Toto je časť z úvodu ku knižke Hidden Treasures od Leslie Householderovej, ktorú práve čítam. Vysvetľuje hodne z toho, čo sa nám deje všetkým. Leslie rozpráva, ako šla do podnikania. Prísne veriaca, cítila niečo ako “Adamovu schizofréniu” 😛 – vybrala pasáž z (mormónskej) Biblie, kde Adam a Eva boli vyhnaní z Raja. Ešte kým boli v Raji, dostal vraj Adam od Boha dve úlohy: nemlsať zo Stromu poznania a rozmnožovať sa. Čo ale mal úbohý Adam robiť, keď Eva schrúmala jablko? Ak by ju zavrhol, veľmi sa nenarozmnožuje (asi nemal veľkú dôveru, že by sa Jeho Božstvo postaralo o Evu 2.0 😛 )… a ak sa mal rozmnožovať, musí prijať jej pochybenie za svoje vlastné a cupitať z Raja s ňou! 😉

Čiže akokoľvek sa rozhodol, musel zlyhať.

Takto nejako sa cítila Householderová, keď začala podnikať. Potrebovala peniaze, ale všetko robila na to, aby napĺňala potreby iných – a tým aj ich potrebu neplatiť. Mala výčitky, že poškuľuje po bohatstve, ale faktúry bolo treba tiež platiť, inak by bola porušila slovo dané v podpísanej zmluve… (Hlavne nebyť prísne veriacim. Potom máte večne nejaké “mission impossible”, teda nemožné úlohy 😉 ).

A tak sa Householderová a jej muž potýkali s podnikaním bez väčšieho úspechu, až sa raz dostala na seminár s Bobom Proctorom (a šla tam napriek tomu, že nebol mormón 😉 … čo som to vravela o prísne veriacich?). Na tomto seminári sa dozvedela o zákonoch Univerza a pochopila, čo robili s mužom zle:

“Dúfala som vo finančný úspech tým, že som sa spoliehala na zopár spirituálnych zákonov. Zredukovala som všetko, čo som sa naučila, na jednu jedinú – a chybnú – predstavu: buď dobrá a budeš prosperovať… čo je približne rovnako absurdné ako myslieť si, že pokiaľ dodržiavate rýchlostné obmedzenia, môžete nerušene kradnúť v obchode.

Rôzne zákony sa spájajú s rôznymi dopadmi. Naučila som sa, že ak chcem finančne prosperovať, musím prestať porušovať zákony, ktoré riadia prosperitu. A ja som po prvé ani nevedela, že existujú, a po druhé som netušila, že ich porušujem.”

Presne to robievame všetci – posudzujeme sa podľa zákonitostí jednej oblasti a čudujeme sa, že hoci tam plne vyhovujeme, nemáme úspech v inej oblasti! Lenže čo ak tam vládnu iné zákonitosti? Čo ak si pletieme, že byť dobrým človekom sa automaticky spája s tým, že potreby hocikoho iného postavíme nad tie naše?