Nič nie je zlé ani nesprávne.

Smútok nie je zlý. Strach nie je zlý. Zmätok nie je zlý.

Naša bolesť nie je zlá.

To len odmietanie a bojovanie a posudzovanie a osočovanie a vyhýbanie sa bolesti to všetko vykresľujú v svetle, akoby to bolo… zlé.

A napriek tomu aj tu je hlbšia pravda pre ľudí otvorenej mysle:

Dokonca ani naše odmietanie bolesti a vzdorovanie bolesti nie sú zlé.

Ak vzdorovanie je to, čo sa práve teraz deje, nemôže to byť zlé či nesprávne. Je to plnoprávne vyjadrenie života, citeľné, živé a pravdivé.

Môžeme sa skloniť pred naším “vzdorom”. Nájsť jeho posvätnosť.

Za hranicou “správneho” a “nesprávneho”, “dobrého” a “zlého”, je bezvýhradná láska, ktorá obsahuje dokonca aj okamih nášho momentálneho odporu. Je tam Teraz, nekonečné a odpúšťajúce.

A v konečnom dôsledku je aj “odpor” len iný názor. Iné posudzovanie. Iný spôsob, akým sa robíme… chybujúcimi.

“Odpor zlý. Sebaláska dobrá.”

To je to, čo sa učíme.

Ale v skutočnosti nikdy “nevzdorujeme” našej bolesti (tak, ako ju nikdy skutočne ne”akceptujeme”). Len sme sa jednoducho nikdy nenaučili existovať s ňou. Ako s ňou sedieť. Zostať v nej. Dať si s ňou šálku čaju. Vnímať ju ako milovaného priateľa, v pohode s tým, že je súčasťou všetkého.

Jeff Foster