Tridsaťdňovku vďačnosti skončíme dnes zásadnou otázkou:
Za aký svoj talent, schopnosť alebo niečo na sebe ste najvďačnejší?
Všetkým, ktorí tridsať dní v sebe budovali vďačnosť, gratulujem. Myslím, že si už uvedomujeme, že v každom dni, nech by bol hocijako mizerný, si dokážeme nájsť dôvod na trochu vďačnosti. A čo to s nami urobí, ak si ho nájdeme? Zvýši sa tým naša vibrácia a miesto toho hnusu zeleného, ktorý si priťahujeme, keď sa cítime biedne, rozhodene, ukrivdene a bezmocne, si začneme v živote budovať cestičku pre to lepšie. Naša vďačnosť otvára dvere ďalšej a väčšej vďačnosti a čím vďačnejší budeme, tým lepšie sa budeme cítiť!
Takže… pokračujte. Otázka do ďalšieho a všetkých ostatných dní znie:
Čo také sa mi dnes prihodilo, za čo dokážem úprimne cítiť vďačnosť?
A najlepšie je klásť si túto otázku pred zaspaním. Spokojnému človeku sa spí oveľa lepšie. 🙂
Prajem spokojné a vďačné sny/dni/život. 🙂
Najviac si cenim empatie a porozumenia a za mimo fyzicke talenty telepatiu predvidanie udalosti nevyuzivam ich sice cielene ani netrenujem ale su tu s tym uz nic nenarobim .
LikeLiked by 1 person
Som ako macka a tak mam minimalne tych slavnych 10 zivotov, z ktorych sa zakazdym zubami-nechtami vyhrabem. Podla situacie alebo ako sa mi prave ziada, viem tiez byt hrava, divoka a spolocenska, inokedy rychla, bojovna a vycierajuca zuby ako cierna puma a este inokedy som ako liska- ticha, trpezliva, rozumna alebo aj milo prefikana ak to uznam za potrebne 😉
Aha, takze som vlastne chameleon 😀 No a ten ma vsetky vlastnosti v sebe ci nie?
LikeLike