Toto je jedna z veľkých bolestí ľudstva – vezmú situáciu, porozprávajú si o nej príbeh a potom tento príbeh vezmú ako fakt… hoci je to len ich interpretácia toho, čo sa stalo a prečo sa to stalo. A robia to úprimne – skutočne sú presvedčení, že ich názor je realita.
A potom idú medzi ľudí, hlásajú ho a vyžadujú od iných, aby ho prijali.
Ak sa tí druhí čudujú, pretože oni si veci interpretujú inak, cítime sa potom nepochopení, ako mudrc medzi blbcami. Ale tí druhí nie sú blbci – rovnako ako my nie sme mudrci… Sme len ľudia, čo majú rozdielne názory.
Môžeme tie rozdiely diskutovať a v zmysle Trockého “poznať pravdu porovnávaním lží” – alebo môžeme zvýšiť decibely a o to zápalistejšie kázať to svoje!
Ale ak to urobíme, tak sa len snažíme ostatných presvedčiť o našej pravde. Nie o pravde, ale o tom, čo my považujeme za pravdu. Čiže o našom názore.
Hlásaním svojich názorov hromovým hlasom z piedestálu nespoznáme pravdu, len rozdelíme masu počúvajúcich na tých, čo majú svoj vlastný názor, a na tých, čo nijaký nemajú a preto v pohode prijmú aj ten náš.
Diskutovaním svojich názorov by sme sa mohli niečo naučiť… len to najprv musíme byť ochotní pripustiť, že ide len o názor. 😉
A tu je ešte k tejto téme krátky pokec (z našej skupiny Báječné baby na lietajúcich metlách):
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
A čo klišé, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie?
Odkiaľ to tí ľudia vedia?
Poznajú všetkých rodičov na svete?
Typicky “fakt” čiernobielych ľudí.
Ps-sú aj rodičia, čo týrajú svoje deti, bijú ich, pĺia vriacou vodou,žehličkou, cigaretou, znásilňujú ich atď.Riadia sa kresťanskou doogmou koho pán boh miluje, toho krížom križuje.
Tvrdenie, že rodičia chcú svojim deťom len to najlepšie, je prvda, alebo názor?
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, či absolútne každý rodič na svete chce svojim deťom len dobre… Nevidím do ich hláv a nepoznám ich osobné histórie. A to ani nie je dôležité. Sú to ľudia ako všetci ostatní a majú svoje možnosti a svoje obmedzenia.
Oveľa dôležitejšie je uvedomiť si tú druhú vec, čo spomínaš – že rodičia chcú svojim deťom to “najlepšie” ich vlastnými očami. Vychádzajú z toho, že dieťa je miniatúrna kópia ich samých – čo deti nebývajú. Takže ak sme aj dostali od rodičov výchovu, ktorú by sme nedopriali ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, potrebujeme sa rozhodnúť, či si ju ponechávame do zvyšku nášho života a večne ich z nej budeme viniť, alebo sa rozhodneme ju odložiť a žiť napriek ich výchove hodnotný život. Neriešiť ich; riešiť seba a svoje šťastie.
Páči sa miLiked by 1 person
Zaujímavý pohľad na vec, takto som sa na to ešte nikdy nedívala.
( Neriešiť ich, riešiť seba, svoje šťastie) Dobré 🙂 Díki
Páči sa miPáči sa mi