Niekedy sa nám zdá naša situácia bezvýchodisková. Nevieme si predstaviť, ako by sa mohla bez zázraku zmeniť – a súčasne si nevieme predstaviť zázrak, ktorý by ju dokázal zmeniť. Najčastejšie k tomu dochádza vtedy, keď sme sa o niečo dlho snažili, viac-menej se vyčerpali všetky naše možnosti, emocionálne sme sa vyčerpali tiež a tak si myslíme, že takto to zostane naveky. Stratili sme dôveru.

Jediný spôsob, ako sa znova naštartovať, je pokúsiť sa dôveru v život znova obnoviť. Nie tak, že hľadáme príznaky a signály a “tajné znamenia”, ale tak, že sa pozrieme, čo malé v našom súčasnom živote by sme dokázali zmeniť – bez veľkej nádeje na úžasný výsledok, ale predsa. Ak totiž dokážeme zmeniť jednu maličkú vecičku a zajtra inú maličkú vecičku, po týždni sme už zmenili sedem drobností a nová situácia nie je to, čo bola pred týždňom… Zbavili sme sa pocitu bezmocnosti. A len čo sa ho zbavíme, prichádza ten najdôležitejší krok: spomenúť si, čo sme to pôvodne chceli, a obnoviť v sebe to detské nadšenie a dychtivosť, s akou sme to očakávali!

Nesmieme zabudnúť: Nebo je Nebo a Zem je Zem, ale existuje bod, v ktorom sa stretajú. Hovorí sa mu horizont. Potrebujeme nájsť ten náš, na ktorý dychtivo uprieme oči.