť?

🙂 Dobrá otázka. Pomohlo by ti, keby som ti namodeloval opak?

Aký opak?

No že niekto z reality za sklenou stenou pozerá do tvojej reality a rozhodne sa tam vliezť.

🙂 Modeluj.

Tak ako by to vyzeralo? Je zakorenený v svojej realite. Takže príde do tvojej reality a bude ju skúmať cez filtre všetkých tých presvedčení, ktoré platia v jeho realite. Čiže uvidí nie to, čo ty, ale uvidí to, čo je schopný vidieť – a zvyšok si premení na posvätný úžas alebo posvätnú hrôzu. A potom, keď jeho systém začne byť presýtený vnemami, s ktorými si nevie poradiť, ho koreň vtiahne späť do reality, z ktorej prišiel.

Ale to by značilo, že sa mi stačí spoľahnúť na môj nový koreň…

Počkaj! Práve si to povedala – „nový“. Koreň tamtoho človeka funguje ako automatizmus, ktorý sa budoval po celý jeho život. Ty v svojej novej realite budeš len krátko. Tvoj koreň bude slabý. Ako ťa má vtiahnuť späť?

😦 Tak to teda netuším. 😕 To sa mi neľúbi, Veliký.

Použi mozog. Máš ho dobrý, tak ho použi. Máš ho dokonca lepší ako vôľu, tak ho použi.

Neviem… Slabý koreň nedokáže vtiahnuť späť.

A ešte stále existuje aj koreň, ktorý ťa v tej druhej realite doteraz držal a bol poriadne silný, až kým sa ti nepodarilo ho ako-tak bypassovať.

OK… AKO sa mi ho podarilo bypassovať?

🙂 No? Ako?

Neviem! 👿

🙂 Čo zodpovedalo za to, že sa začal tvoriť nový energetický koreň?

Ty?

Čiastočne. A ďalej?

Spochybnenie platných predpokladov?

A ďalej?

Masírovanie mozgu inými pohľadmi?

Presne! To a tvoja ochota pripustiť, že pohľady na vec odrážajú len úroveň poznania, z ktorej sa pozeráš.

Ale ako mi to pomôže posilniť zakotvenie v novej realite?

No že sa obklopíš vecami, ktoré ti ju budú reprezentovať.

To ako… oltár?

😀 Prestaň! Už ťa vidím, ako so zaťatými zubami vyrábaš nejaké „oltáre“… Ale čo ti slúži miesto oltára a pripomína ti to tvoju novú realitu?

Rozhovory s tebou?

🙂 Presne. Vyladenie sa na mňa ťa dostane odvšadiaľ a umiestni ťa do tvojej najvyššej prístupnej vibrácie.

Ale keď sme sa vadili, to som na teba nebola vyladená?

Bola si vyladená na vnímanie mňa, nebola si vyladená na moju energiu. Vtlačila si ma do silne oklieštenej pozície. Konal som ako ty a ty si to nechcela, ale súčasne si si neuvedomovala, že ma do toho nútiš. Tvoj osobný portál sa volá „uvoľnenie“. Umožnenie byť aj niečím iným. Dokážeš to; už si to doložila nespočetnekrát.  Teraz z toho potrebuješ urobiť svoj nástroj.

Ale ako ho mám používať? Viem, že ho už ovládam na povel, ale neviem, ako s ním šibrinkovať…

🙂 Hlavne tak, že s ním nebudeš „šibrinkovať“. Kým si v starej realite, nechaj sa kotviť svojím starým koreňom – ale nie natoľko, aby si začala pochybovať o svojej novej realite. Jednoducho oboje budeš ty – stará verzia a nová verzia z teba. A len čo stará verzia z teba dokončí svoju robotu, stiahneš celú svoju energiu dovnútra a prestavíš svoje vnímanie na svoju novú realitu. Len nesmieš začať pochybovať. Potrebuješ vedieť, že chvíľu to tak bude vyzerať – že chvíľu pôjdeš dvomi alebo viacerými svetmi súčasne a máš len svoj fokus na to, aby si určila, ktorý z nich bude mať prioritu.

Počkaj… Čo presne znamená, že pôjdem viacerými svetmi súčasne?

Že ich budeš vnímať ako obrázky na celuloide, položené jeden na druhom. Kým pozeráš poctivo, vidíš všetko. Ak pozeráš povrchne, vidíš len ten povrchový. Ale ak začneš skúmať jeden z tých v strede alebo naspodu, tak ideš po čiarach, stopuješ čiary a všetko ostatné, čo k nim nepatrí, prestáva pre teba existovať. Toto je mechanizmus fokusovania. Povieš si, čo chceš vidieť, a potom za tým ideš tak dlho, kým to neuvidíš.

Kedysi som špekulovala, ako sa dostať zo Silent Hillu…

Aj vtedy si stroskotala na tom, že sa vieš sústrediť a stopovať len niečo, čo už poznáš alebo čo si pamätáš.

A ďalej som sa nedostala.

Skús to naopak: pozri na obrázky, čo normálne vnímaš, a hľadaj v nich ten jeden „nepatričný“ prvok. To je prvok z fólie pod tým všetkým. Sústreď sa na ten a začni ho stopovať.

Okej… a ako to vyzerá v reáli? Napríklad pri profilovaní?

Ten, koho profiluješ, ťa vtiahne do svojho sveta. Niekedy príjemného, častejšie odpudivého. Už tam nechceš byť. Potrebuješ hľadať ten jeden prvok, ktorý je nepatričný.

Ale ako?

No nie v tej realite! Jediný nepatričný prvok nájdeš len v sebe, pretože ty už si niekde inde a možno si na to práve nespomínaš, ale to „niekde inde“ už nosíš v sebe. Proste sa cítiš znechutená a vyšťavená rozhovorom… tak si polož otázku, aké je to, cítiť sa dobre.  To by bol ten nepatričný prvok… ktorý potom budeš stopovať, až ti nepomôže dokresliť obraz tvojej novej reality.

Ďakujem, Veliký… Mám nad čím premýšľať. Odchádzajú mi ruky… radšej končím. 🙂

P.S. o deň neskôr: Okamžite som mala možnosť si Gabrielovu radu vyskúšať. Proste som sa nechala zatiahnuť do neplodnej diskusie s jednou ženskou, dovolila som jej stiahnuť ma na jej emotívnu úroveň – ale tam som sa našťastie nenechala 😉 poraziť jej zbraňami! Keď mi človek húpejší odo mňa (lebo veď múdrejší by to neurobil) začne osvietenecky sugerovať, že som duchovno-duševne obmedzená, nech nečaká miernu ovečku. Tak som zareagovala agresívne, odpustila som si to a potom som si spomenula na radu a cez nepatričný prvok som vytiahla svoju energiu z tej situácie späť do môjho nového vibračného pásma.

🙂 Funguje to.

A na záver pripomínam, že najbližší trojtýždňový kurz channelingu začína na prelome septembra a októbra.