Pozerala som krátky pep-talk Margaret Lynch Raniere a jej kolegyne Bethaney Long na tému, prečo sa nám nedarí zhmotňovať to, čo chceme, a kde v zhmotňovaní robíme  chybu.

Ranierová hovorí, že po zhliadnutí filmu The Secret (klasika pre zhmotňovanie) narazila na systém čakier a tam zistila,  že máme “zhmotňovací kanál”. Pre mňa to bola nová informácia,  tak som počúvala, hoci kvalita rozhovoru je dosť otrasná a miestami som sa vôbec nechytala. Dole dám originálne video a ak niekto z vás vyrozumie viac ako ja, doplňte to do komentárov, prosím…

Tak k tomu zhmotňovaniu: deje sa cez druhú čakru (sakrálnu). Táto čakra je portál pre prijímanie a súčasne pre uschopňujúci energiu, ktorá nám umožňuje zhmotňovať.

A teraz problém: keď sa pozrieme na svoj svet a svoje konanie, vyzerá  to, že sa stále snažíme dokázať, čo si zaslúžime. Dokazujeme cez naše úsilie; vo vzťahu dokazujeme, že sme láskyhodní a vhodní a milí a dobrí – napríklad aj tým, že dokážeme prehliadať zlé správanie niekoho iného; dokazujeme, ako sme dobrí k iným a ako im pomáhame; dokazujeme tým, že sme ochotní makať ako fretky bez slovka vďaky… Lenže dokazovanie je energia tretej čakry (pupočnej, resp. solárneho plexu) – robenia, nasadenia, odriekania si a obetovania sa!

Druhá čakra je však energia, ktorá nám umožňuje prijímať – umožňuje, aby k nám energia (a veci)  prichádzala.

Takže rada: Prestaňte dokazovať a začnite žiadať.

To teraz neznamená, že nemáme robiť nič. V tretej čakre si môžeme ešte stále “zasluhovať”, môžeme do toho vkladať námahu – ale potom sme si to už zaslúžili a potrebujeme cez druhú čakru vytvoriť “ťah”, že to k nám má prísť, lebo si to zasluhujeme a máme nárok a ochotu to prijať.

Čiže: najprv si potrebujeme vyčistiť druhú čakru a dostať sa do stavu, kedy sme dosť dobrí na to, aby k nám prichádzalo to, po čom túžime – a až vtedy nám dokáže energia tretej čakry zabezpečiť prísun toho, čo chceme. Inak tretia čakra bude produkovať viac a viac a vlak sa zastaví na zatvorených a zabarikádovaných dverách tunela do druhej čakry.

Takže ak sa nám nejako nedarí zhmotňovať, treba sa pozrieť na energiu druhej čakry a to, čo si skutočne myslíme, že si zaslúžime to, po čom túžime. Len dúfať nestačí – dúfanie/túženie totiž patrí do tej istej energie ako dokazovanie a teda je záležitosťou tretej čakry: stále niečo dokazujeme a dokazujeme a dokazujeme a dúfame, že to okolie vidí. Druhá čakra je energia bezvýhradnej otvorenosti a prijímania bez posudzovania a frfľania 😉 .

Longová porovnáva obe čakry na energetickej rovine: tretiu ako tú, kde sa úporne snažíme, koncentrujeme a kŕčujeme, a druhú ako tú, kde sme voľne otvorení pre prijímanie. Pripomenulo mi to obraz malého dieťaťa: leží si na chrbátiku a vypúča bruško do neba  a očakáva, že keď zavrndží, nabehne niečo pod zub (no dobre, pod budúci zub  😉 ). To je energia druhej čakry: nešpekulujeme, či sme dosť dobrí, aby nás nakŕmili, ale vrndžíme, že už sme nachystaní na ďalšiu dávku. A nech to radšej bude niečo mlsné, lebo inak urobíme rambajz! 😛

Túto schopnosť v nás výchova potláča a učí nás, že si potrebujeme najprv zaslúžiť, aby sme dostali… a tak, ak máme pocit, že sme si dostatočne nezaslúžili, nie sme nastavení na prijímanie. Inými slovami, náš fokus je ešte stále na snažení sa (lebo nemáme) – a keďže energia nasleduje pozornosť, všímame si to, že nemáme a že sa musíme viac snažiť. Ani nezbadáme, že niekde na boku trochu mimo nášho fokusu už stojí pristavený celý vagón toho, čo chceme!

To je to, čo som si ja dokázala vytiahnuť z videa. Možno vy v tom nájdete ešte niečo iné – budem rada, ak sa o svoj uhol pohľadu tiež podelíte!