Zasa nastáva obdobie, kedy sa bezproblémový vývoj trochu pribrzdí. Ako keby sme potrebovali vyriešiť ešte to a hento, než urobíme najbližší krok… Veľmi často sa pod to nenápadne podpisuje naša vnútorná neistota. Niektorí ľudia majú vysoko prah bolesti a trúfnu si na kadečo; iní ho nemajú až tak vysoko, vedia si predstaviť veľa nepriaznivých dopadov toto, čo chcú urobiť, a odrazu akoby sa čas spomalil – nie a nie sa pohnúť z miesta. To preto, že čakáme nejaké vnuknutie, ktoré nás zbaví neistoty.

Potrebujeme sa povzniesť nad emócie (najmä tie menej príjemné ako obava či výčitky) a vystúpiť z rámca, v ktorom obvykle k veciam pristupujeme. Ide nové obdobie -a je nezmysel používať naň tvrdohlavo naše staré prístupy. Pozrime sa, ako práve situácia vyzerá, a rozumne zvážme, čo by mohol byť najbližší krok. Robme vždy len jeden krok v čase. Ak bude mať dopady, ošetrime ich, len čo sa vyskytnú. Nesnažme sa predvídať všetky možné budúce vývoje a ošetrovať ich dnes, pretože z tisícky možností nastane len jedna jediná. Šetrime si energiu na ňu.

A nežiaľme nad tým, ak sa situácia vyvíja pomalšie alebo inak, než sme si želali… Pozrime sa radšej na to, ako vieme využiť to, čo práve máme po ruke. Raz to pribrzdené obdobie prejde a potom budeme štartovať z úplne inej pozície, než dnes máme, pretože medzičasom urobíme množstvo drobných krôčikov. 🙂