Často si filozofiu nejakého typu dosadíme miesto reality. Napríklad od Univerza očakávame, že ak sa budeme správať ohľaduplne, bude sa správať ono rovnako ohľaduplne k nám… Vychovalo nás k tomu kresťanstvo. Byť dobrý, napĺňať očakávania (dávno mŕtvych ľudí; za tento obraz dodnes ďakujem Vishenovi Lakhianimu), prispôsobovať sa. A potom sa musia prispôsobovať aj iní nám, no nie?

NIE. Nemusia – a čím rýchlejšie sa s tým naučíme žiť, tým ľahší život budeme mať. Tým menej budeme “nekalé” ťahy iných brať osobne.

Ak chceme vidieť neskreslené fungovanie tohto Univerza, potrebujeme sa pozrieť do prírody. Ešte žiaden vták neprežil preto, že spieval spôsobne. Buď sa pred dravcom skryl, alebo to schytal. A tak neočakáva, že keď zapeje “ódu na líšku”, tak ho tá líška nechá na pokoji… Vie, že sa o seba musí postarať on sám. Nikto iný to miesto neho nespraví.

Pravidlá ľudskej spoločnosti do vysokej miery prekrúcajú pravidlá prírodné – ale keď dôjde ku krízovej situácii, majú ľudia tendenciu správať sa “prírodne”, nie “vovychovávane”! Prečo? Pretože prežili a odovzdali svoje gény ďalej tí, ktorí sa správali prírodne, kým tých, čo sa spoliehali na ohľaduplnosť, lev zožral.

Preto sa prestaňte dovolávať “spravodlivosti” a “správnosti”. Jedno i druhé sú ľuďmi vytvorené kategórie – a boli vytvorené tak, aby dávali výhodu do rúk toho, kto ich vytvoril, a toho, kto neskôr rozhoduje o tom, čo “správne” a “spravodlivé” je.