U Timber Hawkeye-a (vy ho poznáte z citátov skôr ako Buddhist Bootcamp) som našla reklamu na jeho životopis a veľmi peknú úvahu v tom kontexte o skutočnej príčine našich frustrácií:
Timber Hawkeye spomína na svoje nekonečné diskusie s matkou, kedy ona mu poskytovala niečo a on očakával iné správanie – a tak si večne niečo vyčítali.
“Dnes rozumiem, že robila to, čo považovala za najvhodnejšie (vzhľadom na dobu, z ktorej vyšla). Skutočným problémom nebola moja matka, ale môj siahodlhý zoznam očakávaní na ňu – to spôsobovalo moju frustráciu a sklamanie. Mal som istú predstavu o tom, aká by “matka” mala byť. /…/ V skratke: snažil som sa vyžmýkať pomarančovú šťavu z jablka.
V tom okamihu, ako som si uvedomil, že to nikdy nenastane, som sa oslobodil od očakávaní a sklamania.”
Problémom nie je nikdy daná vec, ale naše očakávania na to, aká by mala byť. Ja som tento článok našla po rannom výbuchu, kedy sa celé Univerzum zas raz spriahlo proti mne a ja som mu vyhlásila vojnu. Vlastne som to presne tak povedala: “To je čo za Univerzum, ktoré sa správa tak idiotsky! Moje Univerzum nerobí ľuďom prieky…”
Som ochotná zrevidovať všetko, čo mi kto kedy porozprával a čo som si spomenula, že som. Možno nie som naozaj “z inej reality” a táto ma nerozčuľuje preto, ale možno mám len choré očakávania na to, ako by sa “realita” mala správať!
Aj keď… neviem, či si ešte dokážem na “realitu naschválov” zvyknúť. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor