Včera som sa potkla o citát, ktorý nádherne zarámcoval čosi, čo sa so mnou dialo posledné mesiace a nebola som si na čistom, že o čo ide… Pamätáte si, ako ma rozčuľovala súčasná fejsbúková ezo komunita a jej prístupy a stupídnosti typu “magické varenie kapustnice“?
Akosi sa mi podarilo (s podporou operenej roty) dostať sa z toho kŕča von a už sa na tie stránky chodím len smiať alebo poradiť, ak si myslím, že tá rada niekomu pomôže (alebo sa to tam hemží hlúpymi protiradami poverčivých fundamentalistov 😛 ). Ale teraz, ako som našla ten citát, kúsky skladačky do seba zapadli…
Ide o sebadôležitosť, môjho starého, verného kamaráta. Stav, kedy potrebujem mať svet presne podľa seba, aby bol životahodný. Ponorila som sa príliš do hmoty a tak som sa rozčuľovala nad prejavmi hmoty, nasledovala som ako ovca, útočila ako vlk a snažila sa hovoriť hlasnejšie ako iní!
Pritom problém nie je v tých druhých, ale v mojom vnímaní sveta. Svet nie je to nepriateľské miesto, v akom som bola navyknutá pohybovať sa… Svet nie je nejaký, svet sa správa. Niekedy priateľsky a inokedy nepriateľsky. Ak ja vezmem jeden jeho prejav a natiahnem ho ako prezervatív na celý svet, tak potom už vnímam len ten prezervatív. Pretože to je presne to, čo vnímam – prezervatív. Pomôcka, ktorá ma chráni pred tým, aby som došla do kontaktu s tým zvyškom a možno zistila, že sa mýlim. 🙂
Nedávno sa na mne anjeli pustili do roboty a zdá sa, že prináša prvé výsledky. Najprv som mala dvojtýždňovú sériu neskutočného šťastia a zhôd okolností. Potom nasledovali asi dva týždne, kedy sa veci aj kazili, ale zasa len také okrajové maličkosti, ktoré som dokázala ustáť. Radšej nepokračujem v úvahe ďalej, len s potešením konštatujem, že ešte aj stará koza ako ja môže pochopiť, že život nemusí len bolieť. 🙂 Život je taký, aby sa v ňom našlo miesto aj pre géniov, aj pre blbcov – a každý máme svoje publikum, ktorému máme čo povedať. Rozumom som to chápala už roky, ale pomaličky to začína dochádzať aj do srdca.
Nemusím sa báť, že niekto “znehodnotí” môj život alebo život ako taký. Ak sa o to pokúsi a uspeje, tak život dostane presne to, čo mu umožnil. Čo mi umožnil. Čo nám umožnil. 🙂 Všetko je presne také, aké to v danom okamihu má byť. Eloi. 🙂