Toto nie je príjemné obdobie z dvojakého pohľadu: aby nám veci dávali zmysel, musíme si ich interpretovať spôsobom, ktorý nám ubližuje. Aby sme sa zbavili bolesti, potrebujeme sa vzdať snahy nájsť zmysel toho, čo sa deje. Jedno i druhé sú pre nás nepríjemné – na jednej strane istota zlého známeho, na druhej neistota neznámeho. Ale akokoľvek sa rozhodneme k veciam pristupovať, je tu spodný prúd, ktorý nezastavíme – to, ako sa situácia poskladala dodnes, sa ide meniť. K lepšiemu.

Len ono niekedy to “lepšie” je aj desivejšie, pretože sa potrebujeme zbavovať svojich obľúbených presvedčení a rúcať pevné steny ulity, čo nás “chráni” pred zlým, zlým svetom. Nech už je to akokoľvek, tichý hlas našej duše vie lepšie, že sa pohneme dopredu. Buď mu budeme vzdorovať a len sa dlhšie uväzníme v bolesti, alebo jednorazovo pretrpíme pocit “ja debil” a prejdeme do stavu, kedy sa ozve nádej, otvorí možnosti a nové obzory. Teraz už nie je otázka, či to urobíme; otázka je už len, že kedy. 🙂 Univerzum zorchestrovalo situáciu, ktorá nás dostrká do spokojnosti, aj keby sme sa sebaviac bránili!

A ak sa nechceme brániť, čo môžeme urobiť? Môžeme sa prestať držať príbehu o situácii a našom živote, ktorý sme si doteraz rozprávali. Môžeme sa na tento okamih pozerať nie ako na koncové ohnivko reťaze príkorí, ale ako na jeden záblesk v čase – záblesk plný významu, otvorených dverí a zatvárajúcich sa dverí. Nepotrebujeme búšiť do tých zatvárajúcich sa, ak sa vedľa otvorili nové.

Doprajte si nový štart.