Dnešný úryvok z Elvíry: Zatmenie srdca je z kapitoly, ktorá sa venuje analýze snov. Toto je časť z tej analýzy s cvičením, ktoré si vie urobiť skutočne každý:
Vyrozprávala som jej, čo sa mi snívalo a že to neviem dosť dobre rozkódovať.
“Nerob z toho takú vedu,” usmiala sa. “Ľudia majú tendenciu všetko prešpekulovať. Väčšinou býva najpravdivejšie to najjednoduchšie riešenie,” upozornila ma. “Hovorí sa tomu Ockhamova britva.”
“Ockhamova britva?”
“To je ten princíp, že najevidentnejšie riešenie je často to správne,” prisvedčila. “Vieš, tvoje podvedomie nie je tvoj nepriateľ. Nesnaží sa ťa vodiť za nos alebo ti vyrábať hlavolamy… Jednoducho nemá pľúca, hlasivky, ústa a jazyk, aby mohlo s tebou komunikovať cez slová. Tak siahne po niečom, čo sa skrýva za slovami – po obrazoch a pocitoch. Vyberie tie, ktoré sú najbližšie k tomu, čo ti chce povedať, a tie ti pošle. Ak ty hneď začneš analyzovať a hľadať skryté významy v deviatej úrovni interpretácie, robíš niečo zle. Tvoje podvedomie hovorí len tou rečou, ktorej bežne rozumieš.”
“Ale pri tom sne s Maddou som veľmi nerozumela,” namietla som.
“Prvoplánovo by si v tom sne videla čo?”
“Že ma Madda varuje.”
“Pred kým alebo pred čím?”
“To práve neviem…”
“Čo robila, keď ťa varovala?”
“Zdrapila ma za ruku.”
“Ale stála pri tom, sedela alebo ležala?”
“Ležala!” Niečo vo mne zareagovalo. Vedela som, že sa blížime k významu – a vedela to aj Elvíra. Usmiala sa.
“Takže varovalo ťa ležiace telo… Čo si robila ty?”
“Ležala som!”
“Sama?”
“Nie, vedľa spal Robo…” Cítila som, ako sa mi ježia vlasy na zátylku. “Počkajte, Elvíra… Azda mi nechcete povedať, že ma Madda varovala pred Robom?!”
Pokrčila plecami. Moja otázka ňou vôbec neotriasla.
“Mohla ťa varovať pred Robom… Teraz je len otázka, že prečo. Vyvoláva v tebe Robo Luknár nejaký strach?”
Potriasla som hlavou. “Skôr naopak… dodáva mi pocit bezpečnosti.”
“Verejnej bezpečnosti,” uškrnula sa. Rozosmiali sme sa.
“Môže to byť celkom podvedomý strach… Napríklad si bola dosť dlho sama a tvoj predchádzajúci vzťah skončil drastickým sklamaním. Predpokladám, že dnes už neuzatváraš ľahko priateľstvá… a teraz si si do života pustila znova cudzieho človeka. Nemôže ťa to hlboko vnútri zneisťovať?”
Zamyslela som sa. Pravda, nepovažovala som sa za zbehlú vo vytváraní a udržiavaní vzťahu… a pri Robovi som sa niekedy musela prispôsobovať, v čom som tiež nijako extra nevynikala. Pripustila som to.
“Tak vidíš… S najväčšou pravdepodobnosťou to bude niečo podobné. Strach z toho, že už zasa má niekto kľúčik k tvojmu srdcu.”
“Ale prečo práve Madda?”
“Lebo vyzerá dostatočne desivá, aby upútala tvoju pozornosť, a pretože sa s ňou identifikuješ,” odvetila vecne. “Zdá sa, že máš tendenciu identifikovať sa so stroskotanými ženami. Madda, tá žena toho sériového vraha… Ako keby vás spájalo akési vnútorné zlyhanie.”
Pri slove ‘zlyhanie’ zareagovalo moje telo tak mocne, že som musela vybehnúť na záchod a zvracala som. Keď som sa vrátila do kuchyne, ostro si ma premerala a vyhlásila: “Dúfam, že nie si tehotná.”
Zasmiala som sa. “Nie, ale trafili ste svojimi slovami do čierneho… Skutočne v sebe nosím pocit, že som zlyhala – ako dcéra, priateľka, manželka… a veľmi tomu nerozumiem, pretože vždy som robila najlepšie, ako som vedela!”
“Lenže dnes na to pozeráš dnešnými očami a vidíš aj tie možnosti, ktoré tvojim vtedajším očiam zostávali skryté. Prestaň sa rozoberať; prestať byť svojím sudcom i katom súčasne!” Postavila na kávu, vytiahla šálky a narovnala ich na kuchynský stôl.
“Vieš, tieto zlé sny… môžu byť dopadom toho, že si sa vnútorne otvorila. Vpustila si si do života iného človeka. Začínaš cítiť. Začínaš sa zo svojej figuríny presúvať viac do svojho srdca. Tvoje podvedomie to zaregistrovalo a tak teraz začína vyhadzovať na svetlo božie starý balast, pretože usúdilo, že už máš dostatok síl, aby si ho zneutralizovala. Sen s Maddou mohol byť pokyn, že sa máš prestať báť vecí, ktoré sú pre teba neprirodzené – napríklad života vedľa iného človeka.”
“Mohol byť?”
“Nikdy s istotou nemôžeš povedať, čo čo značí… Sny mávajú mnoho významových vrstiev. To preto, že v tvojom mentálnom skladisku je uložené množstvo nespracovaných situácií a niektoré sa zakladajú na iných nespracovaných situáciách z minulosti. Podvedomie ide zhora a vezme tú vrchnú – ale niekedy treba situáciu doslova šúpať ako cibuľu, než sa dostaneš k tej, na ktorej je postavená.” Zvedavo na mňa pozrela. “Chceš návod, ako na to?”
Prisvedčila som.
“Urob si zoznam svojich interpretácií, čo by daný sen mohol znamenať. Potom si sadni niekde, kde nebudeš rušená, a čítaj si ho nahlas a pomaly – položku po položke. A pri každej z nich registruj, ako reaguje tvoje vnútro. Je to ako keď som spomenula to zlyhanie – tvoje vnútro okamžite zareaguje. Možno nie tak prudko, ale zareaguje. Zákon rezonancie. Ale pozor – niekedy nestačí nájsť prvú položku, s ktorou zarezonuješ. Keď si prvú položku rozoberieš a ošetríš, vráť sa k zoznamu znova, pretože ako som hovorila, niektoré situácie sú produktom iných neošetrených situácií a je možné, že v tvojom zozname bude ešte niečo zaujímavé.”
Takže dnes aspoň jedno malé cvičeníčko tóningu… Kedysi som ho používala pri liečení DNA, aby som získala informácie od “pacienta”, o ktorých ani sám netušil, že ich má. Funguje to. 🙂