Môžeš sa aj mýliť

Ak nás internet naučil niečo, tak to, že nikdy neočakávaj, že vyhráš diskusiu s niekým len preto, že máš pravdu. Skutočná otázka znie: prečo vlastne potrebuješ dokazovať, že máš pravdu? Ak mi napríklad niekto povie, že nebo je zelené, kým ja verím, že je modré, nehádam sa s ním, pretože modrosť môjho neba nie je ohrozovaná tým, nakoľko zeleno ho niekto iný vníma. Môj vnútorný mier je mi dôležitejší než zvíťaziť v hádke. A ak si myslíš, že môžeš mať vnútorný mier len vtedy, keď nad niekým vyhráš alebo sa cítiš nadradený tým, že iných zmenšíš alebo znížiš, tak to môže byť dôvod, že nemáš vnútorný mier príliš často.

“Vnútorný mier” nie je len vedieť, že máš pravdu, a to ti musí stačiť; vnútorný mier je o tom, že vieš, že by si mohol nemať pravdu. To je oslobudzujúce! A škriepenie sa je spôsob, akým svoj vnútorný mier narúšaš a potom z toho narušenia obviňuješ niekoho iného. Dnes už niet rodičov, ku ktorým sa rozbehneš s plačom a kričíš “to on s tým začal!” Jediný človek, s ktorým potrebuješ byť v mieri, si ty sám. Len ak toto dosiahneš, budeš v mieri aj s tými ostatnými. Stručne: viac krúť chvostom a menej štekaj.

Buddhist Boot Camp

2 thoughts on “Môžeš sa aj mýliť

  1. bol taký príbeh niekde (Coelho?) o mníchovi ktorého nejaká žena označila ako otca svojho dieťaťa, a on namiesto toho aby vyvracal jej tvrdenie, povedal niečo v zmysle “nuž… keď je to tak..” vzal si dieťa a začal ho vychovávať, dieťa sa mnohé dobré naučilo. po rokoch sa žene zažialilo za svojim synom, a zas išla za mníchom, a mu povedala že dieťa nie je jeho. mních na to “nuž… keď je to tak..” a dieťa zas odovzdal
    keď na to tak teraz kukám, tak vlastne nik nie je z toho zlý, vidím ženu ktorá bola v ťažkej situácii a možno ešte nie celkom zrelého myslenia, no časom možno prišla na mnohé veci, a viac sa naučila, a mohla si uvedomiť (a keby aj nie) aký nesprávny čin vykonala obvinením nevinného mnícha. a pobyt dieťaťa u mnícha, v dobe kedy je dieťa vhodné užitočne vychovávať, zrejme pomohol zas dieťaťu viac, ako keby bol u svojej matky v tom čase, kedy ona ešte sama zápasila so sebou. a pre mňa z toho vyšlo, že nie je nutné dosahovať myslenú pravdu tlačením na pílu. veď možno Vesmír má iný plán než len pokračovať v zabehanom súkolí 🙂

    Liked by 1 person

    • Tvoj komentár mi pripomenul zas udičky, ktoré viedli dona Juana pri výbere jeho budúcich žiakov. Vždy to bola nejaká mimoriadna udalosť – napríklad pri tuším La Gorde to bol roj múch (buď nad jej hlavou alebo zadkom 😉 ). Tomu sa už jo sakra povie “navigovanie” – keď sa nechávaš viesť niečím mimo seba a robíš to, čo sa od teba zjavne očakáva. V živote toho mnícha to mohlo byť presne to, že mu niekto podsunul dieťa a on miesto toho, aby rozoberal, či je alebo nie je jeho a prečo práve on, tak výzvu prijal a “deliveroval”. 🙂 Tvoje podobenstvo sa mi páči.

      Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s