Nebojte sa priať iným, aby uspeli

Už sa blížim ku koncu knihy a včera (teda niekedy v minulosti) som narazila na pasáž, ktorá ma donútila zamyslieť sa.

Carlos sa v nej baví s Pablitom, podobným žiakom ako on sám, o treťom žiakovi, Nestorovi. Pablito hrdo vyhlasuje, že sa o Nestora stará a že don Genaro mu povedal, že starať sa o bojovníka je česť. Tomuto veľmi nerozumiem, lebo bojovníci v mojom vnímaní sú dosť osamelý živočíšny druh a neviem si predstaviť, ako sa “starajú” jeden o druhého, ale to ešte stále môže byť aj vyhlásenie o mojej obmedzenej predstavivosti 😛 , takže neriešim.

Lenže rozhovor pokračuje:

“Želaj mu len to najlepšie, Carlitos,” povedal [Pablito]. “Želaj mu len to dobré.”

Bol som veľmi unavený. Zachvátil ma podivný šťastný smútok. Povedal som mu, že pochádzam z prostredia, kde ľudia len zriedkavo alebo nikdy neželajú tomu druhému to dobré.

“Viem,” povedal. “To isté sa prihodilo aj mne. Ale teraz som bojovník a môžem si dovoliť želať mu to dobré.

Chvíľku som nad tým sedela a uvažovala. Prečo to hovorí? Ako to súvisí s bojovníkom?

A potom mi pomaly začalo dochádzať. Bojovník je ten, ktorý je dostatočne pevný v sebavnímaní na to, aby o sebe nemusel udržiavať žiadny falošný obraz. Nie je závislý na mienke iných. Kým sme na mienke iných závislí, nevedomky sa porovnávame – a ak je niekto v niečom lepší, berieme to automaticky ako pohanenie, ako keby to znamenalo, že my sme horší.

Z tohto stavu nie sme schopní priať iným dobré, pretože to znamená, že automaticky by sme pripustili, že my z toho vyjdeme horšie.

To mi pripomenulo rozhovor s jednou kočkou pred mnohými, mnohými rokmi… Mala také úvahy, ktoré som si nedokázala namodelovať a nerozumela som im – ani úvahám, ani tomu, čo sa v nej asi musí diať, keď niečo také hovorí. Tak som vzdychla: “Moja, ja mám pocit, že som asi nejaký iný živočíšny druh.”

A na to okamžite prišlo späť: “Prečo si myslíš, že si lepšia?” “Iný” bolo automatický “lepší” v očiach toho, kto si momentálne prichodil ako horší. 😦

V istom bode sa prestávame porovnávať a sme radi, že sme radi. Prestávame riešiť iných ľudí a venujeme sa len sebe. Automaticky, keď sa niekomu inému darí, neznamená to, že sme menej ako on (lebo nám sa nedarí), ale len že sme neurobili niečo, aby sa začalo dariť aj nám. To, čo dovtedy vyzeralo ako ohrozenie, odrazu začína vyzerať ako potvrdenie, že ak to dokáže on, dokážeme to aj my. 🙂

Asi preto si bojovníci môžu dovoliť želať iným to najlepšie – pretože to nie je výpoveď o nich… Teda, vlastne je: môžu si to dovoliť. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.