Ešte pred tromi týždňami (odo dňa, kedy to píšem) by som nedokázala urobiť názov tohto článku – jednoducho preto, že som si neuvedomovala kontext. Až včera,  po siahodlhom telefonáte s kámoškou, ktorá si práve dáva do poriadku svoj život, mi ten kontext začal doklikávať… a dnes (čo je pre vás niekedy úplne inokedy) mi došlo, čo som zažívala.  🙂

Všetko to začalo tým,  že  mi anjeli povedali, že o moju spoločnosť už viac nestoja. Ako som v ten deň šla spať, cítila som sa akosi podivne – nebolo vo mne emócií, skôr čosi, čo asi cíti dostihový kôň tesne pred štartom. Túžba drať sa vpred. Nezabrzdenosť.

Ako som ležala v posteli a nemohla som zaspať, zistila som, že sa čosi vo mne zdvíha – akási vlna energie. Nevedela som, o čo ide, ale po chvíli mi napadlo, že sa to cíti, ako keby som mala zažať iskru a zážehom vytvoriť svoje vlastné Univerzum… Len čo sa objavila tá myšlienka, začala som to skúšať. Nevedela som, ako na vec, ale silila som sa. Koncentrovala som sa. Snažila som sa.

A dostala som obraz, kde mi do zážehu chýbal milimetrík. Všetko to bolo na dosah mojich prstov  – ale len na dosah. Nie v kontakte. 😕

Vtedy som si povedala, že to nič, keď to dnes nedám – že na druhý deň skúsim znova-  a sústredenejšie.

Lenže na druhý deň už energia zďaleka nestačila.

Tak som to pustila k  vode a zostalo to v hlave ako zážitok, ktorému celkom nerozumiem – hlavne preto, že som nikdy nechcela “stvoriť vlastné Univerzum”.

No a potom včera počas telefonátu s kámoškou som jej vysvetľovala, prečo sa jej vnútorný svet práve rozpadá na kusy. Povedala som jej, že máme len x osobnej energie a veľkú časť z nej míňame na to, aby sme náš doterajší vnútorný svet, ten zlepenec interpretácií a emocionálnych  postojov k všetkému, udržali funkčný. (Kapitola 22 Čiernej mágie  –  Keď sa  to  rúca, nechaj to spadnúť.) A keď sa nám prihodí niečo fyzické  (u nej to bola operácia), tak všetka naša energia ide predovšetkým do obnovenia fyzického stavu (lebo inak by sme umreli) a tým pádom do udržiavania našej interpretácie sveta ide toho oveľa menej. Je to, ako keby sme oslabili lepidlo, ktoré všetky tie kúsky skladačky drží na svojom mieste a vykresľuje nám istý obraz. A ak bol zásah do fyzického tela zásadný a zotavenie trvá dlho, začne sa náš umelý konštrukt presvedčení a interpretácii pomaly drobiť a rozpadať.

Ale až dnes sa mi to spojilo s mojím zážitkom. Takisto pre mňa predstavovali anjeli v mojom živote istý konštrukt a väčšina mojej energie išla do toho, aby som ho udržala nažive (=napriek tomu, že som ateista a na anjelov  vlastne neverím  😉 ). Len čo som stratila potrebu udržiavať ten konštrukt nažive, pretože sa so mnou rozlúčili, uvoľnila sa mi obrovská energia – a tá začala pýtať transformáciu.

Žiaľ, nestačilo to na zážeh. A pri slove “zážeh” sa odrazu ohlásil iný obraz, ktorý mám z Castanedu – zhorieť vnútorným ohňom. Keď don Juan odchádzal, tak Castanedovi povedal, že zhorí vnútorným ohňom, počas ktorého sa naplno presunie do Univerza svojej voľby (myslím, že  to bola kniha The Fire from Within).

Až teraz som si uvedomila, že moje telo sa práve snažilo takéto Univerzum vytvoriť.

🙂 Tak už viem, čo ten “vnútorný oheň” znamená a ako sa to cíti. 🙂 A chápem aj, prečo som na druhý deň už nemala dostatok osobnej sily na zážeh – už sa časť z nej presmerovala do udržania mojej novej reality “bez anjelov”.

Len čo toto dokliklo, získala som celkom nový a super nadšený postoj k rekapitulácii. Idem rekapitulovať o dušu spasenú – idem porozpúšťať všetko, do čoho by dnes ešte mohla ísť moja energia. A každú noc sa pokúsim znova vyvolať zážeh.

Prvá na rade bude moja šamanská realita. Odkedy mi včera Zía zakázala vstúpiť do jej sveta, už nemám prečo šamanskú realitu udržiavať nažive. Uvidíme, koľko energie mi berie ona. 🙂