Minule som z nedostatku lepšieho oddychu pozerala seriál Škorpión, ktorý začali dávať znova od začiatku. Ale ako to už býva – keď je študent pripravený, učiteľ sa nájde. 🙂

Nevydržala som pri tom obsedieť, tak som šla polievať kvety, popracovať na počítači, poumývať riad… Ako som sa vracala do izby, práve končil ktorýsi diel. A prišla som presne načas na to, aby som počula, čo som počuť potrebovala:

Tím Škorpión pozostáva z bandy “géniov” a jednej čašníčky, ktorá je totálne normálo, len syna má geniálneho. A práve som zastihla jej rozhovor so šéfom tímu, kde mu dobre nabrýzgala, že na ňu pozerajú zvrchu, pretože nie je geniálna, ale že je rovnako dobrá ako oni… A on jej na to: “Ale my vieme, že si rovnako dobrá ako my. My ťa považujeme za rovnocenného člena tímu.”

Zachechtala som sa a dobromyseľne som tej dáme povedala: “Vidíš, ty koza… Všetka menejcennosť je len v tvojej hlave. Nie oni ťa robia menejcennou, ale ty sama sa robíš menejcennou.”

Ako som to dostala zo seba, zostala som stáť, akoby do mňa udrel blesk… Uvedomila som si, že som zareagovala emotívne na totálne neemotívnu situáciu! Niečo vo mne sa rozrezonovalo…

Tak, ako ja sa po celý čas cítim menejcenne v porovnaní s anjelmi, hoci oni mi vždy tvrdia, že som ich súčasť a nič na mne by nemenili!

Hovorila som sama k sebe.

Niekedy potrebujete blbý americký seriál, aby ste si rozbili nos o poznanie, ktoré tam po celý čas niekde bolo. 🙂