Minule som sa tak zamyslela nad tým, prečo som sa k zákonom Univerza dostala tak neskoro. Prečo som sa k určitým platným a fungujúcim veciam dostala po rokoch nevedomosti, po rokoch, kedy som si myslela, že žiť v strachu, strese, osciláciách medzi pozitívnymi a negatívnymi emóciami je v poriadku. No netušila som, že to vôbec tak nemusí byť.

Keď sa vrátim do detstva, spomeniem si na výrazy ako: „obleč sa, lebo prechladneš“, „nejedz toľko sladkostí, lebo ťa bude bolieť bruško“, „chod rovno, lebo sa ti pokriví chrbát“, „uč sa dobre, lebo inak z teba nič nebude“, … mnoho je takých výrazov, z ktorých si generácie pred nami urobili „dobré postupy“ a nevedomky podporovali strach a obavy z budúcna. Nehovorím, že to bolo úplne zle. No nevedomky nás naučili, že žiť v strachu, obave, ambíciách, a platiť zlým za dobré („už len toto vydrž a bude dobre“) je prirodzený kolobeh sveta. Čítať ďalej →