Poznáte zákony – napríklad zákony cestnej premávky. Alebo daňové zákony. Alebo trestný zákon či občianskoprávne zákony. Porušili ste niekedy niektorý z nich? Pravdepodobne v tej premávke… napríklad ste prekročili povolenú rýchlosť. A stalo sa niečo?

Vo väčšine prípadov nie.

Takže keď niekto začne hovoriť o zákonoch Univerza, pravdepodobne k tomu pristúpi rovnako: no, nejaké budú vyhlásené, ale či sa dodržiavajú… Niekedy možno, inokedy ani nie. Možno teda zaberú – a možno nie.

Lenže špás spočíva v tom “vynucovacom mechanizme”. Zákony fungujú – len vynucovaní mechanizmus niekedy nie. Ľudské zákony (lepšie by bolo nazývať ich “zásady” alebo “pravidlá”) presne stanovujú, ako sa správať. Ale mechanizmus, ktorý by mal vychytať porušenia a potrestať ich, zaostáva.

So zákonmi Univerza je to inak – je to ako fyzikálne zákony. Keď vylezieš na strom a zlomí sa pod tebou konár, nepomôže ti žiadne vykríkanie “čvirik-čvirik, ja som vrabec!” – letíš priamo nadol. Nie nahor, nie bokom, ale nadol. Zákon príťažlivosti.

Prírodné zákony majú v sebe totiž priamo zabudovaný vynucovací mechanizmus. Na to, aby neplatili (alebo platili zmiernene či “len občas” a “len pre niekoho” 😉 ), by sme museli odletieť na inú planétu. Prípadne do iného slnečného systému.

Prírodné zákony fungujú nezávisle od toho, či v ne veríte, či ich poznáte, ba dokonca ani či im rozumiete… Nič z toho nepotrebujete – keď sa konár odlomí, padáme. Automaticky. Každý  jeden z nás. Všetci sme im rovnako podriadení. A keď im niekto zdanlivo “vzdoruje”,  tak preto,  že využíva nejaký iný  prírodný zákon na to, aby dočasne protipôsobil proti tomu prvému.

A takisto neplatí, že pozitívne myslenie dokáže zvrátiť prírodné zákony. Staňte si na kraj rieky, povedzte si, že budete  kráčať po hladine – a potom  vykročte… Ak máte šťastie, nájde sa niekto, kto vás z tej vody včas vytiahne.

Pozitívne myslenie pôsobí na inej rovine ako prírodné zákony. Ak ho vhodne skombinujete s prírodným zákonom, urýchli veci – ale nevysadí prírodný zákon z platnosti!