Jediný okamih nepozornosti

Dnes (keď to píšem) začali na Nemcoch dávať seriál o morských pannách Mysterious Mermaids (v origináli Siren). Najprv som ho nechcela vôbec pozerať, tie romantické kravinky o nahatých krasotinkách z mora ma nikdy extra nezaujímali, ale potom som videla trailer a boli tam nejaké špeciálne efekty, takže som si povedala, že aspoň prvému dielu dám šancu… Neoľutovala som.

Američania sa tentokrát nesnažili o romantiku, ale z toho urobili dobreže nie “prírodopisný” film: morská panna síce vyzerá takmer ako človek (len trošku s výrazom latentného šialenca) a správa sa takmer ako človek, ale v každej sekunde z toho trčí, že je to všetko iné, len nie človek… Na prvý pohľad by ste si ju pomýlili a keď je chvíľku okolo vás (alebo teda ostatných ľudí v seriáli), správate sa k nej ako k človeku. A ona potom zareaguje – a na jej reakcii nič ľudského nie je… Je to proste ďalší živočíšny druh; dravec – a parádny.

Pozerala som, ako sa s ňou snažia komunikovať, ako jej veci vysvetľujú a snažia sa o nej niečo zistiť (možno najtrápnejší moment celého, stavaný na inteligenciu obvyklého Američana). A vtedy som si spomenula na moment, kedy som prvýkrát prišla do kontaktu s Gabrielom. Vyzeral ako človek, bežné prejavy mal ako človek… ale nič ľudské v ňom nebolo. A tiež ako hrdinovia zo seriálu som začala tým, že som začala zisťovať, čo vlastne je (teda ako vyzerá jeho vnútorný svet a prežívanie). Nie že by mi to bolo pomohlo; už chvíľu bol môj najlepší kamarát a len čo som mu začala dôverovať, vrazil mi nôž do chrbta len preto, aby zistil, či to zabolí. 😕 Študoval ma rovnako, ako som študovala ja jeho.

V tomto bode sa mi odvinula paralela s tým, ako v bežnom živote narábame s vecami. Pozrieme sa, čo nám pripomínajú, a potom s nimi narábame tak, ako keby presne to aj boli. Napríklad také šamanské zviera labuť. Viete o nej, že je silové zviera a teda len energia a žiaden živočích. Viete to prvých 5 minút, prvú polhodinu. A potom za ňou idete druhýkrát a tretíkrát a stále vyzerá ako zviera, tak čo urobíte štvrtýkrát? Donesiete jej chlieb, aby ste ju mohli kŕmiť. :-/

Obávam sa, že presne túto bezduchosť potrebujeme zo seba pri kontakte s mimofyzickou realitou dostať. Dnes už viem, že aj keď sa Gabriel tvári ako kamarát a správa ako kamarát a večne mi opakuje, že je kamarát, nie je kamarát, ale princíp – a ak ho ako taký nesprávne odhadnem, tak mi ruku nepodá, ale utrhne. Ako taká cirkulárka: pomáha vám dlhé roky, dobre vám slúži, vie pre vás všeličo urobiť a je na ňu spoľahnutie – ale jej princíp je rezať to, čo sa jej dostane do cesty, takže môžete byť sebaväčší kámoši, ale len čo do nej vopcháte prsty, ufikne ich.

Zabudnite na automatizmy. Každý okamih v mimofyzickej realite je o tom, byť absolútne v strehu a mentálne ísť na plné obrátky. Minule som si sadla k potoku, relaxovala som a počúvala som, ako zurčí. A než som sa nazdala, už som plávala na hladine, nemala som nad tým kontrolu a než som sa dostala do mora, tak ma to dokonca vytiahlo do vzduchu až za ionosféru a vcuclo do Slnka. Stačil jediný okamih nepozornosti. 😦

Reklamy

6 thoughts on “Jediný okamih nepozornosti

  1. to mi pripomína múdrosti: “Všetko je ako má byť” a “Problém nie je v realite, ale v našom očakávaní”.
    Proste treba byť bdelým bojovníkom a plynúť 🙂

    Liked by 3 people

  2. .. o vodných tokoch bola niekde zmienka aj od Dona Juana, že môže odnášať pozornosť, a to dosť intenzívne
    (teraz nemyslím, ten pokus ako sa čvachtal CC so zrkadlom v potoku až mu z neho začal vyliezať neorganický tvor 🙂 )
    ale aj vo feng-shui by mal byť vodný tok radšej pred domom ako za, ak si dobre pamätám

    Like

    • 🙂 “Divný” je posudzovačné slovo, to vieš, pravda? 😉

      Pre mňa je Gabriel v pohode. Dlho trvalo, že som si ho namodelovala, ale teraz už viem, čo od neho môžem čakať, a nemám svoje pôvodné sentimentálne predstavy, že “anjeli sú na mojkanie”. Sú. Zvyšok závisí od situácie. 🙂 Ale jedno, čo vždy viem a čo mi robí nekonečne dobre, je to, že je neosobný. Ak mi urobí zle, tak nie preto, že mnou pohŕda alebo ma neznáša, ale preto, že ma z bodu A potrebuje dostať do bodu B a môj zadok sa odmieta rozhýbať.

      Inak, ja Gabriela vnímam ako princíp zmeny. Takže ak ideš na istotu, hodí ti polienko pod nohy. A je jedno, či tá “istota” značí prežiť alebo zabiť sa. 🙂 Proste Gabriel robí to, čo Gabriel robiť má. A tvoja jediná starosť je nestáť mu v ceste 🙂 , pretože Gabriel robí to, čo… atď. (Po mojom: hlavne neupútať pozornosť. Potom sa ti dobre žije. Alebo aj nie, pretože potom nedostávaš pozornosť. 😛 )

      Liked by 2 people

      • vlastne hej, mám aj ja pár zážitkov, z ktorých, napriek tomu že boli zlé, sa vykľulo nakoniec nakopnutie správnym smerom 🙂
        to si najprv človek pripadá zdutý ako nakopnutá lopta, akú ranu dostal, a v zápätí sa teší aký krásny let vzduchom prežíva vďaka tomu

        Liked by 3 people

  3. Ahoj Hela, dnes som si vďaka videu od Teal a tomu čo sa tam rieši, po dlhšom čase zas spomenul na tento blog. Trochu sa to hodí k tomuto článku tak ho dám sem. Inak je fajn vidieť že to tu znova ožilo, pri poslednej dlhej odmlke sa eprakone stratilo mojej pozornosti.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.