Nastáva čas začať si dávať pozor na to, kam sústreďujeme našu pozornosť. To, na čo ju uprieme, nadobúda na sile. Môžeme ju upierať na okamžité ciele a dosahovať okamžité výsledky – ale niektoré z nich budú hračky pre naše ego, nie pre našu dušu. Alebo môžeme zamerať pozornosť na budúcnosť, na to, čo nami skutočne hýbe – ale niekedy dlho trvá, než zaregistrujeme čo len maličký krôčik vpred…

Ešte stále sme v režime zbavovania sa nepodstatností. Ešte stále ide priveľa sily do toho, čo chceme. Predpisujeme životu, čo nám má priniesť – a tým sa neobohacujeme, ale skôr obmedzujeme.

Potrebujeme prehodiť výhybku. Naše vysnívané ciele i hocijaká životná situácia sú rovnocenné – nič nie je lepšie alebo horšie, pretože sila spraviť zo situácie niečo podľa nášho gusta je v nás. Ak opustíme rámec našich bežných reakcií a očakávaní, zbadáme pod všetkým, čo sa deje, čosi ako červené vlákno nášho príbehu – a každé rozrušenie, každé príkorie nadobudne význam míľnika, ktorý nám ukazuje cestu. Ak sme doteraz svojím konaním okolo seba budovali svet, o ktorý až tak nestojíme, je nezmysel čakať, že to isté konanie nám prinesie zmenu.  Vyskúšajme nový chodníček a pozrime sa, či sa náš život neprepočíta do novej podoby.