Náš pokrivený sebaobraz

Minule som na fejsbúku našla akúsi reklamu, ktorú som si zvedavo prečítala, pretože jej autor, ktorý si hovorí Brian D. Ridgway a označuje sa za popredného spisovateľa a medzinárodného spíkra (a o ktorom som v živote nepočula) predáva v nej jeden “málo známy mind glitch“, teda “pokĺznutie mysle” – a samozrejme, bola som zvedavá, čo za májnd glič 😉 to bude…

Zaujal ma sprievodný text. Nemôžem povedať, že by prinášal čokoľvek nové, ale nebol nerozumný a tak sa mi sem hodí ako možno ďalší uhol pohľadu na to, čo vieme.

Tak jednak Brian tomu svojmu vynálezu hovorí “mind spells”  (čary/kúzla mysle) alebo celkom jednoducho “spells”,  teda kúzla. Je  to skrytý mechanizmus mysle, ktorý nám bráni dosiahnuť to,  čo chceme  – a je jedno,  koľko sa o to snažíme. (To mi pripomenulo iný kurz Olivera Niňa, ktorý sa tiež zaoberal témou “skleneného stropu“, ktorý si sami pri zhmotňovaní kladieme a ktorý som pozerala včera. Synchronicita – alebo potom fejsbúk zdokonalil čítanie môjho protokolu pohybu po webe a prispôsobil mu ponuky. 😉 Je to jedno, pretože môj mozog už na tomto probléme frčí.)

Čo tie jeho “kúzla mysle” sú?

Sú výsledkom programovania, ktorému sme boli  ako deti vystavení. Napríklad sme možno videli rodičov hádať sa. Alebo sme zažili, že nedostaneme vždy to, čo chceme, keď nám nekúpili nejakú  hračku. Alebo sme sa stretli s inými deťmi a možno sme zistili, že sa odlišujeme od nich. Potom sme možno objavili náboženstvo a predstavy ako “potrestanie za hriechy”.

Každý sme iný a preto  sme mohli zažiť množstvo podobných alebo celkom odlišných vecí. Všetky tieto veci sa uložili do nášho podvedomia – to preto, že ako deti sme nemali ešte nastavené filtre, ktoré by  prepúšťali len niektoré  vnemy. Náš mozog jednoducho nasával   informácie, kade sme chodili, a to celkom automaticky, bez toho, aby  sme to čo len zaregistrovali.

Takto sme si zažili všeličo možné a v  tom čase, pokiaľ sa do podvedomia časovo blízko dostali dva podobné zážitky, premenilo ich podvedomie na presvedčenie – a  dnes toto presvedčenie riadi náš život!

Len si to predstavte: šetrili ste si na niečo, čo ste veľmi chceli, ale keď ste konečne prišli d o obchodu, práve to vypredali. Išli ste na web a tam  to bolo tiež rozchytané. (Klasický prípad: webkamery v čase korony. Tiež som potrebovala jednu. 😉 ) A vo vás sa odrazu z ničoho nič vynorilo presvedčenie, že tie “dobré”  veci tu sú pre iných, ale nie pre vás – že vy si zaslúžite len “druhú voľbu”.  (Mne sa podarilo napríklad zohnať webkameru, ktorá sa nedokázala zaostriť na moju tvár, ale zvuk mala dokonalý. Vymenila som ju. Dostala som webkameru s manuálnym zaostrením, kde obraz nie je až o toľko lepší, a zvuk je huhňavý… Čo myslíte – vrátila som ju alebo nie? No nie… Uspokojila som sa s druhou voľbou, pretože niekde v podvedomí som tento program už mala dávno nahvízdaný. Ako dieťa socializmu som pričasto  zažila, že niečo “už nebolo”.)

Okej, späť ku “kúzlam”. Takže opakovaným zážitkom niečoho sa vytvára v našom podvedomí presvedčenie “toto sa správa takto”. A týmto spôsobom si vytvárame predstavy o tom, že nevyhovujeme, že nezapadáme, že nie sme dosť dobrí (“druhá voľba”),  že život je večný boj a že keď niekto dostane, tak sme my ukrátení.

A tu vstupujú do hry emócie. Kým sú pozorovania neutrálne, je pravdepodobné, že postupom času získame aj protichodné pozorovania a svoju podvedomú  predstavu upravíme. Ale len čo sa na ne naviaže nejaká emócia  (často negatívna), posunie pozorovanie na úroveň vnútorného presvedčenia – a sme nahratí! Odteraz je “kúzlo” súčasťou nášho programovacieho kódu – vstupuje do  toho, ako sme naprogramovaní, ale ovplyvňuje aj zážitky, aké budeme mať, pretože začne  kriviť naše postrehy a interpretácie.

Stáva sa súčasťou našej “DNA” –  a DNA, ako vieme, rozhoduje o všetkom: ako budeme vyzerať, ako bude naše telo fungovať, aké zdravie budeme mať, čomu sa budeme venovať, nakoľko  v tom budeme úspešní a nakoľko budeme v pohode vo  vlastnej koži. Dosť podrobne sme to rozoberali v treťom dieli Elvíry, ktorý čoskoro vyjde.

Takže nie je našou vinou, že máme  svetlé či tmavé vlasy, svetlé či tmavé oči – všetko je to vec  génov a deje sa to celkom mimo našej  vôle a kontroly.

A presne tak, ako sú fyzické príznaky zakódované do našich génov, kódujú sa do našej mysle cez naše zážitky, s nimi spojené emócie a na nich postavené interpretácie aj presvedčenia.

Žijeme si svoj život a máme pocit, že ho kontrolujeme, že robíme svoje vlastné rozhodnutia. Lenže vedecky je podložené, že dobrých 95% rozhodnutí  robíme podvedome! A  keďže všetky naše skreslenia (“kúzla”) žijú v našom podvedomí, vieme si predstaviť, kto robí 95% našich rozhodnutí miesto  nás… naše programovanie! Nijaké rácio, rozum a vznešené ľudské hodnoty, ale ten vydesený a ukrivdený živočích, ktorého život bolí.

A tu prichádza do hry ten seminár s Oliverom Niňom a čosi, čo už chvíľu viem od Dawn Clarkovej. Naše presvedčenia sú ako semiačka, ktoré keď raz zapustia korene, začnú vyháňať, vytvoria vetvy, kvety a plody – a to vo všetkých oblastiach nášho života. Na princípe fraktálov sa premietajú do každej oblasti v rôznych verziách seba samých. Napríklad ak so sebou nosíme presvedčenie “ja nie som dôležitý”, tak potom v oblasti kariéry umožníte svojmu okoliu, aby postupovalo  po vašom chrbte nahor a zúročovalo výsledky vašej práce (alebo v škole našepkávate svojmu okoliu správne odpovede a čušíte, keď vyvolajú vás, pretože sa bojíte, že by ste mohli kecnúť nejakú blbosť). V oblasti vzťahov sa stávate slúžkou pre blaho kohokoľvek, kto vám venuje svoju láskavú pozornosť  (hovorí  sa tomu aj kodependencia),  v oblasti financií máte ledva do úst, ale požičiate každému kamarátovi na nové  auto či dovolenku… a podobne. Pretože svoje presvedčenia vo forme vibrácie dennodenne vysielate do prostredia, priskupujú  sa k nim podobné vibrácie  a vy si začínate priťahovať ľudí, ktorí vás budú chcieť využiť a zneužiť  pre svoje ciele a vy budete robiť na nich a ničiť pritom svoje zdravie. Sebahodnotu si tým ničiť nebudete, pretože medzičasom žiadnu nemáte.

Problém je ešte v jednom – že kým neodstránite to pôvodné semiačko, ale ho budete kynožiť len v určitých oblastiach života (napríklad finančnej, vzťahov či lásky), tak úľava bude len dočasná – chvíľku sa vám začne dariť, potom zákonite príde menej úspešné obdobie a tak sa semiačko ako fraktál z iných oblastí vášho života premietne aj do tej jednej, ktorú ste už medzičasom “vyčistili”.

Celá záležitosť mi prichodí ako múr porastený brečtanom. Spočiatku sa brečtan prichytáva len na povrchu, ale rokmi jeho korene prenikajú do omietky a do muriva pod ňou a múr sa pomaly začína drobiť a vytvára priestor a živnú pôdu pre nové a nové výhonky brečtanu. Keby ste ho chceli očistiť tým, že poodtrhávate jednotlivé výhonky, ani  sa neobzriete a už dorastú nové… Jedinú šancu, ako zachrániť múr, máte len odstránením koreňa. Keď umŕtvite koreň, začnú tie výhonky na murive postupne odumierať a stiahnu sa. Presne tak sa stiahnu výhonky vášho pôvodného programovania, keď sa vám podarí odstrániť originálne semiačko  a jeho korene.

Čiže ak sa chcete svojho programovania zbaviť, logicky potrebujete ísť na prvotnú úroveň a ošetrovať to prvotné nevyhovujúce presvedčenie, na ktorom sú postavené všetky ostatné… Za seba som veľmi rýchlo zistila, že to nie je vôbec ľahké! Už prvé vyjasnenie,  kto vlastne som, mi zabralo hodne veľa rozjímania… To preto, že sme sa medzičasom tak zžili s tou predprogramovanou verziou z nás, že v podstate nevieme, kto sme pod všetkými nánosmi tohto programovania.

(A ja už pracujem na tom, aby som svoje skúsenosti zúročila do vhodného programu pre vás 🙂 . Dajte mi pár mesiacov… Stay tuned.  🙂  )

 

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s