V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:
“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”
“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.
My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.
Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.
Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”
Carlos mal ten istý problém, s ktorým zápasím po celý čas aj ja: sme príliš “natrénovaní” na prvý kruh sily, na postihovanie sveta rozumom. Don Juan mu dáva návod, ako túto fixáciu zrušiť:
“Začni skúmať, či je tvoj opis udržiavaný tvojím ROZUMOM alebo tvojou VôĽOU.”
Na prvý pohľad to vyzerá ako “jasne, ide sa na vec”, ale keď sa zamyslíte, vzniká otázka – ako? Don Juan Carlosovi poradil, že sa má riadiť skôr telesným pocitom ako racionalizáciou, zdôvodňovaním a argumentovaním.
A tesne pred koncom kapitoly je potom pekný popis pocitu, kedy sa Carlosovi podarilo zastaviť vnútorný monológ:
Mal som pocit, ako keby som sa vznášal, ako keby som padal z útesu. Bolo to, akoby nič nebolo podo mnou,ako keby som nesedel alebo nemal telo.
V tom starom výpisku z tejto kapitoly je ešte jedna časť, pri ktorej mi dnes niečo napadlo:
Dotkol sa mojej hlavy a povedal, že to je centrum “rozumu” a “rozprávania”. Hrot mojej hrudnej kosti bolo centrum “cítenia”. Oblasť pod pupkom bola “vôľa”. “Snívanie” bolo napravo pod rebrami. “Videnie” naľavo. Povedal, že niekedy u niektorých bojovníkov “videnie” a “snívanie” sú obe napravo.
Ako som to čítala, spomenula som si na svoj ťah, keď chcem vidieť energiu, že sa na ňu pozriem zo svojej cudzorodej “bubliny”. A tá je umiestnená tam, kde don Juan umiestňoval snívanie. Je možné, že sa prepínam do ne-obvyklého módu a pozerám sa z neho?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor